Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňovníkom dane z príjmov je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia a aj zahraničná právnická osoba, ak jej plynuli príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky v zmysle § 16 ZDP. Každý daňovník tejto dane je povinný v súlade s § 41 ods. 1 ZDP podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu resp. dosiahnutie straty.

Povinnosť podať daňové priznanie nemajú:

• daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie a Národná banka Slovenska, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,
• občianske združenia, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy z členských príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,
• rozpočtové organizácia a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP len príjmy oslobodené od dane,
• registrované cirkevné a náboženské spoločnosti, ak majú iba príjmy z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

Lehota na podanie daňového priznania a možnosť jej predĺženia

Podľa § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zdaňovací obdobím podľa § 2 písm. l) ZDP je kalendárny rok, ak ZDP neustanovuje iný spôsob určenia zdaňovacieho obdobia. Za zdaňovacie obdobie roku 2019 tak vzniká povinnosť podať daňové priznanie najneskôr do 31. marca 2020. Zároveň v tejto lehote vzniká povinnosť daň zaplatiť.

Daňovník môže ustanovenú lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť. Podľa § 49 ods. 3 ZDP totiž platí, že daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia sa na základe:

• oznámenia podaného správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania – predlžuje táto lehota najviac o 3 celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii,
• oznámenia podaného správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania – predlžuje táto lehota najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii,
• žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania – správca dane môže rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace.

Formulár daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby

Na podanie daňového priznania právnická osoba použije formulár „Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby č. MF/014001/2019-721“ vydaný opatrením MF SR č. MF/013624-721. Tento formulár je platný pre podávanie daňového priznania daňovníka, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul po 31. 12. 2019.

V porovnaní s dovtedy platným formulárom došlo k nasledujúcim zmenám:

• v súvislosti so zrušením inštitútu daňovej licencie od 1. 1. 2018:
  • v I. časti – údaje o daňovníkovi nie je možné označiť, že ide o daňovníka, ktorý neplatí daňovú licenciu,
  • v II. časti – výpočet základu dane a dane sú vypustené riadky týkajúce sa výšky daňovej licencie, kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou určenou na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a daňovej licencie na úhradu,
  • v II. časti – výpočet základu dane a dane je upravená časť týkajúca sa zápočtu daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b a 52zk ZDP (riadky 900, 910, 920, 1000),
  • v III. časti tabuľky C1 – výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je doplnený riadok 6 výnosy spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti,
  • v III. časti tabuľky C2 – rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je doplnený riadok 6 príjmy spolu z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej činnosti,
  • v III. časti tabuľka E – výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí je doplnená o údaje vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 6 ZDP účinného od 1. 1. 2020,
  • spôsob zaokrúhľovania veličín (nie je uvedený v popisoch položiek) – s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa podľa § 47 ZDP všetky prepočty zaokrúhľujú matematicky, podľa prechodného ustanovenia § 52zza ods. 23 ZDP sa ale na daňové povinnosti za rok 2019 a predchádzajúce roky použije postup zaokrúhľovania podľa ustanovenia § 47 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2019.

Výpočet základu dane a dane v II. časti daňového priznania

Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Na vyčíslenie základu dane právnickej osoby sa vo všeobecnosti s ohľadom na § 14 ods. 1 ZDP aplikujú ustanovenia § 17 až § 29 ZDP.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa podľa § 17 ods. 1 ZDP vychádza:

• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
• u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo z výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom predpise vydaním ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
• u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vykázaný v účtovníctve sa pri zisťovaní základu dane:

• zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 19 a § 21 ZDP),
• zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrňované do základu dane,
• zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrňujú do základu dane.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami – riadok 100 daňového priznania

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva na riadku 100 uvádza rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Zároveň vypĺňa aj tabuľku C2 – Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva podľa osobitného predpisu, ktorým je opatrenie MF SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v z. n. p.

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva na riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením zistený v účtovníctve. Zároveň vypĺňa aj tabuľku F – Doplňujúce údaje v III. časti daňového priznania, okrem daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie, ktorý vypĺňa tabuľku C1 – Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu, ktorým je:

• opatrenie MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v z. n. p.,
• opatrenie MF SR č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v z. n. p.,
• opatrenie MF SR č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p.

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, na riadku 100 uvádza takto vyčíslený výsledok hospodárenia. Zároveň vypĺňa aj:

• tabuľku G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,
• tabuľku G2 – Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 3 zákona o účtovníctve, a ako prílohu k daňovému priznaniu predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky bez pomôcok, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia.

Tabuľku F – Doplňujúce údaje nevypĺňa.

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a tento upravuje podľa spôsobom ustanoveným v opatrení MF SR č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v z. n. p., na riadku 100 uvádza takto upravený výsledok hospodárenia. Zároveň vypĺňa aj:

• tabuľku G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,
• tabuľku G3 – Úpravy výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, a ako prílohu k daňovému priznaniu predkladá prehľad úprav vykonaných podľa uvedeného opatrenia.

Tabuľku F – Doplňujúce údaje nevypĺňa.

S ohľadom na § 17 ods. 14 ZDP súčasťou riadku 100 je aj výsledok hospodárenia u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, okrem výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch (napr. povinné poistné platené za zamestnancov stálej prevádzkarne v krajine zdroja príjmu, zákonné poistenie majetku stálej prevádzkarne a pod.).

POLOŽKY ZVYŠUJÚCE VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ALEBO ROZDIEL MEDZI PRÍJMAMI A VÝDAVKAMI

Riadok 110 – Sumy, ktoré neoprávnene znížili príjmy vrátane rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP a sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou sumy v r. 100

Podľa § 2 písm. b) ZDP predmetom dane sú príjmy z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ZDP. Príjmom na účely ZDP je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia a spotreby, a to podľa kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Ak daňovník dosiahol nepeňažný príjem a tento príjem nie je súčasťou riadku 100, hodnotu nepeňažného príjmu uvedie na riadku 110.

Nepeňažným príjmom je aj:

• nepeňažný príjem u prenajímateľa podľa § 17 ods. 20 ZDP vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na technické zhodnotenie prenajatej veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve alebo inom užívacom vzťahu a neuhradených prenajímateľom, ktorý sa zahrnie do základu dane:
  • v zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak prenajímateľ o hodnotu technického zhodnotenia zvýšil vstupnú cenu resp. zostatkovú cenu prenajatého majetku,
  • v zdaňovacom období, v ktorom došlo ku skončeniu nájmu vo výške zostatkovej ceny technického zhodnotenia, ak technické zhodnotenie odpisoval nájomca a pri skončení nájmu prenajímateľ neuhradí nájomcovi technické zhodnotenie
• nepeňažný príjem u prenajímateľa podľa § 17 ods. 21 ZDP vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na vykonané opravy prenajatého majetku nad rámec jeho povinností dohodnutých v nájomnej zmluve alebo inom užívacom vzťahu, ak nájomca tieto výdavky zahrnul dom daňových výdavkov.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť prenajíma budovu skladu, na ktorej nájomca s jej súhlasom na základe dohody vykonal opravu elektroinštalácie v sume 9 800 €, nad rámec dohodnutých povinností. Nájomca náklady na opravu zahrnul do daňových výdavkov.

Suma vynaložená na opravu je u prenajímateľa nepeňažným príjmom a uvedie sa na riadku 110 daňového priznania.

Sumou neoprávnene skracujúcou príjmy je u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) ZDP rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (§ 17 ods. 5 ZDP), pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Ide o rozdiel, ktorý nie je