Zmenka ako cenný papier a platobný prostriedok z účtovného a daňového hľadiska

Všeobecným záväzným právnym predpisom, ktorý upravuje používanie a nakladanie so zmenkou je zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z. z. (ďalej len „zmenkový zákon“) s účinnosťou od 1. 1. 1951.

 

Vzniku zmenkového zákona predchádzala Ženevská konvencia z roku 1930 o jednotnom zmenkovom a šekovom práve, ktorej účastníkom okrem iných štátov bola aj Československá republika, ktorá ju aj podpísala. Následné úpravy pôvodného zákona, ktoré niektoré štáty vykonali sa týkali len formálnych (nepodstatných) záležitostí zákona a ohliadnuc od týchto úprav zákon platí v pôvodnom znení až doteraz a podotýkame, že len s jedinou novelou z roku 2007, ktorou je zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „generálny zákon“).

 

Z nášho právneho poriadku cenný papier – zmenka nebol nikdy vylúčený, napriek tomu, že pred rokom 1990 bol málo využívaný.

Využitie a používanie zmenky v obchodných vzťahoch je obsiahnuté:

Podľa § 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o CP“) zmenka je zaradená do sústavy cenných papierov, s ktorými sú spojené práva podľa zákona o CP a práva podľa osobitných zákonov s odvolaním sa na osobitný zákon pri každom druhu cenného papiera uvedeného v predmetnom ustanovení. Zmenka je listinný cenný papier a nemôže byť v zaknihovanej forme ako akcie a vedená v Stredisku cenných papierov.

 

Z charakteru zmenky vyplýva, že ide o dlžný cenný papier, ktorý má znaky cenného papiera v listinnej podobe (nie zaknihovanej) a podstatou je záväzok (povinnosť – príkaz) určitej osoby (dlžníka) poskytnúť veriteľovi (majiteľovi zmenky) určité plnenie. Zmenka je najstarším cenným papierom, ktorý sa používa už niekoľko sto rokov k získaniu finančných prostriedkov. Dlžník, ktorý zmenku ako dlžný cenný papier vydáva, prenesie svoj peňažný záväzok do zmenky a vzniká záväzkový vzťah (spojenie) medzi dlžníkom ako vystaviteľom zmenky, ktorý je povinný plnenie poskytnúť (splniť svoj záväzok – príkaz) a veriteľom (majiteľom zmenky), ktorý má právo zo zmenky požadovať plnenie.

 

Oprávnený majiteľ sa so zmenkou ako cenným papierom preukazuje pri výkone svojich práv, ktoré mu zo zmenky vyplývajú, a to aj právnymi úkonmi, ktoré vyplývajú z ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka spojené so zmenkami. Z uvedeného vyplýva, že veriteľom zmenky ako cenného papiera je ten, kto je vlastníkom zmenky a výkon práva vyplývajúci zo zmenky má potom tá osoba, ktorá zmenku predloží na plnenie. Práva vyplývajúce zo zmenky je možné aj postúpiť (vykonať cesiu) na nového veriteľa ako nového (ďalšieho) majiteľa zmenky. V prípade rozhodnutia zo strany veriteľa je možné pohľadávku zabezpečiť ručiteľom, ktorého nazývame avalista, ktorý preberá plnenie zo zmenky za pôvodného dlžníka. Tento záväzok sa nazýva aval a vykonávajú ho prevažne banky. Na zmenke je tento ručiteľ – avalista vyznačený.

 

Podstatnou náležitosťou zmenky je skutočnosť, že zmenka musí byť vždy vydaná v prospech určitej osoby a vyjadrená v peňažnej forme (nie v nepeňažnej), inak by nešlo o zmenku podľa zmenkového zákona.

 

V súčasnosti sa zmenky používajú aj v bežných obchodnoprávnych vzťahoch. Pomáhajú riešiť dočasnú platobnú neschopnosť, napr. v poľnohospodárstve, kde nastáva situácia, že kupujúci zaplatí vystavením (akceptom) zmenky na budúci nákup ešte zasadenej úrody, pričom zaplatenie zmenkou je často efektívnejšie ako použitie hotovostných peňazí.

 

Výhodou zmenky oproti ostatným cenným papierom je skutočnosť, že ju môže prakticky vydať ktokoľvek. Pri posudzovaní záväzkov z nej plynúcich už nie je podstatné, na čo vznikla.

 

Slovo zmenka je povinnou súčasťou zmenkovej listiny, musí byť teda obsiahnuté v texte zmenky, nestačí, aby bolo len v nadpise. Zmenka musí obsahovať predpísané údaje; v prípade že jej chýba niektorá zo zákonom ustanovených náležitostí, nie je platnou zmenkou s výnimkou v niektorých prípadoch, ktoré ustanovuje zmenkový zákon.

 

V zmenkovom zákone sú uvedené druhy používaných zmeniek podľa účelu ich použitia ako aj iných druhov dlžných cenných papierov odvodených od šeku.

 

Zmenka musí byť vystavená v jednom jazyku, to znamená, že ak je predtlačená v anglickom jazyku, potom aj text zmenky, ktorý sa do nej vpisuje, musí byť v anglickom jazyku.

 

Ak je suma na zmenke vyjadrená rozdielne slovom a písmom, rozhodujúca je suma vyjadrená slovne. Ak by však bola slovne určená suma neurčitá, napr. slovne písaná suma by obsahovala chyby, prednosť by mala číselne vyjadrená suma.
 

Zmenka ako cenný papier plní funkciu platobného prostriedku a je zároveň nástrojom získania zmenkového úveru. Ak banka odkúpi zmenku pred lehotou splatnosti, poskytuje tak predchádzajúcemu majiteľovi krátkodobý eskontný úver, kedy cena tohto úveru je daná hodnotu zmenky zníženou o úrok do doby splatnosti zmenky (diskont). Je samozrejmé, že predčasným získaním peňažných prostriedkov z dôvodu využitia zmenky ako platobného nástroja získa jej majiteľ (dodávateľ tovaru alebo služby) peňažnú hotovosť pred termínom vykonania úhrady od odberateľa tovaru alebo služby a môže takto predčasne získané peňažné prostriedky ďalej investovať alebo uhrádzať záväzky, t. j. používať ako zdroj ďalšieho príjmu. Princíp je rovnaký, ako by majiteľ zmenky, t. j. dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý prijal zmenku, priamo získal bankový úver, kedy je však úrok (včítane ďalších nákladov spojených so získaním úveru) zahrnovaný do základu dane. Rovnako aj diskont (úrok) a ďalšie náklady spojené s predajom zmenky vyplývajúce z uplatňovania zmenkového práva v prípade nakladania so zmenkou, sú zahrnované do základu dane u majiteľa zmenky, ktorý prijal zmenku ako nástroj úhrady, resp. platenia.
 

Zmenka musí byť vystavená na existujúcu menu a v prípade jej splatnosti po zavedení eura sa uplatňuje postup uvedený v generálnom zákone. V prípade, že bola zmenka vystavená v slovenských korunách v čase pred zavedením eura v Slovenskej republike a splatná po zavedení eura, v týchto prípadoch sa postupuje podľa generálneho zákona. Podľa § 13 ods. 2 generálneho zákona premene menovitej hodnoty zo slovenskej meny na eurá nepodliehajú:

 

Otázku platnosti zmeniek a šekov pri prechode z určitej národnej meny na menu euro (napríklad pri prechode zo slovenskej meny na euro) je potrebné posudzovať podľa právneho poriadku, ktorým sa príslušné zmenky a šeky riadia. Napríklad, ak sa zmenky a šeky, ktoré sú vystavené na slovenské koruny, riadia slovenským právnym poriadkom alebo ak sa na takéto zmenky a šeky vzťahujú nariadenia ES súvisiace so zavedením eura (teda ak sa takéto zmenky a šeky riadia právom niektorého z členských štátov EÚ v spojení s právom ES/EÚ), tak prechod zo slovenskej meny na menu euro nemá žiadny vplyv na platnosť zmeniek a šekov, ktoré sú vystavené na slovenské koruny.

 

Práve z dôvodu zavedenia eura došlo k prvej novel