Výber spôsobu uplatňovania výdavkov podnikateľa fyzickej osoby

Ak sa podnikateľ rozhodne podnikať ako fyzická osoba, jeho príjmy budú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb vo výške 19 % zo základu dane. Ak základ daňovníka presiahne 176,8-násobok životného minima sa uplatní sadzba dane až vo výške 25 %. Daňovník sa taktiež musí rozhodnúť o spôsobe preukazovania daňových výdavkov. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Ak sa daňovník nechce zaťažovať vedením účtovníctva alebo vedením daňovej evidencie, či už vlastnými silami alebo externou firmou, môže sa rozhodnúť pre uplatňovanie paušálnych výdavkov. Paušálne výdavky môže uplatniť daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Paušálne výdavky uplatňujú podnikatelia aj v prípade, že predmet ich podnikateľskej činnosti má nízku nákladovosť a uplatnenie paušálnych výdavkov je pre nich daňovo výhodné.

Výber účtovnej sústavy

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať na daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva. Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.

Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva

Ak sa daňovník rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP]. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov. Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je aj poskytnutý alebo prijatý preddavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol výdavok uhradený aj keď k splneniu dodávky tovaru alebo služby dôjde až v nasledujúcom účtovnom období.

Do daňových výdavkov účtovného obdobia sa taktiež zahŕňajú aj úhrady výdavkov, ktoré sa týkajú aj nasledujúcich účtovných období, napr. úhrada poistného na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie motorových vozidiel, úhrady za časopisy a pod zaplatené v bežnom účtovnom období, zaplatené vopred vyfakturované služby aj keď sa týkajú až nasledujúceho účtovného obdobia. Z nezaplatených výdavkov môže daňovník zahrnúť do základu dane len výdavky zahŕňané do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií, ako sú daňové odpisy, kurzové rozdiely, daňové rezervy v zmysle § 20 ods. 9 ZDP.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže ľahšie ovplyvniť svoje daňové výdavky ich zaplatením, resp. nezaplatením. Ak daňovníkovi pred koncom roka vychádza vysoký základ dane, pričom začiatkom ďalšieho roka bude musieť zaplatiť niektorú z týchto položiek, môže úhradu zrealizovať ešte pred skončením roka.

♦ Príklad č. 1:

Podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, zaplatil v novembri 2017 dodávateľovi preddavok na dodávku materiálu, ktorý mu bol dodaný v januári 2018, v decembri zaplatil povinné zmluvné poistenie motorového vozidla a zakúpil diaľničnú známku na rok 2018.

Zaplatený preddavok na materiál a zaplatené povinné zmluvné poistenie a výdavok za diaľničnú známku podnikateľ zahrnul do daňových výdavkov roku 2017 aj keď sa dodávky tovarov a služieb realizujú až v roku 2018.

* * *

Zaplatené nájomné fyzickej osobe za prenájom hmotného a nehmotného majetku prislúchajúce na viac zdaňovacích období musí časovo rozlíšiť aj daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva.

♦ Príklad č. 2:

Podnikateľ, prevádzkujúci obchod s potravinami, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatil v júli 2017 prenajímateľovi nehnuteľnosti fyzickej osobe, nájomné na dva roky vopred, za obdobie od júla 2017 do júna 2019 (spolu za 24 mesiacov) 2 400 €.

V roku 2017 si podnikateľ zahrnul do daňových výdavkov nájomné vo výške 600 € (za 6 mesiacov). Zostatok uhradeného nájomného 1 800 € zaúčtoval ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V roku 2018 si zahrnie do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácii nájomné vo výške 1 200 € (za 12 mesiacov) a v roku 2019 si zahrnie do daňových výdavkov zostávajúcu sumu zaplateného nájomného za 6 mesiacov (600 €).

Účtovanie v sústave podvojného účtovníctva

Ak bude daňovník účtovať v sústave podvojného účtovníctva, základ dane tvorí výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva. Podvojné účtovníctvo je založené na akruálnom princípe. Pri tomto spôsobe účtovania sa na zaplatenie zdaniteľných príjmov neprihliada a na zaplatenie daňových nákladov sa prihliada len v zákonom vymedzených druhov výdavkov. Podľa § 17 ods. 19 ZDP sa zahŕňajú do základu dane len po ich zaplatení:

1. kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach u ich dlžníka,
2. výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
3. výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,
4. odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,
5. výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2,
6. výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 € sa zahrnú do základu dane jednorazovo,
7. výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP (zo zdroja na území SR) vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
8. výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta,
9. výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté da