Obsah a využitie zápisnice a úradného záznamu v daňovom procese

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. Preto možno konštatovať, že zápisnicu je potrebné spísať v každom štádiu daňového konania.

V súlade s § 58 ods. 1 písm. a) daňového poriadku možno začať daňové konanie aj na návrh účastníka daňového konania, teda daňového subjektu. Pritom každé podanie v daňovom konaní, teda aj návrh na jeho začatie je možné podať aj ústne do zápisnice.

Pokiaľ už začalo daňové konanie, tak je podstatnou súčasťou jeho priebehu dôkazné konanie, v rámci ktorého si buď sám správca dane zadovažuje z vlastnej iniciatívy dôkazné prostriedky alebo tieto navrhuje daňový subjekt sám.

V daňovom konaní má daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné a majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti alebo majú vzťah k predmetu daňového konania a taktiež o skutočnosti, na ktorých preukázanie bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane pri správe daní. Taktiež daňový subjekt preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Tak napríklad pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazných prostriedkov počas daňovej kontroly alebo kedykoľvek počas daňového konania správcom dane, musí dôkazné prostriedky predložiť.

Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní.

Napríklad pokiaľ daňový subjekt podal na základe § 15 ods. 1 daňového poriadku daňové priznanie a ohľadne neho má správca dane určité nejasnosti, vyzve daňový subjekt na ústne konanie, ktorého cieľom je objasnenie uvedených nejasností a o tomto ústnom konaní spíše správca dane zápisnicu.

Vedenie dôkazného konania, vykonávanie dôkazov, posúdenie dôkazov je výlučným oprávnením príslušného správcu dane, ktorý si však v odôvodnení rozhodnutia a v prípadnom odvolacom konaní musí preukázať, že dokazovanie bolo vykonané správne. Odmietnutie akéhokoľvek dôkazného prostriedku predloženého daňovým subjektom preto musí byť riadne odôvodnené v odôvodnení rozhodnutia.

Pri vymedzení právneho pojmu "dôkaz" využíva v § 24 ods. 4 daňový poriadok extenzívne hľadisko. Podľa uvedeného platí, že za dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, pričom ide o demonštratívny právny výpočet.

Podstatným dôkazným prostriedkom v daňovom konaní je podľa § 25 daňového poriadku výpoveď svedka. Výpoveď svedka sa realizuje ústnou formou, a preto správca dane musí o svedeckej výpovedi vyhotoviť zápisnicu, ktorá je podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia v daňovom konaní. V zápisnici sa taktiež uvedie, že svedok v daňovom konaní bol riadne poučený ešte pred svedeckou výpoveďou o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

Taktiež musí byť svedok riadne poučený o tom, že nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má určenú.

O výkone miestneho zisťovania a obhliadke sa taktiež spisuje zápisnica, ktorá obsahuje priebeh týchto úkonov v daňovom konaní.

V prvostupňovom rozhodnutí správcu dane zohrávajú zápisnice taktiež podstatný význam, nakoľko sa nimi argumentuje v odôvodnení rozhodnutia, preukazuje sa vykonanie určitého procesného úkonu. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. O výkone dôkazov sa spisuje zápisnica, a preto sa táto spolu s jej číselným označením uvádza v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

V súlade s