Vykonávanie živnosti popri zamestnaní z daňového hľadiska

Zamestnanec, ktorý sa rozhodne popri zamestnaní vykonávať aj podnikateľskú činnosť a vybaví si živnostenský list (ďalej len „živnosť“), musí pamätať na to, že okrem odvodových a ďalších povinností je tu aj daň z príjmov. Platí to aj naopak, ak živnostník začne popri živnosti poberať príjmy zo závislej činnosti (t. j. byť zamestnaný). Rovnaký postup sa vzťahuje v podstate na všetky formy podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej popri zamestnaní. V príspevku sa poukazuje všeobecne na daňový aspekt vykonávania živnosti popri zamestnaní z hľadiska dane z príjmov.

V prvom rade treba vychádzať zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Dôležité je mať na pamäti aj zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Pri získaní povolenia alebo oprávnenia na podnikanie alebo začatí vykonávania inej zárobkovej činnosti na území SR daňovník sa musí v prvom rade registrovať u svojho miestne príslušného správcu dane (na daňovom úrade) v zmysle § 31 zákona o správe daní do 30 dní po dni nadobudnutia právoplatnosti povolenia alebo oprávnenia. Za takýto deň sa považuje na uvedený účel deň, keď je fyzická osoba (FO) oprávnená začať podnikanie (napr. živnosť). Podnikanie je pritom potrebné chápať širšie v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Povinnosti s registráciou sú aj v prípade, ak by živnostníkovi vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň. Registrovať sa musí ako platiteľ dane do 15 dní od vzniku uvedenej povinnosti (napr. ak sa stane zamestnávateľom). Ďalšie povinnosti ako zamestnávateľ má aj voči poisťovniam atď.

Každý, kto má dva alebo viac druhov príjmov, musí si uvedomiť základné zásady ich zdaňovania. Ak bol živnostník zvyknutý na to, že mal len príjmy zo závislej činnosti a o jeho konečnú daňovú povinnosť v podstate po skončení roka sa postaral zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov, situácia sa u neho radikálne zmení. 

Príjmy FO sa delia na štyri druhy – príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenáj- mu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy. Príjmy sú rozdelené na tieto druhy z dôvodu rôzneho výpočtu príslušného čiastkového základu dane (ďalej len „ČZD“). Z ich súčtu sa potom vypočíta celkový základ dane. Tento sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane platné pre daný rok (pre rok 2005 je to suma 87 936 Sk, suma na vyživovanú manželku/manžela a ďalšie podľa § 11 ZDP) a vypočíta sa daň vo výške 19 %, ktorú je možné znížiť za stanovených podmienok o daňový bonus na vyživované deti.

Z každého druhu príjmu sa vypočíta ČZD tak, že zo zdaniteľných príjmov sa odpočítajú špecifické daňovo uznateľné výdavky. 

Pri príjmoch zo závislej činnosti ČZD vypočíta každý zamestnávateľ sám a vystaví o ňom (a o zrazených preddavkoch na dani, prípadne o uplatnenom daňovom bonuse) daňovníkovi potvrdenie, ktoré sa zohľadní v daňovom priznaní. ČZD sa vypočíta jednoducho: zdaniteľné príjmy mínus povinné poistné (§ 5 ods. 8 ZDP). Tieto príjmy sa v priebehu roka všetky zdaňujú mesačnými preddavkami na daň (19 %). Niektorí živnostníci (ale aj zamestnávatelia) sa často nesprávne domnievajú, že keď podnikajú, nemôžu mať u svojho zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti za účelom uplatnenia mesačnej nezdaniteľnej sumy základu dane (v roku 2005 vo výške 7 328 Sk) a daňového bonusu (do konca augusta 2005 vo výške 400 Sk a od septembra 2005 vo výške 450 Sk na každé vyživované dieťa).

Skutočnosť, že