Krádež majetku – daňové a účtovné hľadisko

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. vymedzuje v § 26 ods. 6 škodu, a to ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku. Pre vymedzenie škody na daňové účely je podstatné, že zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa v § 21 ods. 2 písm. e) pri pojme škoda odvoláva na zákon o účtovníctve. Ku škode, vrátane škody spôsobenej krádežou môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky, na zásobách, dlhodobom hmotnom majetku, dlhodobom nehmotnom majetku alebo finančnom majetku.

Krádež majetku z hľadiska zákona o dani z príjmov

Výška škody spôsobenej krádežou na zásobách sa určuje vo výške obstarávacej ceny odcudzených zásob. Za hodnotu škody na daňové a účtovné účely nie je možné považovať iné ocenenie zásob, napr. predajnú cenu tovaru.

Výška škody spôsobenej krádežou na odpisovanom dlhodobom majetku sa určuje u každého majetku osobitne. Predstavuje ju výška zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku v čase vyradenia. Za hodnotu škody nie je možné považovať účtovné ocenenia dlhodobého majetku, ale vždy len ocenenie, ktoré je akceptované zákonom o dani z príjmov. Za hodnotu škody sa považuje daňová zostatková cena stanovená podľa § 25 ods. 3 ZDP. Nakoľko daňové odpisy sú ročnou kategóriou, pri škodách spôsobených krádežou v priebehu zdaňovacieho obdobia sa za výšku škody považuje daňová zostatková cena k poslednému dňu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP je zostatková cena majetku vyradeného v dôsledku škody daňovým výdavkom do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane. Podľa tohto ustanovenia sa ale neposudzuje zostatková cena majetku vyradeného v dôsledku nezavinenej škody upravenej v § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP, v zmysle ktorého je zostatková cena uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na náhradu škody, ak škoda podľa potvrdenia polície bola spôsobená neznámym páchateľom.

Škoda môže vzniknúť aj na hmotnom majetku vylúčenom z odpisovania podľa § 23 ZDP. Výška škody spôsobenej krádežou na majetku vylúčenom z odpisovania sa určí vo výške vstupnej ceny tohto majetku.

O škodách všeobecne platí, že na daňové účely sa neuznávajú výdavky vo výške presahujúcej prijaté náhrady. Do základu dane možno podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP zahrnúť úhrnnú hodnotu škôd (aj škôd spôsobených krádežou) len do výšky úhrnu náhrad týchto škôd zaúčtovaných v rovnakom zdaňovacom období do zdaniteľných príjmov, s výnimkou daňovníkom nezavinených škôd podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, v zmysle ktorého sú daňovým výdavkom škody nezavinené daňovníkom vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy a škody spôsobené neznámym páchateľom.

Škody nezavinené daňovníkom – spôsobené neznámym páchateľom sú daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Pojem škody spôsobenej podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom zákon o dani z príjmov bližšie nešpecifikuje. Účtovná jednotka je však povinná oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície (uznesením), z ktorého musí byť zrejmé, že došlo ku škode na majetku a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových výdavkov zahrnúť v tom zdaňovacom období, v ktorom polícia túto skutočnosť potvrdí.

Z uvedeného vyplýva, že škoda spôsobená krádežou sa daňovo vysporiada nasledovne:

• ak škodu spôsobil známy páchateľ – podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP alebo ak ide o dlhodobý majetok podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, pričom škoda má charakter páchateľom zavinenej škody a do daňových výdavkov nie je možné zahrnúť škodu spôsobenú krádežou presahujúcu prijatú náhradu za škodu, resp. do daňových výdavkov možno zahrnúť škodu len do výšky príjmov z náhrad za škodu,
• ak škodu podľa potvrdenia polície spôsobil neznámy páchateľ – podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 ZDP, pričom škoda má charakter daňovníkom nezavinenej škody a do daňových výdavkov je možné zahrnúť škodu spôsobenú krádežou v plnej výške.

V zmysle § 21 ods. 2 písm. e) ZDP daňovým výdavkom nie je stratné v maloobchodnom predaji do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu úbytku tovaru. Pojem stratné v právnych predpisoch nie je definovaný. V praxi ide o straty na tovare v maloobchodných, samoobslužných a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží tovaru z regálov. Stratné tak vzniká z dôvodov špecifík maloobchodného predaja, väčšieho množstva kupujúcich a obmedzenej možnosti kontroly zákazníkov predajcom v predajniach. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného musí účtovná jednotka vypracovať za základe sledovaných úbytkov v predchádzajúcich obdobiach a stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách za časové obdobie. Stratné do výšky stanovenej normy možno uznať do daňových výdavkov, stratné nad stanovenú normu predstavuje nedaňový výdavok.

Zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 3 písm. d) ZDP vyplýva, že škoda úzko súvisí s náhradou škody. Náhrada škody má poškodenému nahradiť to, o čo prišiel v dôsledku škody, a to v plnej alebo čiastočnej výške. Prijatá alebo predpísaná náhrada škody u právnickej osoby je vždy zdaniteľným príjmom.

Krádež majetku z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) osobitnú úpravu škody a krádeže neobsahuje. Z vymedzenia dodania tovaru v § 8 zákona o DPH a dodania služby v § 9 zákona o DPH vyplýva, že náhrada škody nie je dodaním tovaru ani dodaním služby, t. j. nie je predmetom dane. Platiteľovi dane prijatím náhrady za škodu daňová povinnosť nevzniká.

Zákon o DPH v § 53 ods. 5 stanovuje platiteľom dane povinnosť vrátenia odpočítanej dane z dôvodu krádeže tovaru, pričom nie je rozhodujúce, či krádež nahlásil alebo nenahlásil na polícii. Táto povinnosť sa týka iba krádeže, nie škôd všeobecne. Platiteľ je povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak ide o krádež tovaru odpisovaného podľa ustanovení zákona o dani z príjmov, odvod dane sa zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcej odpisom. Všeobecne teda platí, že povinný odvod dane pri krádeži sa určí z vyčíslenej hodnoty škody spôsobenej krádežou na účely zákona o dani z príjmov. Ak ide o krádež tovaru, pri ktorom bola pri obstaraní rôzna sadzba dane, pri krádeži platiteľ vráti skutočne odpočítanú daň, resp. daň podľa sadzby, ktorá platila pri obstaraní odcudzeného tovaru.

Platiteľ dane je povinný odviesť daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom krádež zistil, t. j. nie za zdaňovacie obdobie, v ktorom do daňových výdavkov uplatní škodu spôsobenú neznámym páchateľom na základe potvrdenia polície podľa zákona o dani z príjmov. Ak sa po vrátení dane ukradnutý tovar nájde a vráti, platiteľ môže podať dodatočné daňové priznanie k DPH.

Účtovanie krádeže majetku v podvojnom účtovníctve

Podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa škody účtujú na účtoch 549 – Manká a škody a 569 – Manká a škody na finančnom majetku.

Obsahovú náplň účtu 549 – Manká a škody definujú Postupy účtovania v PÚ v § 68 ods. 8. Na ťarchu účtu sa účtujú škody na dlhodobom majetku, na nakúpených zásobách, na zásobách vlastnej výroby, t. j. škody na majetku prevádzkového charakteru. Obsahovú náplň účtu 569 – Manká a škody na finančnom majetku Postupy účtovania v PÚ nedefinujú, z názvu však vyplýva, že na ťarchu účtu sa budú účtovať škody na krátkodobom finančnom majetku (finančná hotovosť v eurách alebo v cudzej mene, ceniny) a na dlhodobom finančnom majetku (cenné papiere v listinnej podobe).

Účtovanie škôd v dôsledku krádeže jednotlivých druhov majetku je nasledujúce: