Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2011

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. alebo ten daňovník, ktorého na podanie daňového priznania vyzve správca dane. Daňová povinnosť vznikne daňovníkovi z titulu dosahovania príjmov z výkonu jeho činnosti alebo s titulu nakladania s jeho majetkom, pretože uvedené príjmy sú predmetom dane.

Právna úprava

Podaním daňového priznania (DP) daňovník – právnická osoba (PO) vyčísľuje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Takáto povinnosť deklarovať výšku daňovej povinnosti a podať DP vyplýva zo zákona:

  • č. 563/2009 Z. z., o správe daní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2012. Zákon zrušil doterajší zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a ako nový procesný zákon upravuje povinnosť daňovým subjektom podať DP v súlade s ustanovením § 15 daňového poriadku, podľa ktorého má povinnosť od 1. 1. 2012 podať DP každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných hmotno-právnych predpisov alebo ten daňovník, koho správca dane vyzve na podanie DP,
  • č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorý ako hmotno-právny predpis vymedzuje predmet dane, upravuje postup pri vyčíslení základu dane, stanovení daňovej povinnosti ako aj lehoty na podávanie DP.

V priebehu roka 2010 a 2011 došlo k úpravám ZDP, čo je potrebné aplikovať pri výpočte daňovej povinnosti PO za rok 2011.

Zákon č. 548/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť  1. 1. 2011 upravil nasledovné zmeny v porovnaní s rokom 2010 pri vyčíslení základu dane:

  • Úprava postupu zahrňovania goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane. Do konca roku 2010 sa pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v prípade ocenenia majetku trhovou cenou právny nástupca nezahrňoval do základu dane. Od 1. 1. 2011 sa goodwill alebo záporný goodwill zahrnie do základu dane najdlhšie počas siedmich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne. ZDP upravuje postup zahrňovania goodwillu a záporného goodwillu aj u daňovníkov, ktorí sa počas uvedeného obdobia zrušujú likvidáciou, bez likvidácie, v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a v prípade predaja podniku. Uvedené ustanovenie sa použije len na ten goodwill, ktorý sa vykázal u právneho nástupcu pri zlúčení splynutí alebo rozdelení, ak rozhodný deň nastal po 31. 12. 2010.V prípade zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností pri ocenení majetku v pôvodných cenách sa s účinnosťou od 1. 1. 2011 u právneho nástupcu do základu dane nezahrňuje goodwill alebo záporný goodwill.
  • Úprava postupu zahrňovania niektorých nákladov do daňových výdavkov. Za daňový výdavok sa považujú cestovné náhrady vyplatené do výšky, na ktorú vzniká nárok zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.
  • Zrušenie oslobodenia príjmov z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov a rozpočtových organizácii, ktorých zriaďovateľom je obec. Akékoľvek príjmy z predaja alebo prenájmu majetku obce alebo vyššieho územného celku dosiahnuté po 31. 12. 2010 sú v súlade ustanovením § 12 ods. 2 ZDP predmetom dane obce alebo vyššieho územného celku, a to bez ohľadu na to, kedy bol predmetný majetok nadobudnutý. Naďalej však zostáva oslobodený príjem z predaja majetku a prenájmu majetku rozpočtových organizácií, pokiaľ sú takéto príjmy zahrnuté do rozpočtu zriaďovateľa. Oslobodenie sa nevzťahuje na rozpočtové organizácie zriadené obcou alebo vyšším územným celkom.
  • Spresnenie príjmov pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou uvádzaných ako zdroj príjmov na území SR.
  • Zmena spôsobu zdanenia dane vyberanej zrážkou tak, aby jej výberom už bola splnená daňová povinnosť s určitými výnimkami, ktoré sú taxatívne v zákone vymenované (zahraniční športovci, umelci, artisti, ktorí dosahujú príjmy na území SR, príjmy daňovníkov z vyplatenia podielových listov, príjmy z výnosov z dlhopisov, ktoré sa vyplácajú PO s obmedzenou daňovou povinnosťou, pri ktorých aj naďalej daň vybranú zrážkou možno považovať za zaplatený preddavok na daň).
  • Úprava postupu zahrňovania DPH zaplatenej v inom členskom štáte EÚ do daňových výdavkov, a to v závislosti od možnosti podania žiadosti o vrátenie DPH. Pokiaľ má platiteľ nárok na vrátenie (ak splnil stanovený limit na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte), za daňový výdavok sa uzná príslušná DPH za podmienky, že obstaraný tovar alebo služba je daňovým výdavkom podľa podmienok a kritérií ZDP a zároveň bola podaná žiadosť o vrátenie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. V prípade ak nepodá žiadosť o vrátenie, príslušná DPH nie je uznaná za daňový výdavok. Ak platiteľ DPH nesplní limit na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte a žiadosť z tohto titulu nemôže podať, potom je príslušná DPH daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade obstaraných tovarov a služieb.
  • Zavedenie novej dane – a to dane z emisných kvót. Predmetná daň sa vzťahuje na emisné kvóty bezodplatne nadobudnuté od Ministerstva životného prostredia, ktoré sú následné zobchodované. Zaplatená daň z emisných kvót sa nezahrňuje do daňových výdavkov pri vyčíslení základu dane.

Povinnosť podať daňové priznanie

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku DP je povinný podať každý daňovník, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa ZDP alebo ten daňovník, ktorého na podanie DP vyzve správca dane. Daňová povinnosť vznikne daňovníkovi z titulu dosahovania príjmov z výkonu jeho činnosti alebo s titulu nakladania s jeho majetkom, pretože uvedené príjmy sú predmetom dane a podľa § 41 ods. 1 ZDP takémuto daňovníkovi vzniká povinnosť podať DP.

Podľa § 2 písm. d) ZDP daňovníkom dane z príjmov je každá PO, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Povinnosť podať DP sa vzťahuje aj na zahraničné PO, ak majú príjmy zo zdrojov na území SR podľa § 16 a pri ktorých daň nie je vysporiadaná zrazením dane.

ZDP v ustanovení § 41 ods. 1 druhá veta definuje tých daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť podať DP. V súlade s týmto ustanovením povinnosť podať DP nemajú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie [vymedzené v § 12 ods. 3 ZDP]. Za podmienky, že v príslušnom zdaňovacom období vymedzené subjekty podľa typov ako sú:

  • Národná banka Slovenska, Fond národného majetku a daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie vykázali iba príjmy:
    • ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP, t. j. vykázali príjmy z titulu:
      • prijatia príslušného podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,
      • príjmy z titulu darovania,
      • príjmy z titulu podielov na zisku, vyrovnávacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku,
      • príjmy z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, prípadne ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie (t. j. pri zlúčení, rozdelení alebo splynutí),
    • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP.
  • Občianske združenia, pokiaľ vykázali iba príjmy:
    • ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP, t. j. vykázali príjmy z titulu:
      • prijatia príslušného podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP,
      • príjmy z titulu darovania,
      • príjmy z titulu podielov na zisku, vyrovnávacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku,
      • príjmy z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, prípadne ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie (t. j. pri zlúčení, rozdelení alebo splynutí),
    • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP,
    • oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona, t. j. príjmy z titulu platenia členských príspevkov podľa štatútu, stanov, zriaďovacích listín (ide o záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a hnutia, občianske združenia, odborové organizácie).
  • Rozpočtové a príspevkové organizácie, pokiaľ vykázali iba príjmy, ktoré sú:
    • oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,
    • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP.
  • daňovníci ako sú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, pokiaľ vykázali iba príjmy, ktoré sú:
    • oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. ide o príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov,
    • z ktorých bola daň vybratá podľa § 43 ZDP.

Zdaňovacie obdobie

Vo všeobecnosti je zdaňovacím obdobím príslušný kalendárny rok, čo vyplýva z ustanovenia § 2 písm. l) ZDP pričom zákon stanovuje v ustanovení § 41 špecifické prípady, kedy zdaňovacie obdobie je iné ako jeden kalendárny rok.

Ide o nasledovné špecifiká:

  • V prípade, že daňovník zaniká bez likvidácie (prípady zlúčenia, splynutia a rozdelenia), zdaňovacie obdobie sa končí ku dňu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Znamená to, že zdaňovacie obdobie končí dňom, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Právne účinky zrušenia daňovníka bez likvidácie nastávajú dňom zápisu týchto zmien v obchodnom registri. Právnemu úkonu výmazu a zápisu do obchodného registra predchádza schválenie zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projektu rozdelenia. V prípade zániku daňovníka bez likvidácie ide o zanikajúcu PO a nástupnícku osobu. Zanikajúca PO je tá, ktorá na základe zrušenia bez likvidácie zanikne. Nástupnícka účtovná jednotka je tá, ktorá dňom zápisu do obchodného registra sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej PO. Zanikajúca PO prestáva byť účtovnou jednotkou a prestáva viesť účtovníctvo od dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Nástupnícka účtovná jednotka preberá vedenie účtovníctva za zanikajúcu PO od rozhodného dňa. Rozhodný deň si stanovujú účtovné jednotky samy v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo v projekte rozdelenia v súlade s § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Rozhodným dňom je deň, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti. Rozhodný deň môže predchádzať samotnému dňu zrušenia bez likvidácie, môže byť totožný s dňom zrušenia bez likvidácie, dokonca môže byť stanovený po dni zrušenia bez likvidácie, a to až do dňa, kedy nadobudnú účinky zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projektu rozdelenia. Zákon o účtovníctve len uvádza, že tento deň nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia právnych účinkov zrušenia bez likvidácie t. j. výmazu zanikajúcich spoločností z obchodného registra a zápis nástupníckej spoločnosti do obchodného registra. Určenie rozhodného dňa v období vypracovania zmluvy o zlúčení alebo splynutí alebo projekte rozdelenia môže byť určený tak do budúcnosti ako aj spätne do minulosti.
  • Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, zdaňovacie obdobie u tohto daňovníka končí ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím tohto daňovníka začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie, pričom:
    • ak sa likvidácia neskončí do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, potom končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie,
    • v prípade, ak sa likvidácia neskončí ani do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil daňovník do likvidácie, nasledujúcim zdaňovacím obdobím je vždy kalendárny rok, a to až do skončenia likvidácie,
    • v prípade, že sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, jeho zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu.
  • Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Dňom vyhlásenia konkurzu začína jeho ďalšie zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom zrušenia konkurzu, pričom:
    • ak konkurz nebol zrušený do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu,
    • v prípade, že sa konkurz nezruší ani do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu vždy kalendárny rok,
    • ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený,
    • ak sa po skončení konkurzu začne likvidácia, zdaňovacie obdobie sa začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa v termínoch, ktoré ZDP určuje pre daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, t. j., že:
      • ak sa likvidácia neskončí do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, potom sa toto zdaňovacie obdobie končí 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie,
      • ak sa likvidácia neskončí ani do 31.decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpil daňovník do likvidácie, nasledujúcim zdaňovacím obdobím je už kalendárny rok až do skončenia likvidácie,
    • ak sa po skončení konkurzu pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz. Ďalším zdaňovacím obdobím je až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie,
    • ak sa daňovník zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu.
  • Pri zmene právnej formy daňovníka, pri ktorej dochádza aj k zmene formy zdaňovania (napr. zmena verejnej obchodnej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo komanditnej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným a naopak) sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. Ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s r.o. na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s r.o. alebo družstvo, alebo družstva na spoločnosť s r.o. alebo na akciovú spoločnosť. To znamená, že v tomto prípade sa nezostavuje účtovná závierka a nepodáva sa DP ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra.
  • Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak podľa § 3 ods. 6 a ods. 7 zákona o účtovníctve, potom je hospodársky rok zároveň aj jeho zdaňovacím obdobím. V takomto prípade je daňovník vždy povinný podať DP za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny. Obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Daňovník je povinný zmenu účtovného obdobia v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 zákona o účtovníctve oznámiť miestne príslušnému správcovi dane.

Lehoty na podanie daňového priznania

ZDP v ustanovení § 49 upravuje lehoty na podanie DP pre daňovníkov (PO a FO). V súlade s týmto ustanovením všeobecná lehota na podanie DP sú 3 mesiace po uplynutí predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. V uvedenej lehote je daňovník povinný podať DP a v tejto lehote aj daň zaplatiť. Za zdaňovacie obdobie roka 2011 je potrebné DP podať najneskôr do 31. marca 2012. Keďže uvedený deň pripadá na sobotu, v súlade s ustanovením § 27 ods. 4 daňového poriadku posledným dňom, kedy možno podať DP je 2. apríl 2012 a v tejto lehote aj povinnosť daň zaplatiť.

ZDP vo svojom ustanovení § 49 ods. 3 umožňuje daňovníkovi predlžiť lehotu na podanie DP. Daňovníkovi na základe podaného oznámenia správcovi dane do lehoty na podanie DP podľa § 49 ods. 2 zákona sa lehota predlžuje:

  • Najviac o 3 celé kalendárne mesiace, čo znamená, že táto predĺžená lehota pre DP za rok 2011 je 30. jún 2012. Keďže uvedený deň pripadá na sobotu, v súlade s ustanovením § 27 ods. 4 daňového poriadku posledným dňom, kedy možno podať DP v predĺženej lehote je 2. júl 2012. Táto možnosť platí pre daňovníkov, ktorí nedosahujú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
  • Pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí najviac o ďalšie 3 celé kalendárne mesiace, t. j. spolu predĺženie o 6 celých kalendárnych mesiacov od lehoty stanovenej pre podanie DP podľa § 49 ods. 2 ZDP. Za rok 2011 je táto predĺžená lehota 30. september 2012. Keďže uvedený deň pripadá na nedeľu, v súlade s ustanovením § 27 ods. 4 daňového poriadku posledným dňom, kedy možno podať DP v predĺženej lehote je 1. október 2012. Daňovník je povinný v oznámení uviesť, že dosahuje aj príjmy v zahraničí. Pokiaľ to daňovník v oznámení neuvedie, alebo v podanom DP takéto príjmy nevykáže, správca dane uplatní voči daňovníkovi sankcie v súlade s ustanoveniami § 155 a nasl. daňového poriadku. Takáto možnosť predĺženia lehoty na podanie DP formou oznámenia sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii.
  • V prípade, že daňovník je v konkurze alebo v likvidácii, má takisto možnosť podať DP v predĺženej lehote [§ 49 ods. 3 písm. c) ZDP], avšak pre uplat
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály