Pozor, od septembra platí nová hodnota stravného!

Nové sumy stravného

V súlade s opatrením č. 248/2012 MPSVaR z 20. augusta 2012 o sumách stravného sa ustanovili nové sumy stravného, a to pre jednotlivé časové pásma nasledovne:

• 4,00 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 6,00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

„V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) zvýšené sumy stravného patria zamestnancovi od 1. 9. 2012. Pri zúčtovaní nároku stravného za pracovné cesty do 31. 8. 2012 sa naďalej postupuje v súlade opatrením 533/2010,“ uviedla Katarína Bugriová, Payroll Supervisor Accace, k. s.

Minimálna hodnota stravného lístka

Predmetné zvýšenie súm stravného má dopad aj na minimálnu hodnotu stravného lístka, ktorého hodnota v súlade s § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí od 1. 9. 2012 predstavovať aspoň 75 % hodnoty stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 3 € (t. j. 75 % zo sumy 4 €).

Príspevok na stravné

Súčasne by sme vás chceli upozorniť na zvýšenie daňovo uznateľnej sumy príspevku zamestnávateľa na stravné zamestnancov (ďalej len „príspevok“). Suma maximálneho daňovo uznateľného príspevku v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a § 152 ods. 3 Zákonníka práce sa od 1. 9. 2012 zvýšila na 2,20 € (t. j. 55 % zo sumy 4 €).

Dohodári

V súlade so Zákonníkom práce zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať stravu pre fyzické osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Dohodári nemajú nárok na zabezpečenie stravovania, tým pádom ani na stravný lístok.

„Nemalo by sa to zmeniť ani po plánovaných úpravách v Zákonníku práce v súvislosti s dohodármi. Dohodár má také isté nároky na náhrady pri pracovnej ceste ako riadny zamestnanec na skrátený alebo plný úväzok okrem stravného,“ uviedla Katarína Bugriová.

Zamestnanci na skrátený úväzok

Stravovanie zamestnancov upravuje § 152 Zákonníka práce, ktorí sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, bez prihliadnutia na dohodnutý pracovný úväzok. Pre prípad posúdenia nároku na stravu je rozhodujúce trvanie pracovnej zmeny a to z toho dôvodu, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny. To znamená, že ak zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok má rozvrhnuté pracovné zmeny na 4 hodiny denne, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť mu stravovanie. V prípade rozvrhnutia pracovných zmien tak, že v jednotlivých dňoch pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny, zamestnancovi vzniká nárok na stravu.

Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu mimo jeho pravidelného pracoviska patrí zamestnancovi podľa Zákona o cestovných náhradách stravné v závislosti od času trvania pracovnej cesty. V prípade, ak by pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín a zamestnancovi by nebolo umožnené stravovať sa bežným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do výšky stravného platného pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Stravovanie zamestnancov a presné podmienky by mali byť vždy upravené aj vo vnútropodnikovom predpise zamestnávateľa.

Na akú sumu gastrolístka má nárok?

Zákonník práce ustanovuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky ako 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. 9. 2012 sú to 3 €.

V prípade zabezpečovania stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok sa hodnota poukážky rozumie ako cena jedla. Minimálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55 % z hodnoty jedla. Zvyšok si hradí zamestnanec. Zamestnávateľ si môže vo vnútropodnikovom predpise určiť aj vyšší príspevok na stravovanie, maximálne však do výšky 55 % stravného poskytované pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Na aké cestovné náhrady má nárok?

Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na preplatenie preukázaných cestovných výdavkov (cestovné lístky) alebo v prípade, ak sa písomne dohodne so zamestnávateľom na využití súkromného motorového vozidla, patrí mu základná náhrada za každý kilometer jazdy a náhrada výdavkov za spotrebované pohonné hmoty podľa technického preukazu.

SŽČO

SZČO nevzniká nárok na preplatenie stravného, cestovných náhrad a pod. tak, ako vzniká zamestnancovi. Živnostník si vzhľadom na svoju samostatnosť tieto výdavky hradí sám, pričom ZDP určuje, do akej výšky sú tieto výdavky daňovo uznané (spravidla v rovnakej výške, v akej sú vyplácané zamestnancom podľa zákona o cestovných náhradách). Otázka, či alebo v akej výške bude odberateľ tieto náklady SZČO preplácať, má byť upravená v ich vzájomnej zmluve. Môže preto nastať situácia, že tieto náklady SZČO nebudú preplatené vôbec!

Na aké stravné má nárok SZČO?

SZČO je v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) ZDP oprávnená uplatniť si ako daňový výdavok stravné vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, a to v rozsahu, v akom to zákon o cestovných náhradách upravuje pre zamestnancov, t. j. najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Daňovým výdavkom je teda výdavok, ktorý bol preukázateľne vynaložený za účelom stravovania, najviac však vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. septembra 2012 si SZČO môže zahrnúť do svojich daňových výdavkov maximálne sumu 4 € za každý odpracovaný deň na rozdiel od pôvodných 3,80 € platných do 31. 8. 2012.

„SZČO je povinná preukázať, že výdavok na stravovanie bol skutočne za daný odpracovaný deň vynaložený a to napríklad doložením dokladov z registračnej pokladne stravovacieho zariadenia, respektíve faktúrou za stravovanie v stravovacom zariadení za určíte časové obdobie,“ uviedol Peter Pašek, Head of Advisory Accace, k. s.

Pokiaľ si SZČO zaobstará „stravu“ v sume nižšej ako 4 €, daňový výdavok je možné uznať len do ceny skutočne zaplatenej, nie vyššej. V súlade s názorom Finančného riaditeľstva SR nie je možný odpočet DPH zo sumy obstaraného stravného u SZČO – platiteľa DPH, t. j. suma DPH z vyššie uvedených dokladov vystavených poskytovateľom stravy nie je u SZČO „odpočítateľná“.

Čo sa SZČO viac oplatí - gastrolístok alebo stravné?

Hodnota gastrolístka v prípade SZČO nie je obmedzená žiadnym predpisom. Obmedzenie sa však týka daňovej uznateľnosti hodnoty gastrolístka upraveného ZDP. Výdavky vynaložené na gastrolístky sú pre SZČO považované za daňový výdavok, a to v rozsahu upravenom zákonom o cestovných náhradách za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, t. j. v obdobnej výške ako u zamestnancov (najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín).

Ak je SZČO súčasne aj zamestnancom vo firme, má nárok na „dvojité“ stravné? Čo si ako SZČO môže dať do nákladov?

V súlade s § 19 ods. 2 písm. p) ZDP sa za daňový výdavok považuje v prípade SZČO aj výdavok na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac však 4 € za každý odpracovaný deň (platí od 1. 9. 2012). Ak takejto SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej práce. T. j. ak predmetnej SZČO vzniká súčasne nárok na stravovanie z titulu svojho zamestnania výdavky hradené na stravné ako SZČO nie je možné považovať za daňový výdavok.

Na čo má nárok v prípade pracovnej cesty (na Slovensku)?

Za daňový výdavok si SZČO si v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) ZDP môže uznať výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Výdavky, ktoré si v tejto súvislosti môže SZČO daňovo uznať, sú výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách.

„V deň uskutočnenia pracovnej cesty SZČO si nemôže uplatniť do daňových výdavkov sumu stravného v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) Zákona o dani z príjmov, keďže počas pracovnej cesty si SZČO uplatňuje nárok na stravné obdobne ako je to u zamestnancov počas pracovnej cesty,“ uviedol Peter Pašek.

Môžu si stravné alebo gastrolístky zahrnúť do paušálnych výdavkov?

V prípade, ak SZČO uplatňuje paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 ZDP, rozumie sa tým, že tieto už zahŕňajú všetky výdavky spojené s podnikaním, okrem poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť. V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov sa preto stravné ani výdavky na gastrolístky samostatne nezohľadňujú.