Úprava minimálnej mzdy od 1. januára 2020 (1. časť)

Výška minimálnej mzdy na Slovensku bola do konca marca 1996 upravovaná nariadením vlády ČSFR. Od 1. 4. 1996 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, na základe ktorého mala Slovenská republika zavedenú „svoju“ jednotnú minimálnu mzdu (minimálna mesačná mzda bola vtedy na úrovni 2 700 slovenských korún). Od 1. 2. 2008 bol tento zákon zrušený a nahradený novým zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, v zmysle ktorého sa suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na nasledujúci kalendárny rok ustanoví príslušným nariadením vlády SR.

Dňa 16. 10. 2019 bola schválená novela zákona o minimálnej mzde č. 375/2019 Z. z., ktorá postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok mení. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1. 1. 2020, to znamená, že prvýkrát sa minimálna mzda určí podľa nových pravidiel na rok 2021. Zo schváleného zákona vyplýva, že stanovenie výšky minimálnej mzdy na rok 2021 bude primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však v zákonom stanovenom termíne na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa stanoví na základe nového zákonom určeného vzorca – mesačná minimálna mzda bude predstavovať 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Dňa 16. 10. 2019 bolo vyhlásené nariadenie vlády č. 324/2019 Z. z., ktorým sa zvyšuje minimálna mzda na rok 2020 takto:

• zo sumy 520 € na sumu 580 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• zo sumy 2,989 € na sumu 3,333 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy sa valorizuje každý rok s platnosťou na celý nasledujúci kalendárny rok. Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za obdobný pracovný vzťah sa považujú pracovné vzťahy, ktoré upravuje podľa odkazu zákona o minimálnej mzde, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 346/2005 Z. z. v z. n. p.

Počnúc 1. 1. 2013 sa uplatňovanie minimálnej mzdy vzťahuje aj na zamestnancov (dohodárov), ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Užitočná rada: Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy). Pre tieto skupiny osôb suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády nie je právne záväzná.

Vplyv minimálnej mzdy na dohodnutie základnej zložky mzdy

Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Zamestnávateľ je povinný za vykonanú prácu zaplatiť zamestnancovi mzdu, odmenu alebo plat. V súlade s ust. § 119 ods. 1 Zákonníka práce: „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde“. To znamená, že celková mzda zamestnanca [základná zložka mzdy + ďalšie zložky mzdy (napr. príplatky)] nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Základná mzda je len časť celkovej mzdy zamestnanca a jej výšku dohodne zamestnávateľ so zamestnancom v rámci mzdových podmienok. Základná mzda je poskytovaná v závislosti od odpracovaného času alebo od dosiahnutého výkonu, pričom Zákonník práce neustanovuje, aby bola základná mzda dohodnutá najmenej vo výške platnej minimálnej mzdy. Výška základného platu je vždy predmetom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, uvedené vyplýva z ust. § 119 ods. 3 Zákonníka práce: „V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.“ Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť základnú mzdu aj v takej výške, ktorá nedosahuje výšku platnej minimálnej mzdy, ale po pripočítaní ďalších zložiek príjmu za vykonanú prácu (odmeny, prémie, osobné ohodnotenie a pod.) musí byť výsledná celková mzda aspoň vo výške minimálnej mzdy ustanovenej zákonom o minimálnej mzde. Ak by skutočne dosiahnutá celková mzda zamestnanca bola (po očistení o plnenia, ktoré sa podľa Zákonníka práce do celkovej mzdy nezapočítavajú) nižšia ako minimálna mzda, resp. nižšia ako sadzba minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľovi by vznikla povinnosť poskytnúť zamestnancovi doplatok do výšky minimálnej mzdy.

Minimálne mzdové nároky

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sadzby minimálnych mzdových nárokov, ktoré predstavujú „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, a to v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

pracovné miesto → stupeň náročnosti práce → minimálny mzdový nárok

V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sadzby minimálneho mzdového nároku. Výška sadzby minimálneho mzdového nároku je pre príslušný stupeň náročnosti násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a koeficienta minimálnej mzdy. Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy.

To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu. Vyplácanie minimálnej mzdy pri výkone náročnejšej práce len vo výške ustanovenej nariadením vlády, by bolo v takomto prípade nezákonné, a zároveň postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce, napr. upratovačka, ktorá patrí do 1. stupňa náročnosti práce, bude mať minimálnu mzdu vo výške 580 € a hlavná účtovníčka spadajúca do 4. stupňa náročnosti práce bude mať minimálnu mzdu 928 € (1,6-násobku sumy 580 €).

Zamestnávateľ pri priraďovaní stupňa náročnosti postupuje v súlade s prílohou č. 1 Zákonníka práce. Príklady na priradenie stupňa ná