Predaj podniku sa realizuje na základe uzatvorenia zmluvy o predaji podniku medzi dvoma subjektmi. Právna úprava zmluvy o predaji podniku je obsiahnutá v ust. § 476 až § 488 Obchodného zákonníka. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma a osvedčené podpisy zmluvných strán (platnosť zmluvy teda nemôže nastať pred dňom osvedčenia podpisov všetkých účastníkov zmluvy napriek tomu, že k podpisu zmluvy došlo skorším dňom). Ide o zmluvu, ktorá je upravená len v Obchodnom zákonníku a záväzkové vzťahy založené touto zmluvou majú charakter tzv. absolútneho obchodu. To znamená, že záväzkové vzťahy sú vždy obchodnoprávnymi vzťahmi bez ohľadu na to, kto je ich subjektom. Väčšina ustanovení o zmluve o predaji podniku má dispozitívnu povahu, čo umožňuje zmluvným stranám odchýliť sa od nich alebo ich platnosť vzájomnou dohodou aj vylúčiť. Právna úprava tejto zmluvy však obsahuje pre zmluvné strany aj ustanovenia, ktoré sú vždy záväzné a zmluvné strany sa nemôžu od nich odchýliť v uzatvorenej zmluve, ani ich platnosť touto zmluvou vylúčiť. Ide o § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3 a § 488 Obchodného zákonníka.
Charakteristickou črtou zmluvy o predaji podniku je, že jej predmetom nie je jednotlivá vec, ale podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, príp. jeho vymedzená časť. Predmetom zmluvy teda musí byť vždy podnik ako celok, prípadne jeho časť tvoriaca samostatnú organizačnú zložku (pozri § 7 Obchodného zákonníka).
Zdaňovanie a účtovanie v jednoduchom účtovníctve
Príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku bude u fyzickej osoby (FO) účtujúcej v jednoduchom účtovníctve (JÚ) patriť medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 5 písm. c) ZDP. Do základu dane daňovníka – FO sa zahrnie rozdiel, ktorý vyplýva zo znenia § 17 ods. 11 ZDP.
Daňovník – FO účtujúca v JÚ zahrnie do svojho základu dane v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku, tento rozdiel:
Príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene
+ záväzky,
– stav prevádzaných peòažných prostriedkov v bankách a v hotovosti,
– hodnota predávaného podniku (ktorá je zahrnovaná do daňových výdavkov),
– stav záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom.
Z hľadiska dane z príjmov FO pri s vyčíslení položky Hodnota predávaného podniku, ktorá je zahrnovaná do daňových výdavkov, je potrebné vziať do úvahy predovšetkým rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom v ponímaní zásob a pohľadávok ako zložiek majetku, ktoré sa pri predaji neakceptujú ako daňový výdavok.
Pri prevode hmotného a nehmotného majetku (odpisovaného) sa akceptuje za výdavok pri predaji podniku zostatková cena hmotného a nehmotného majetku v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) ZDP.
Hodnota prevádzaných zásob nemôže byť akceptovaná ako výdavok, pretože ich hodnota už raz bola uplatnená daňovníkom ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v momente ich nákupu – úhrady. Takže za výdavok podniku by bolo možné považovať len zásoby, ktoré neboli uhradené. Ak však ide o neuhradenú hodnotu zásob, tie zároveň predstavujú záväzok, ktorý preberá kupujúci a ten sa pripočítava ku kúpnej cene ako celku.
Ak v hodnote predávaného podniku sú vyčíslené aj pohľadávky, je potrebné rozlišovať, či ide o vlastné pohľadávky alebo pohľadávky postúpené. Ak by išlo o prevod vlastných pohľadávok, nie je možné priradiť k nim žiadnu hodnotu výdavku, pretože daňovník si ju už uplatnil v predchádzajúcom období vo forme úhrady, napr. miezd, odvodových povinností, spotrebovaných služieb, spotrebovaného materiálu a pod. Iná situácia je pri pohľadávkach, ktoré daňovník získal postúpením, pretože u nich výdavkom je obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení.
Podľa ust. § 23 ods. 4 písm. i) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov účinného do 31. 12. 2003, do základu dane sa nezahŕňala strata vzniknutá pri predaji podniku v prípade, ak cena nebola určená súčtom cien podľa jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou sumou. Podľa v súčasnosti platného ZDP je aj strata z predaja podniku daňovo uznaná bez ohľadu na spôsob určenia ceny.
Ak ku kúpe a predaju podniku bude dochádzať medzi tuzemskými závislými osobami, pri určení kúpnej ceny v súčasnosti nie je nutné, aby kúpna cena bola stanovená v takej výške, akú by bolo možné predpokladať pri predaji voči nezávislej osobe (napr. vo výške presahujúcej hodnotu čistého obchodného imania). Súčasné znenie ZDP neustanovuje, aby súčasťou základu dane tuzemských závislých osôb bol aj rozdiel v cenách, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk, ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám. Odlišná situácia nastáva vtedy, ak kúpa a predaj sa realizuje medzi tzv. zahraničnými závislými osobami. V takomto prípade pri stanovení kúpnej ceny je nutné brať do úvahy § 17 ods. 5 a 6 a § 18 ZDP o úprave zákl
