Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Manká a škody z pohľadu dane z príjmov a účtovníctva

Rubrika: Daň z príjmov

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z pohľadu majetkovo-právneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli daňovníka a v niektorých prípadoch ich vzniku nemožno vôbec zabrániť.

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z pohľadu majetkovo-právneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli daňovníka a v niektorých prípadoch ich vzniku nemožno vôbec zabrániť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody a umožňujú, pri splnení určitých podmienok, uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením.

Definícia manka a škody

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) pojem mánk a škôd nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Definícia manka a škody upravená v zákone o účtovníctve platí teda aj pre účely dane z príjmov.

Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom je zistený skutočný stav nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. Mankom podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je aj inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku.

Škodou sa podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve, ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku daňovníka. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože, ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré daňovník opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.

Podľa náplne účtu 549 – Manká a škody, ktorú vymedzuje § 68 ods. 8 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) za manká a škody sa nepovažujú prirodzené úbytky zásob, a to v prípade materiálu, tovaru, nedokončenej výroby, polotovarov vlastnej výroby, hotových výrobkov, zmeny stavu zvierat, pokiaľ ich výška nepresiahne normu prirodzených úbytkov. Účtujú sa podľa charakteru na účte 501 – Spotreba materiálu, na účte 504 – Predaný tovar alebo na účtoch účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.

Ak účtovná jednotka (ÚJ) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a má vnútorný predpis na prirodzené úbytky zásob, účtuje ich ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tento postup vyplýva z § 11 ods. 7 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. Všeobecne používaným príkladom vzniku prirodzených úbytkov zásob je ich vysychanie alebo rozprašovanie. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti. K nezavineným úbytkom zásob môže však dôjsť aj z iných prirodzených a celkom objektívnych príčin, ako je len vysychanie alebo rozprášenie. Môže ísť o vyparovanie, rozsypanie, stvrdnutie (napríklad stavebných hmôt), rozbitie (napríklad sklenených výrobkov), rozsypanie, vysypanie, vyliatie (napríklad v poľnohospodárstve), krájanie, porciovanie, sekanie, usádzanie na predmetoch (napríklad v oblasti spracovania potravín). Môže však ísť tiež o úbytky zásob vznikajúce v súvislosti s ich rozrezaním alebo oddelením podľa želania zákazníkov (napríklad sklenené tabule v sklenárstve, výrobky a polotovary z dreva), o úbytky pri klimaticky citlivých zásobách, a to nielen zoschnutím, ale aj zhnitím, splesnivením, rozpučením (napríklad ovocie a zelenina) a pod.

V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy, stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob a ich určenie je ponechané výlučne na ÚJ. Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín. Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normu prirodzených úbytkov, ÚJ s ohľadom na § 2 písm. i) ZDP je povinná na základe vlastných (nie prevzatých), dlhodobejších sledovaní a zisťovaní, na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob. Normy prirodzených úbytkov nie je možné paušalizovať, resp. stanoviť ich výšku rovnako pre zásoby s rozdielnymi fyzikálnymi, chemickými alebo optickými vlastnosťami.

Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia ÚJ uviesť vo vnútornom predpise. Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká.

Účtovanie mánk a škôd v podvojnom účtovníctve

Podľa Postupov účtovania v PÚ sa účtuje o mankách a škodách na niekoľkých účtoch. Ide o nasledovné účty záväznej účtovnej osnovy platnej pre podnikateľov:

549 – Manká a škody, 569 – Manká a škody na finančnom majetku, 582 – Škody.

Na ťarchu účtu 549 sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manká na nakúpených zásobách, ako aj na zásobách vlastnej výroby. Ak ÚJ rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, avšak len ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zmarené investície zaúčtujú na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na účte 549 sa neúčtujú úbytky zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501, 504 alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61. Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj ak nie sú dosiahnuté tržby.

Manká a škody na majetku finančného charakteru sa účtujú na ťarchu účtu 569. Aj keď Postupy účtovania v PÚ nestanovili náplň tohto účtu, finančným majetkom v tomto prípade treba rozumieť napr. cenné papiere, peniaze, ceniny (kolky, poštové známky, stravné lístky a pod.). Na ťarchu tohto účtu sa neúčtuje schodok (manko) peňazí v hotovosti a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe a tiež sa neúčtujú chýbajúce cenné papiere, ktoré sa do ukončenia umorovacieho konania (ak sa začne) vedú na analytickom účte.

Na ťarchu účtu 582 sa účtujú škody vzniknuté na majetku z príčin pre ÚJ celkom mimoriadnych, napríklad v dôsledku živelnej pohromy. Čo je mimoriadny charakter, účtovné postupy nevysvetľujú. Napríklad, škody vzniknuté z dôvodu krádeže už v dnešnej dobe tak mimoriadne nie sú, možno sa teda prikloniť k názoru, že tieto škody sa budú účtovať do prevádzkových nákladov (účet 549), prípadne do finančných nákladov (účet 569), pokiaľ pôjde o škody na finančnom majetku. Ak však ÚJ rozhodne, že aj tieto prípady bude účtovať na účet 582, a nie na účet 549, zrejme nemožno tento postup považovať za nedodržanie účtovných postupov.

Nároky na náhrady škody voči zodpovednej osobe a poisťovni sa účtujú na ťarchu účtu pohľadávok, napr., 335 – Pohľadávky voči zamestnancom alebo 378 – Iné pohľadávky, súvzťažne s účtom 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, 668 – Ostatné finančné výnosy alebo v prípade mimoriadnej škody s účtom 682 – Náhrady škody.

Účtovanie škôd v jednoduchom účtovníctve

Podľa § 23 ods. 2 Postupov účtovania v JÚ sa škody účtujú v pomocných knihách o zložkách majetku a v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. Všeobecne teda platí, že škoda, ktorá predstavuje v sústave jednoduchého účtovníctva úbytok niektorej zložky majetku, sa účtuje len v pomocnej knihe (kniha dlhodobého majetku, kniha zásob). Prípadný vplyv na základ dane z príjmov sa vyjadrí priamo v účtovníctve pri úpravách v rámci uzávierkových účtovných operácií.

S princípom jednoduchého účtovníctva súvisí aj špecifický spôsob účtovania jednotlivých prípadov škody na majetku a jej daňového uplatnenia. Pri zásobách boli výdavky na ich obstaranie uznané ako daňový výdavok. Ak dôjde k úbytku zásob v dôsledku škody (napr. zničenie, odcudzenie zásob), je daňovník povinný znížiť výdavky o výšku škody (obstarávaciu cenu zásob) v zdaňovacom období, v ktorom ku škode došlo. Vo výdavkoch môže ponechať len čiastku do výšky prijatých náhrad. Túto povinnosť ukladá daňovníkovi § 21 ods. 2 písm. e) ZDP.

Pokiaľ však daňovník utrpel škodu spôsobenú živelnou pohromou alebo obdržal od polície potvrdenie, že páchateľ škody je neznámy, môže podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP prostriedky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob, zaúčtované do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri zaplatení týchto zásob, ponechať v daňových výdavkoch bez ohľadu na prípadnú náhradu škody. V prípade škody spôsobenej neznámym páchateľom sú však tieto výdavky daňovo uznané, až keď táto skutočnosť bude potvrdená políciou. Preto, ak v roku vzniku škody daňovník nemá k dispozícii potvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, je potrebné vykonať storno výdavkov spojených s obstaraním odcudzených zásob a zahrnúť ich do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov až v nasledujúcom účtovnom období. Ak však v takomto prípade v roku vzniku škody dôjde aj k náhrade od poisťovne, potom sa škoda v roku jej vzniku posúdi v súlade s § 21 ods. 2 písm. e) ZDP a prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje storno výdavkov len vo výške rozdielu, o ktorý škoda presiahla prijatú náhradu od poisťovne. Zostávajúca časť škody ovplyvní základ dane v tom období, v ktorom polícia potvrdí, že páchateľ je neznámy, a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) ZDP.

V prípade škody na dlhodobom hmotnom majetku, úbytok majetku v dôsledku nezavinenej škody (spôsobenej živelnou pohromou alebo škodou spôsobenou podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom) vyjadrený zostatkovou cenou sa podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaúčtuje v plnej výške. Pri ostatných škodách sa tento výdavok v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) ZDP

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály