Významné a nevýznamné chyby v účtovníctve

Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. ÚJ je povinná ďalej viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Podľa § 8 zákona o účtovníctve účtovníctvo ÚJ je:

• správne, ak ÚJ vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ostatných predpisov (opatrení) z oblasti účtovníctva,
• úplné, ak ÚJ zaúčtovala všetky účtovné prípady v účtovnom období v účtovných knihách, zostavila individuálnu, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu (ak má takúto povinnosť), zverejnila údaje z účtovnej závierky a z výročnej správy, uložila dokumenty a ak má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy,
• preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a ÚJ vykonala inventarizáciu,
• zrozumiteľné, ak umožňuje určiť obsah účtovných prípadov,
• vedené spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak sa trvalosť zabezpečí po celú dobu spracovania a úschovy.

Aj pri starostlivom vykonávaní zápisov v účtovných písomnostiach sa môžu vyskytnúť prípady, že sa niektorý zápis urobí nesprávne a treba ho opraviť (oprava účtovníctva v bežnom účtovnom období, resp. v minulých účtovných obdobiach), prípadne sa účtovný prípad nezaúčtuje v tom účtovnom období, do ktorého patrí, a preto ho musí ÚJ doúčtovať. Vynechanie alebo chybné zaúčtovanie účtovného prípadu v príslušnom účtovnom období má za následok chybne vykázané údaje v účtovnej závierke. Účtovné chyby najčastejšie vznikajú v dôsledku matematických omylov, neúčtovania účtovných prípadov v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, oneskoreného získania účtovných dokladov, nesprávneho oceňovania majetku a záväzkov, alebo v dôsledku nesprávneho výkladu predpisov.

Oprava chýb

Ak ÚJ nezaúčtuje účtovný prípad do účtovného obdobia, s ktorým súvisí, alebo ho zaúčtuje nesprávne, účtovníctvo, ako aj účtovná závierka tejto ÚJ, nie je v súlade so základnými zásadami zákona o účtovníctve. Aby tieto chyby ÚJ v účtovníctve odstránila, musí ÚJ účtovať o ich oprave:

• v bežnom účtovnom období, ak sa chyba stala priamo v danom bežnom účtovnom období,
• za minulé účtovné obdobia – pričom aj táto oprava sa účtuje v bežnom účtovnom období, teda v období, v ktorom sa chyba zistila,
• ak chybu zistí ešte pred schválením účtovnej závierky, môže znovu otvoriť účtovné knihy, zaúčtovať opravu a zostaviť novú správnu účtovnú závierku.

K oprave chyby pristupuje ÚJ podľa času, kedy bola chyba zistená. Ak sa účtovné chyby týkajú účtovných prípadov bežného účtovného obdobia, ich oprava sa vykoná do uzatvorenia účtovných kníh, prípadne do dňa zostavenia účtovnej závierky. V prípade, že účtovná jednotka zistí účtovné chyby, ktoré sa týkajú uzatvoreného účtovného obdobia a účtovné knihy už nie je možné otvoriť, účtuje o chybách minulých účtovných období. Ak bola chyba zistená do schválenia účtovnej závierky, má ÚJ možnosť otvoriť účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve (do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy ot­voriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva podľa § 7 tohto zákona). Uvedená možnosť sa v praxi využíva pri významných účtovných chybách, pretože znovuotvorenie účtovných kníh môže byť pre ÚJ časovo aj finančne náročné. Zákon o účtovníctve vo svojich ustanoveniach neupravuje, v ktorých prípadoch je nutné znovuotvoriť účtovné knihy pred schválením účtovnej závierky. Podmienka uvedená v § 16 ods. 10 tohto zákona, ktorá sa týka pravdivého a verného obrazu účtovníctva, sa považuje za dostatočnú, aby bolo toto ustanovenie využívané na významné položky. Na druhej strane zákon o účtovníctve nedáva ÚJ možnosť otvoriť účtovné knihy po schválení účtovnej závierky. Ak je chyba v účtovníctve zistená po schválení účtovnej závierky, musí byť zaúčtovaná v účtovnom období, kedy bola chyba zistená.

Podľa ust. § 59 ods. 14 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa za opravu chýb minulých účtovných období nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve, napr. účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku. Za opravu chýb sa tiež nepovažuje prehodnotenie opodstatnenosti položiek, ktorých výška bola stanovená odhadom. Ak ÚJ zistí, že opravnú položku mala tvoriť, ale ju nevytvorila, pôjde už o opravu chýb minulých rokov.

♦ Príklad č. 1:

ÚJ v predchádzajúcom účtovnom období vytvorila opravnú položku k spornej pohľadávke vo výške napr. 30 % z hodnoty pohľadávky. V bežnom účtovnom období ÚJ zistí, že opodstatnenosť tvorby opravnej položky bola vo výške 50 %.

Opravnú položku dotvorí do tejto výšky v bežnom účtovnom období (doúčtuje do nákladov 20 % tvorby opravnej položky k pohľadávke).

* * *

Definovanie významnosti chýb

Postupy účtovania v PÚ rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj spôsob ich účtovania:

• Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných ­výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti ÚJ (§ 5 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ).
• Opravy významných nákladov a významných výnosov minulých účtovných období sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov (§