Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012

Podaním daňového priznania (DP) daňovník – právnická osoba (PO) vyčísľuje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Takáto povinnosť deklarovať výšku daňovej povinnosti a podať DP vyplýva zo zákona:

• č. 563/2009 Z. z., o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“),
• ZDP, ktorý ako hmotno-právny predpis vymedzuje predmet dane, upravuje postup pri vyčíslení základu dane, stanovení daňovej povinnosti ako aj lehoty na podávanie DP.

V priebehu roka 2011 a 2012 došlo k úpravám ZDP, čo je potrebné aplikovať pri výpočte daňovej povinnosti PO za zdaňovacie obdobie roka 2012.

Zákon č. 548/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2012 upravil zmeny v porovnaní s rokom 2011 pri vyčíslení základu dane pri spôsobe odpisovania majetku nasledovne:

• Zákon zrušil disproporciu pri odpisovaní hmotného majetku v závislosti od spôsobu jeho obstarania v tom smere, že všetok hmotný majetok obstaraný od 1. 1. 2012 sa bude odpisovať rovnakým spôsobom.
• Pri odpisovaní sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu v 1. roku odpisovania hmotného majetku, ktorá zodpovedá počtu mesiacov, počas ktorých sa majetok používal, a to od doby zaradenia do užívania do konca zdaňovacieho obdobia. Ako uznaný daňový výdavok sa uplatní len taká pomerná časť, ktorá zodpovedá počtu mesiacov, počas ktorých sa majetok používal v činnosti daňovníka. Tento postup sa uplatní pri rovnomernom odpisovaní podľa § 27 ZDP aj pri zrýchlenom odpisovaní podľa § 28 ZDP.
• Zo základných podmienok finančného prenájmu definovaných v § 2 písm. s) ZDP, ktoré musia byť pri finančnom prenájme dodržané, sa od 1. 1. 2012 vypustila podmienka minimálnej doby trvania nájmu, t. j. podmienka trvania nájmu najmenej tri roky. V platnosti ostala len podmienka, ktorou sa stanovuje, že dĺžka trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania obstarávaného hmotného majetku v závislosti od jeho zaradenia do odpisovej skupiny podľa § 26 ods. 1 ZDP.

Novela zákona č. 69/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou od 1. marca 2012 doplnil ZDP v tom smere, že sa opätovne rieši odpisovanie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu. Kým novelou ZDP zákonom č. 548/2011 Z. z. účinnou od 1. januára 2012 sa ­zrušila disproporcia medzi odpisovaním hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu a hmotného majetku obstaraného z vlastných zdrojov, resp. z úveru. Uvedená novela ZDP vracia spôsob odpisovania tohto majetku do stavu pred 1. 1. 2012. To znamená, že ustanovenia ZDP, ktoré upravujú odpisovanie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu od 1. 1. 2012 sa neuplatnia a daňovník aj na zmluvy o finančnom prenájme uzatvorené od 1. 1. 2012 do 29. 2. 2012 vrátane použije ustanovenia ZDP účinné od 1. 3. 2012. Výnimkou sú zmluvy nespĺňajúce podmienky finančného prenájmu podľa ZDP účinného od 1. 3. 2012, pri ktorých je potrebné použiť ustanovenia ZDP platné v období od 1. 1. 2012 do 29. 2. 2012.

Zároveň sa do ZDP znova doplnila v ustanovení § 2 písm. s) ZDP, ktoré definuje podmienky finančného prenájmu podmienka minimálnej doby trvania nájmu nie menej ako tri roky. Doba trvania nájmu musí byť najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 ZDP, avšak minimálne tri roky.

V súlade s opatrením MPSVaR č. 248/2012 Z. z. z 20. augusta 2012 o sumách stravného sa ustanovili nové sumy stravného, a to pre jednotlivé časové pásma nasledovne:

• 4,00 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 6,00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

V súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) zvýšené sumy stravného patria zamestnancovi od 1. 9. 2012.

Povinnosť podať daňové priznanie

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku DP je povinný podať každý daňovník, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa ZDP alebo ten daňovník, ktorého na podanie DP vyzve správca dane. Daňová povinnosť vznikne daňovníkovi z titulu dosahovania príjmov z výkonu jeho činnosti alebo s titulu nakladania s jeho majetkom, pretože uvedené príjmy sú predmetom dane a podľa § 41 ods. 1 ZDP takémuto daňovníkovi vzniká povinnosť podať DP.

Podľa § 2 písm. d) ZDP daňovníkom dane z príjmov je každá PO, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Povinnosť podať DP sa vzťahuje aj na zahraničné PO, ak majú príjmy zo zdrojov na území SR podľa § 16 a pri ktorých daň nie je vysporiadaná zrazením dane.

ZDP v ustanovení § 41 ods. 1 druhá veta definuje tých daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť podať DP. V súlade s týmto ustanovením povinnosť podať DP nemajú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie (vymedzené v § 12 ods. 3 ZDP). Za podmienky, že v príslušnom zdaňovacom období vymedzené subjekty podľa typov ako sú:

• Národná banka Slovenska, Fond národného majetku a daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie vykázali iba príjmy:
  • ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP, t. j. vykázali príjmy:
    • z prijatia príslušného podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,
    • z darovania,
    • z podielov na zisku, vyrovnávacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku,
    • z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, prípadne ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie (t. j. pri zlúčení, rozdelení alebo splynutí),
  • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP.
• Občianske združenia, pokiaľ vykázali iba príjmy:
  • ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP, t. j. vykázali príjmy:
    • z prijatia príslušného podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,
    • z darovania,
    • z podielov na zisku, vyrovnávacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku,
    • z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, prípadne ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie (t. j. pri zlúčení, rozdelení alebo splynutí),
  • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP,
  • oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP, t. j. príjmy z titulu platenia členských príspevkov podľa štatútu, stanov, zriaďovacích listín (ide o záujmové združenia PO, profesijné komory, politické strany a hnutia, občianske združenia, odborové organizácie).
• Rozpočtové a príspevkové organizácie, pokiaľ vykázali iba príjmy, ktoré sú:
  • oslobodené od dane podľa ust. § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,
  • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP.
• Daňovníci ako sú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, pokiaľ vykázali iba príjmy, ktoré sú:
  • oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. ide o príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov,
  • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP.

DP k dani z príjmov za rok 2012 podávajú PO na tlačive, ktoré je označené číslom MF/22373/2012-721. Uvedený vzor tlačiva je stanovený opatrením MF SR zo 7. decembra 2012 pod č. MF/22366/2012-721, ktoré bolo uverejnené vo FS č. 10/2012.

Zdaňovacie obdobie

Vo všeobecnosti je zdaňovacím obdobím príslušný kalendárny rok, čo vyplýva z ustanovenia § 2 písm. l) ZDP, pričom zákon stanovuje v ustanovení § 41 špecifické prípady, kedy je zdaňovacie obdobie iné ako jeden kalendárny rok.

V prípade, že daňovník zaniká bez likvidácie (prípady zlúčenia, splynutia a rozdelenia), zdaňovacie obdobie sa končí ku dňu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Znamená to, že zdaňovacie obdobie končí dňom, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Právne účinky zrušenia daňovníka bez likvidácie nastávajú dňom zápisu týchto zmien v obchodnom registri. Právnemu úkonu výmazu a zápisu do obchodného registra predchádza schválenie zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projektu rozdelenia. V prípade zániku daňovníka bez likvidácie ide o zanikajúcu PO a nástupnícku osobu. Zanikajúca PO je tá, ktorá na základe zrušenia bez likvidácie zanikne. Nástupnícka účtovná jednotka je tá, ktorá sa dňom zápisu do obchodného registra stáva právnym nástupcom zanikajúcej PO. Zanikajúca PO prestáva byť účtovnou jednotkou a prestáva viesť účtovníctvo od dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Nástupnícka účtovná jednotka preberá vedenie účtovníctva za zanikajúcu PO od rozhodného dňa. Rozhodný deň si stanovujú účtovné jednotky samy v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo v projekte rozdelenia v súlade s § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka.

Rozhodným dňom je deň, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti. Rozhodný deň môže predchádzať samotnému dňu zrušenia bez likvidácie, môže byť totožný s dňom zrušenia bez likvidácie, dokonca môže byť stanovený po dni zrušenia bez likvidácie, a to až do dňa, kedy nadobudnú účinky zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projektu rozdelenia.

Zákon o účtovníctve len uvádza, že tento deň nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia právnych účinkov zrušenia bez likvidácie, t. j. výmazu zanikajúcich spoločností z obchodného registra a zápis nástupníckej spoločnosti do obchodného registra. Určenie rozhodného dňa v období vypracovania zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projekte rozdelenia môže byť určený do budúcnosti ako aj spätne do minulosti. Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, zdaňovacie obdobie u tohto daňovníka končí ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím tohto daňovníka začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie, pričom:

• ak sa likvidácia neskončí do kon­ca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, potom končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie,
• v prípade, ak sa likvidácia neskončí ani do 31. decembra dru­hého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil daňovník do likvidácie, nasledujúcim zdaňovacím obdobím je vždy kalendárny rok, a to až do skončenia likvidácie,
• v prípade, že sa na ­daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, jeho zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu.

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Dňom vyhlásenia konkurzu začína jeho ďalšie zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom zrušenia konkurzu, pričom:

• Ak konkurz nebol zrušený do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu.
• V prípade, že sa konkurz nezruší ani do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu vždy kalendárny rok.
• Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa dňom 31. decembrom kalendárneho ro­ka, v ktorom bol konkurz zrušený.
• Ak sa po skončení konkurzu začne likvidácia, zdaňovacie obdobie sa začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa v termínoch, ktoré ZDP určuje pre daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, t. j., že:
  • ak sa likvidácia neskončí do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom ­daňovník vstúpil do ­likvidácie, potom sa toto zdaňovacie obdobie končí 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie,
  • ak sa likvidácia neskončí ani do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil daňovník do likvidácie, nasledujúcim zdaňovacím obdobím je už kalendárny rok až do skončenia likvidácie.
• Ak sa po skončení konkurzu pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz. Ďalším zdaňovacím obdobím je až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.
• Ak sa daňovník zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Pri zmene právnej formy daňovníka, pri ktorej dochádza aj k zmene formy zdaňovania (napr. zmena verejnej obchodnej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo komanditnej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným a naopak) sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. Ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s r. o. na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s r.o. alebo družstvo, alebo družstva na spoločnosť s r.o. alebo na akciovú spoločnosť. To znamená, že v tomto prípade sa nezostavuje účtovná závierka a nepodáva sa DP ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra.

Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak podľa § 3 ods. 6 a ods. 7 zákona o účtovníctve, potom je hospodársky rok zároveň aj jeho zdaňovacím obdobím. V takomto prípade je daňovník vždy povinný podať DP za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny. Obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Daňovník je povinný zmenu účtovného obdobia v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 zákona o účtovníctve oznámiť miestne príslušnému správcovi dane.

Lehoty na podanie daňového priznania

ZDP v ustanovení § 49 upravuje lehoty na podanie DP pre daňovníkov (PO a FO). V súlade s týmto ustanovením všeobecná lehota na podanie DP sú 3 mesiace po uplynutí predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. V uvedenej lehote je daňovník povinný podať DP a v tejto lehote aj daň zaplatiť. Za zdaňovacie obdobie roka 2012 je potrebné DP podať najneskôr do 31. marca 2013. Keďže uvedený deň pripadá na nedeľu, v súlade s ustanovením § 27 ods. 4 daňového poriadku posledným dňom, kedy možno podať DP je 2. apríl 2013 a v tejto lehote aj povinnosť daň zaplatiť.

ZDP vo svojom ustanovení § 49 ods. 3 umožňoval daňovníkovi predĺžiť lehotu na podanie DP. Novelou zákona č. 395/2012 Z. z. v prechodnom ustanovení § 52t sa táto možnosť pre podanie DP za rok 2012 zrušila. Naďalej však zostáva možnosť na podanie DP v predĺženom termíne, avšak iba pre daňovníkov, ktorých súčasťou sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníkov, ktorí sú v konkurze alebo v likvidácii. Takýto daňovník môže na základe oznámenia podať DP v predĺženej lehote o 3 mesiace, teda do 30. 6. 2013. V tejto lehote je daň aj splatná. Uvedenú lehotu možno v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie DP. Pokiaľ daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie DP neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie DP, je povinný DP podať v lehote na podanie DP uvedenej v oznámení, t. j. do 30. 6. 2013. Pokiaľ správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie DP, v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.

Možnosť predĺženia lehoty pre podanie DP za rok 2012 platí iba pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňový rezident je povinný do základu dane zahrnúť príjmy, ktoré plynú z územia Slovenskej republiky ako aj príjmy, ktoré majú zdroj v zahraničí. Pokiaľ daňovník dosahuje tzv. aktívne príjmy v zahraničí, má možnosť podať daňové priznanie v predĺženej lehote. Za takéto aktívne príjmy dosahované v zahraničí sa považujú príjmy z činnosti stálych prevádzkarní zriadených v zahraničí, príjmy umelcov a športovcov, príjmy z užívania majetku umiestneného v zahraničí, príjem z licenčných poplatkov poskytnutých na užívanie mimo územia Slovenskej republiky, príjmy z predaja nehnuteľnosti v zahraničí. Pokiaľ daňovník dosahuje iba tzv. pasívne príjmy v zahraničí, takúto možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania nemá. Medzi pasívne príjmy patria napr. príjmy z dividend, úrokov, predaj majetku umiestneného v zahraničí.

Osobitným spôsobom rieši ZDP lehoty na podávanie DP v prípade daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie a pri vzniku stálej prevádzkarne uplynutím času a pri zrušení stálej prevádzkarne.

V prípade daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie (§ 49 ods. 6 ZDP) DP za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu podáva daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie alebo jeho právny nástupca. Lehota na podanie DP je stanovená v ustanovení § 49 ods. 2 ZDP, čo znamená, že DP sa podáva v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V prípade, že právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie ešte nevznikol, nasledujúce zdaňovacie obdobie je obdobie, ktoré začína rozhodujúcim dňom a končí 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň. DP v takomto prípade podáva daňovník zrušený bez likvidácie, a to v lehote do 3. kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V prípade vzniku stálej prevádzkarne (§ 49 ods. 8 ZDP), t. j., ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikne na území SR stála prevádzkareň až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať DP za toto predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. od začatia činnosti do 31. decembra príslušného kalendárneho roka do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla. Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, podáva DP do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak vznikne stála prevádzkareň v zdaňovacom období, v ktorom daňovník začal vykonávať činnosť, podáva DP za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. od začatia činnosti do 31. decembra príslušného kalendárneho roka vo všeobecnej trojmesačnej lehote po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V prípade zrušenia stálej prevádzkarne (§ 49 ods. 7 ZDP) je daňovník povinný podať DP najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia.

Vyčíslenie základu dane a výpočet daňovej povinnosti

Daňovník je povinný daň si sám vypočítať. Výpočet dane z príjmov sa vykonáva mimo účtovníctva. Do účtovníctva sa zahrnie vypočítaná daňová povinnosť za bežnú činnosť a za mimoriadnu činnosť.

Vyčíslenie základu dane sa vykonáva postupom vyplnenia jednotlivých riadkov DP pre PO.

Pri vyčíslení sa vychádza zo zisteného výsledku hospodárenia podľa údajov vedeného podvojného účtovníctva. Dosiahnutý výsledok je chápaný ako výsledok pred zdanením. Podľa vedeného účtovníctva pri vyčíslení výsledku hospodárenia sa berú do úvahy zaúčtované všetky náklady a výnosy, ktoré sa vzťahujú na uvedené účtovné obdobie, a to bez ohľadu na dátum ich skutočnej úhrady. Výsledok hospodárenia sa zistí ako rozdiel medzi výnosmi zaúčtovanými na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladmi zaúčtovanými na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady, okrem účtov 591