V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.
Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a z hľadiska daňových výdavkov zamestnávateľa je riešenie upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), podľa ktorého je možné uvedené rozdeliť na dva základné okruhy, a to zabezpečenie:
-
povinných plnení v rozsahu a vo výške ustanovených osobitnými predpismi,
-
dobrovoľných plnení poskytovaných zamestnávateľom nad rámec osobitných predpisov.
ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napr. zákon o sociálnom fonde) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu
jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon (ZDP) v inej výške ako osobitný predpis (zákon o účtovníctve) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone
.
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
Vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP je teda možné uviesť:
-
Ak je zamestnávateľ povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov, napr. osobné ochranné pomôcky v zákonom určitých prípadoch (napr. zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), lekárske preventívne prehliadky v zákonom určených prípadoch (napr. zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. - ďalej len "zákon o BOZP") a pod., sú takto vynaložené výdavky zamestnávateľa daňovo uznanými výdavkami. Na strane zamestnanca je to príjem, ktorý nepodlieha zdaneniu.
-
V prípade dobrovoľnosti, t.j. v prípade, ak žiadny osobitný predpis neupravuje povinnosť zamestnávateľovi poskytovať nejaké plnenia zamestnancovi, je možné rozlíšiť dva daňové princípy v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.
Prvou situáciou sú presne uvedené výdavky v ustanoveniach ZDP, ktoré možno u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov ako napr. výdavky na ubytovanie, na dopravu zamestnanca do práce z miesta nástupu, vzdelávanie zamestnanca a pod., pričom na strane zamestnanca môže byť upravené aj daňové zvýhodnenie formou nezdanenia takto poskytnutého nepeňažného plnenia v plnej výške po splnení zákonom určených podmienok alebo obmedzenej výške po splnení zákonom určených podmienok.
Druhou situáciou sú všetky ostatné prípady, ktoré nie sú ani povinné podľa osobitných predpisov a ani nie sú upravené v ZDP, je možné na strane zamestnávateľa vynaložené výdavky považovať za daňové výdavky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 1 ZDP, a to:
-
na strane zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a
-
takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
______________________________
Poznámka:
V súlade so zadanou podmienkou v tomto ustanovení, a to, že uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa je plnenie zamestnávateľa nad rámec limitu upraveného v osobitnom predpise je, že bude na strane zamestnanca zdaňované ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. Uvedené znamená aj tú skutočnosť, že takéto zdaniteľné príjmy sú zároveň príjmami, ktoré sú súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, a to tak sociálnych ako aj zdravotných. Toto vyplýva zo skutočnosti, že odvody sa platia v prípade:
______________________________
-
sociálneho poistenia zo zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP
-
zdravotného poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k), ods. 2 a 3 ZDP.
V nadväznosti na toto ustanovenie je upravený aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami
nie sú
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi
okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom
a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.
Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov
podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy)
nie je u zamestnanca predmetom dane, a to podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP
.
Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon o BOZP, p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
