Prijaté náhrady škôd a náhrady straty na zárobku zamestnancov

Pozornosť budem venovať vymedzenému § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pri tomto ustanovení mnohokrát dochádza k nedorozumeniam a otázkam zo strany daňovníkov, spomeniem aj § 9 ods. 2 písm. a) cit. zákona, s prepojením na sociálne poistenie, osobitne na úrazové poistenie.

Všeobecne oslobodené príjmy fyzickej osoby (FO) od dane z príjmov sú ustanovené v § 9 ZDP. Ide o príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov FO, avšak za ustanovených podmienok sú od tejto dane oslobodené, takýmito sú aj určité vybrané príjmy FO zo závislej činnosti (§ 5 ZDP).

V súlade s § 9 ods. 2 písm. i) ZDP je od dane oslobodený príjem FO prijatý vo forme náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenie poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c) tohto ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené, príjem prijatý vo forme náhrady škôd, pokiaľ je správne daňovo posúdený, je oslobodený od dane z príjmov. Oslobodený od tejto dane je aj zamestnancom prijatý príjem vo forme náhrady škôd v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o špecifické prípady tohto druhu príjmu. Z uvedeného ustanovenia je ďalej zrejmé, že náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) ZDP, napr. dávkami zo sociálneho poistenia, nie je oslobodená od dane z príjmov, ide o zdaniteľný príjem daňovníka (zamestnanca).

K uvedenej problematike poznamenávam, že príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov, ale sú oslobodené od tejto dane, nevstupujú u zamestnanca do ročného zúčtovania preddavkov na daň a ani do daňového priznania. Zamestnávatelia sú povinní uvádzať sumy (príjmy zo závislej činnosti) oslobodené od dane z príjmov za každý kalendárny mesiac na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP], uvedenú povinnosť veľká časť zamestnávateľov neplní.

Problematiku, ktoré príjmy prijaté vo forme náhrady škôd, príjmy oslobodené od dane z príjmov poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti sa vyskytujú u zamestnancov, vysvetlím v úvode na troch nasledujúcich prípadoch.

Prvý prípad – jednorazové mimoriadne odškodnenie

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby alebo pozostalému manželovi (manželke) alebo každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok, ak sa poskytne podľa § 105 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej službe“) v súvislosti s výkonom štátnej služby jednorazové mimoriadne odškodnenie, takéto poskytnuté plnenie sa považuje za príjem prijatý vo forme náhrady škôd. V súlade s § 9 ods. 2 písm. i) ZDP poskytnutie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa zákona o štátnej službe je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane z príjmov.

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi v dôsledku tejto udalosti, ktorá sa stala v súvislosti s výkonom závislej činnosti (štátnej služby) jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 7,2 násobku jeho naposledy priznaného zahraničného funkčného platu. Poskytnuté plnenie, jednorazové mimoriadne odškodnenie štátneho zamestnanca je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, toto plnenie sa považuje za príjem prijatý vo forme náhrady škôd a v súlade s § 9 ods. 2 písm. i) ZDP za príjem oslobodený od dane z príjmov.

* * *

Druhý prípad – úroky z omeškania z dlžnej sumy

Za príjem zamestnanca prijatý vo forme náhrady škôd v súvislosti s výkonom závislej činnosti sa považujú aj priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy poskytnuté tomuto zamestnancovi zamestnávateľom, platiteľom tohto príjmu. V súlade s § 9 ods. 2 písm. i