Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Mzdový list a jeho náležitosti
Dátum: Rubrika: Poistné, odvody a mzdy
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Každá osoba, ktorá je zamestnávateľom, si musí plniť viacero povinností. Jednou z nich je, že zamestnávateľ pre svojich zamestnancov vedie mzdový list, v ktorom eviduje údaje o jednotlivých zamestnancoch za každý kalendárny mesiac, resp. za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list je zamestnávateľ povinný viesť v súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Údaje na mzdovom liste slúžia nielen na daňové účely, ale sú dôležitým podkladom na vystavenie niektorých tlačív, ktoré je zamestnávateľ povinný vystaviť v súlade s inými osobitnými predpismi. Ustanovenie § 39 ods. 2 ZDP špecifikuje údaje na mzdovom liste, ktoré slúžia na daňové účely, pričom na mzdovom liste sú rozsiahlejšie údaje, nakoľko mzdový list:
-
Je aj dôležitým účtovných dokladom v súvislosti s poberaním príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú vymedzené v § 5 ZDP. Mzdový list musí zobrazovať verný a pravdivý obraz o skutočnostiach súvisiacich s nárokmi zamestnanca na príjmy zo závislej činnosti a ich vyplatením. Mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu je v súlade s ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či vyplatí alebo nevyplatí zamestnancovi mzdu za príslušný mesiac, je povinný mesačne vykonať zúčtovanie mzdy so zamestnancom a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia v súlade s osobitnými predpismi. Ministerstvo financií SR vydalo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v z. n. p. opatrenie zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V súlade s § 51 ods. 1 tohto opatrenia na účte
331 - Zamestnanci
, sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti. Analytická evidencia sa vedie podľa jednotlivých zamestnancov na mzdových listoch. Znamená to, že zamestnávateľ je povinný mesačne viesť analytickú evidenciu o tejto mzde na mzdovom liste.-
Môže slúžiť ako doklad, ktorý na žiadosť zamestnanca zamestnávateľ predloží k nahliadnutiu, na ktorom základe bola mzda vypočítaná. Takýto doklad je povinný viesť zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
-
Môže slúžiť aj ako doklad (evidencia), ktorý je zamestnávateľ povinný viesť v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. a zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
Vzhľadom na uvedené, na mzdovom liste rozlišujeme údaje, ktoré slúžia na daňové účely alebo na iné účely ustanovené inými osobitnými predpismi.
Mzdový list podľa § 39 ods. 2 ZDP na daňové účely obsahuje tieto údaje:
a)
meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
b)
rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,
c)
adresu trvalého pobytu zamestnanca,
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a daňový bonus,
e)
výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
f)
za každý kalendárny mesiac
-
počet dní výkonu práce,
-
úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP,
-
sumy oslobodené od dane,
-
sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
-
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
-
sumu daňového bonusu,
-
sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,
-
suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,
g)
za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),
h)
sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie.
Uvedené údaje sú dôležité aj z hľadiska daňovej kontroly alebo sú podkladmi na vystavenie:
-
potvrdenia o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP (ďalej len "potvrdenie"),
-
dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa § 39 ods. 6 ZDP,
-
prehľadu a hlásenia podľa § 39 ods. 9 ZDP.
Údaje, ktoré zamestnávateľ uvádza za každý kalendárny mesiac sú ustanovené len v § 39 ods. 2 písm. f) ZDP, ostatné údaje uvedené v § 39 ods. 2 ZDP zamestnávateľ uvedie na mzdový list len raz a to za celé zdaňovacie obdobie (zdaňovacím obdobím je vždy kalendárny rok).
Každý mzdový list by mal obsahovať osobné údaje zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. a) až c) ZDP], výnimkou sú však osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. Okrem osobných údajov zamestnanca, sa na mzdovom liste uvádzajú aj osobné údaje o jeho manželke (manželovi), na ktorú si zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej len "NČZD") podľa § 11 ods. 3 ZDP a osobné údaje o vyživovaných deťoch, na ktoré si zamestnanec uplatňuje daňový bonus podľa § 33 ZDP. V prípade uplatnenia daňového bonusu zamestnávateľ na mzdový list uvedie meno, priezvisko a rodné číslo vyživovaných detí, pričom za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov). Povinnosť zamestnanca oznamovať tieto údaje zamestnávateľovi vyplýva z § 37 ZDP. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa, je povinný preukázať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu v ustanovenej lehote. Rovnako, ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti v ustanovenej lehote a zamestnávateľ poznamená zmenu na mzdovom liste.
Ak si zamestnanec uplatňuje NČZD na manželku (manžela), potom na mzdový list uvádza aj osobné údaje o manželke (manželovi), a to meno, priezvisko a rodné číslo manželky (manžela) ktoré sú pre zamestnávateľa známe až po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Tieto údaje zamestnanec uvádza v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Keďže mzdový list by mal obsahovať všetky údaje, ktoré sa týkajú daného zdaňovacieho obdobia, potom aj osobné údaje o manželke (manželovi) by mal zamestnávateľ uviesť na mzdový list toho zdaňovacieho obdobia, za ktoré vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len "ročné zúčtovanie"). Pri osobných údajoch manželky (manžela) uvedie zamestnávateľ aj sumu NČZD na manželku (manžela), ktorú zamestnancovi priznal v ročnom zúčtovaní [napr. na mzdovom liste na zdaňovacie obdobie 2021 uvedie osobné údaje o manželke (manželovi) a aj sumu NČZD z r. 04b tlačiva ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2021].
Zamestnávateľ okrem tejto NČZD, v súlade s § 39 ods. 2 písm. e) ZDP uvádza na mzdovom liste sumy všetkých NČZD, na ktoré má zamestnanec nárok a ktoré si zamestnanec uplatňuje. Ak si zamestnanec NČZD na daňovníka uplatňuje počas roka, potom sumu zodpovedajúcej 1/12 NČZD na daňovníka uvedie zamestnávateľ na mzdovom liste za každý kalendárny mesiac [§ 39 ods. 2 písm. f) piaty bod ZDP]. Pokiaľ si NČZD na daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia neuplatnil, ale uplatní si ju v ročnom zúčtovaní, potom sumu tejto NČZD zamestnávateľ uvedie na mzdovom liste až po uplynutí zdaňovacieho obdobia (r. 04a tlačiva ročné zúčtovanie za rok 2021). Rovnako až po uplynutí zdaňovacieho obdobia zamestnávateľ na mzdovom liste uvedie aj sumu NČZD, ktorú si zamestnanec uplatnil vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP.
Okrem uvedených údajov zamestnávateľ v súlade s § 39 ods. 2 písm. f) ZDP na mzdovom liste mesačne uvádza viacero údajov, no na daňové účely slúžia nasledovné údaje:
1.
Dni výkonu práce
, tento údaj bol v minulosti veľmi dôležitý. Ak zamestnanec vykonával prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, potom bolo možné príjmy zo závislej činnosti znížiť o tzv. odpočítateľnú položku. V súčasnosti tento údaj môže slúžiť, napr. na výpočet mzdy.2.
Úhrn vyplatených zdaniteľných miezd
bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie, ktorý sa na mzdovom liste uvádza v nadväznosti na § 4 ods. 3 ZDP. V súlade s § 4 ods. 3 ZDP príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie je možné započítať len tie príjmy, ktoré boli zúčtované a aj vyplatené zamestnancovi najneskôr do konca januára nasledujúceho roka. Znamená to, že nestačí, aby mzda bola len zaúčtovaná, ale musí byť aj vyplatená. Tento údaj je hlavne podkladom na správne vykonanie ročného zúčtovania podľa § 38 ZDP alebo slúži aj pre správne vyplnenie potvrdenia podľa § 39 ods. 5 ZDP. Do ročného čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti nemôže byť zahrnutý príjem, ktorý zamestnanec nedostal do konca januára nasledujúceho roka. Ak je príjem zo závislej činnosti za predchádzajúci rok vyplatený po 31. januári nasledujúceho roka, bude už príjmom tohto nasledujúceho roka. Aj takýto príjem uvedie zamestnávateľ na mzdový list príslušného roka, pričom ho uvedie aj v roku, v ktorom ho zamestnancovi skutočne vyplatí. Netreba zabúdať aj na to, že pojem "zdaniteľný príjem" nie je totožný s pojmom "zdaniteľná mzda", a ani s vymeriavacím základom, ktorý je definovaný v iných osobitných predpisoch slúžiaci na účely sociálneho poistenia alebo zdravotného poistenia. Zdaniteľná mzda je definovaná v § 35 ods. 1 ZDP, ako úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a NČZD na daňovníka [základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Zamestnávateľ na mzdový list uvádza nielen vyplatenú "zdaniteľnú mzdu" [§ 39 ods. 2 písm. f) druhého bodu ZDP] ale aj nevyplatenú "zdaniteľnú mzdu" [§ 39 ods. 2 písm. f) piaty bod ZDP]. Bez ohľadu na to, či zdaniteľná mzda je zamestnancovi vyplatená alebo nie, nemá táto skutočnosť vplyv na vymeriavací základ definovaný inými osobitnými predpismi. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].Príklad č. 1:
Zamestnávateľ zamestnáva jedného zamestnanca od 1.1.2022, ktorému má za prácu mesačne vyplácať minimálnu mzdu. Za január až apríl mal zamestnávateľ finančné problémy, preto zamestnancovi mzdu nevyplatil. Je zamestnávateľ povinný pre tohto zamestnanca viesť mzdový list od januára 2022 alebo zavedie mzdový list až od mesiaca, v ktorom zamestnancovi prvýkrát vyplatí mzdu?
Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v mesiacoch január až apríl 2022 nevyplatil zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, bol povinný v súlade s § 39 ZDP a s inými osobitnými predpismi viesť za každý kalendárny mesiac mzdový list, ktorý slúži hlavne ako účtovný doklad v súvislosti s poberaním zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Netreba zabúdať aj na to, že v súlade s ustanoveniami ZDP platí, ak zamestnávateľ zdaniteľnú mzdu vyplatí naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.
3.
Sumy oslobodené od dane
podľa § 5 ods. 7 a 9 ZDP. Zamestnávateľ sumy oslobodené od dane uvedie do mzdového listu za príslušný kalendárny mesiac v úhrnnej sume alebo rozčlenené podľa typu jednotlivých plnení. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ vystavuje a doručuje zamestnancovi potvrdenie (§ 39 ods. 5 ZDP) aj vtedy, ak tomuto zamestnancovi v zdaňovacom období poskytne len plnenie oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b), k), l) a o) ZDP, ktoré do potvrdenia uvádza na r. 05 až 09, potom hodnota týchto oslobodených plnení by mala byť na mzdovom liste rozčlenená v samostatných riadkoch. Ide o nasledovné nepeňažné plnenia, nepeňažné plnenie poskytnuté vo forme príspevku na stravu, príspevku na rekreáciu, príspevku na športovú činnosť dieťaťa [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP], produkty vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba [§ 5 ods. 7 písm. k) ZDP], sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu [§ 5 ods. 7 písm. l) ZDP] alebo nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € [§ 5 ods. 7 písm. o) ZDP]. Pokiaľ ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, tak tieto príjmy zamestnávateľ na mzdovom liste neuvádza.Príklad č. 2:
Zamestnankyňa je celý rok na materskej dovolenke. Zamestnávateľ jej v priebehu roka poskytol sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu v sume 1 000 € z dôvodu úmrtia manžela. Sociálnu výpomoc v sume 1 000 € v súlade s § 5 ods. 7 písm. l) ZDP oslobodil od dane. Aké povinnosti má zamestnávateľ, ak tejto zamestnankyni iný príjem zo závislej činnosti nevyplatil (neposkytol)?
V súlade s § 39 ods. 2 písm. f) tretí bod ZDP je povinný na mzdovom liste uviesť tento príjem zo závislej činnosti, ktorý je oslobodený od dane. Rovnako po uplynutí zdaňovacieho obdobia je zamestnávateľ povinný zamestnankyni vystaviť a doručiť potvrdenie v súlade s § 39 ods. 5 ZDP.
4.
Sumy poistného a príspevku
, ktoré je povinný platiť zamestnanec. V súlade s § 5 ods. 7 písm. e) ZDP ide o poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) poistné na sociálne poistenie (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), poistné na sociálne zabezpečenie (napr. zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len "poistné a príspevky"), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Na daňové účely zamestnávateľ na mzdovom liste uvádza hlavne to poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Zamestnancovi takéto poistné zrazí zo zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Okrem uvedeného, však zamestnávateľ na mzdovom liste uvádza aj poistné, ktoré zamestnancovi nezráža zo mzdy. Ide o poistné, ktoré je povinný zamestnávateľ platiť z vlastných prostriedkov za zamestnanca podľa iných osobitných predpisov.5.
Základ dane, NČZD, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň
. Zamestnávateľ za každý kalendárny mesiac uvedie na mzdovom liste všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na správny výpočet preddavku na daň. Na tento účel vyznačí na mzdovom liste základ dane, NČZD na daňovníka, zdaniteľnú mzdu a preddavok na daň. ZDP pre príjmy zo závislej činnosti špecificky ustanovuje základ dane (čiastkový základ dane) v § 5 ods. 8, a to tak, že základom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.Pojem zdaniteľná mzda sme si už rozobrali v bode 2 tohto článku. Podľa § 39 ods. 2 piateho bodu ZDP zamestnávateľ na mzdovom liste uvádza zdaniteľnú mzdu bez ohľadu na to, či bola alebo nebola zamestnancovi vyplatená a rovnako na mzdový list uvedie aj sumu preddavku na daň. Zamestnávateľ vypočíta preddavok na daň v súlade s § 35 ods. 2 ZDP. Preddavok na daň sa zráža zamestnancovi až vtedy, keď sa mzda vyplatí, no na mzdovom liste sa vyznačí táto suma bez ohľadu na to, či mzda bola alebo nebola vyplatená. Preddavok na daň sa zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47 ZDP, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19% z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25% z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu na vyživované dieťa.
6.
Sumu daňového bonusu
na vyživované dieťa. Zamestnávateľ prihliadne na daňový bonu len vtedy, ak zamestnanec podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, v ktorom uvedie, že si uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa podmienky zmenili.7.
Sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie
, ktoré odvádza zamestnávateľ. Príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa delia na povinné a dobrovoľné. Sporitelia (zamestnanci) majú v II. pilieri možnosť platiť si aj dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Ich výška nie je obmedzená a ak sa rozhodnú pre dobrovoľné platenie takýchto príspevkov, ktoré im zamestnávateľ zráža zo mzdy, uvedie ich zamestnávateľ aj na mzdovom liste.8.
Suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie
, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol na tom, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca bude odvádzať zamestnávateľ. Mzdový list v súlade s § 39 ods. 2 písm. f) bod 8 ZDP obsahuje sumu aj týchto príspevkov, t.j. sumu, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi zráža zo mzdy a za neho odvádza. Suma príspevkov, ktorú za zamestnanca odvádza zamestnávateľ, sa na mzdovom liste uvádza bez ohľadu na to, či zamestnanec splnil alebo nesplnil podmienky na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 až 10 ZDP a rovnako túto sumu uvedie zamestnávateľ zamestnancovi aj do potvrdenia, ak mu ročné zúčtovanie nevykonáva.Po uplynutí zdaňovacieho obdobia zamestnávateľ na mzdovom liste uvádza súhrnné údaje, teda ročné sumy údajov uvedených v bodoch 1 až 8.
Výnimka
z vedenia mzdových listov sa vzťahuje len na pár zamestnancov, ktorí poberajú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Mzdové listy zamestnávateľ nemá povinnosť viesť pre tých zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 ZDP. Pre takýchto zamestnancov môže zamestnávateľ viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3 ZDP. Ide o príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnancovi plynú len v nepeňažnej forme:-
počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania, ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi služobné motorové vozidlo na služobné a súkromné účely,
-
ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,
-
ako cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom,
-
a zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie navýšil o preddavok na daň a poistné alebo príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia.
Príklad č. 3:
Zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke od 15.10.2021 do 30.4.2023. V máji 2022 prijala od zamestnávateľa výhru (bicykel) zo súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom v hodnote 1 500 €. Je zamestnávateľ povinný pre túto zamestnankyňu viesť mzdový list za rok 2022, ak zamestnankyni iný príjem zo závislej činnosti nevyplatí (neposkytne)?
Vzhľadom na to, že zamestnankyni v máji 2022 plynie zdaniteľný nepeňažný príjem v sume 1 150 € a príjem oslobodený od dane v sume 350 € [ide o príjem uvedený v § 5 ods. 3 písm. c) ZDP], zamestnávateľ nie je pre túto zamestnankyňu povinný viesť mzdový list, ale môže viesť pre túto zamestnankyňu evidenciu v súlade s § 39 ods. 4 ZDP. Je na zamestnávateľovi, pre akú dokumentáciu sa rozhodne.
Špecifický spôsob vykazovania údajov na mzdovom liste platí aj u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu § 267 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Zamestnávateľ u týchto osôb na mzdovom liste neuvádza niektoré identifikačné údaje o týchto zamestnancoch, resp. rodinným príslušníkoch, na ktorých si uplatňuje nezdaniteľné časti základu dane alebo daňový bonus. Sú to údaje uvedené v § 39 ods. 2 písm. a) až d) ZDP. V súlade s § 38 ods. 11 ZDP, napr. Vojenské spravodajstvo, okrem výnimky vykazovania údajov na mzdovom liste, príslušníkom Vojenského spravodajstva vykonáva súhrnné vyúčtovanie príjmov tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
