Novely daňového poriadku schválené v roku 2020 a pripravovaná novela s účinnosťou od roku 2022

Novela daňového poriadku uvedená v zákone č. 46/2020 Z.z. bola vyvolanou novelou zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), ktorou . Nárok na 13. dôchodok mali mať všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku. Suma 13. dôchodku sa navrhla vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. 12. kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Zároveň sa vylúčil 13. dôchodok z právneho režimu exekúcie podľa exekučného poriadku ako aj z právneho režimu daňovej exekúcie podľa daňového poriadku rovnako ako v prípade právnej úpravy vylúčenia vianočného príspevku.

Ustanovenie upravuje problematiku daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy s tým, že je v ňom uvedené, ktoré príjmy podliehajú a ktoré príjmy nepodliehajú daňovej exekúcii.

13. dôchodok je poskytovaný podľa osobitných predpisov (§ 77a a § 77b zákona o sociálnom poistení).

vyplýva, že ide o jednotlivé druhy daňovej exekúcie, do ktorých sa doplnilo, že daňovej exekúcii

predložilo MPSVaR SR legislatívny ktorej výška sa odvíja od výšky priznaného dôchodku a aj s návrhom na legislatívnu úpravu tých právnych predpisov, ktorých sa zákon č. 46/2020 Z.z. dotkol, vrátane daňového poriadku.

Táto legislatívna úprava, t.j. vrátenie do pôvodného legislatívneho stavu právnych predpisov, bola vykonaná zákonom č. s účinnosťou od 29.10.2020 a daňového poriadku sa dotkla tiež v ustanoveniach "13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov". To znamená, že z daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov sa už nevylučuje príjem 13. dôchodku ako sociálnej dávky a bude podliehať aj daňovej exekúcii.

Rovnako sa znenie o 13. dôchodku ako dôchodkovej dávky vypúšťa aj z § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), už nebude mať charakter sumy, ktorá neznižuje základ dane daňovníka, t.j. bude znižovať základ dane daňovníka.

Novela daňového poriadku uvedená v čl. XXVI zákona č. 198/2020 Z.z. s účinnosťou od 21.7.2020 sa dotkla dvoch ustanovení, a to § 46 ods. 8 a § 165k.

Správca dane vo výzve na predloženie vyjadrenia k zisteniam z daňovej kontroly určí lehotu nie kratšiu ako 30 pracovných dní. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť podľa § 29 daňového poriadku, ale možno ju predĺžiť podľa § 28 daňového poriadku. Lehota v počte 30 pracovných dní sa počíta len pracovných, čo znamená, že kalendárnych dní je viac o dni, ktoré pripadajú na sobotu a nedeľu v rámci počítania týchto 30 pracovných dní, čo je výhodné pre daňovníka. Zároveň je však potrebné uviesť, že daňovník na základe výzvy predloží vyjadrenie k zisteniam a uvedeným v protokole a označí dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, napr., ak jeho dodávateľ nebol v čase výkonu daňovej kontroly dlhodobo prítomný (bol na zahraničnej pracovnej ceste, alebo bol práceneschopný). Daňový subjekt je povinný podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku predkladať svoje tvrdenia a dôkazy v priebehu daňovej kontroly a nenechávať si tieto povinnosti až v štádiu výzvy a vyrubovacieho konania. Aj správca dane je povinný dodržať 3-mesačnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania vrátane vydanie rozhodnutia.

Podľa sa nová predĺžená lehota 30 pracovných dní na predloženie vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na protokoly z daňovej kontroly vypracované po účinnosti tohto zákona.

Ide o propodnikateľské opatrenie, ktoré vyplynulo z požiadaviek podnikateľskej verejnosti a komory daňových poradcov, predĺžiť lehotu určenú v § 46 ods. 8 daňového poriadku na predloženie vyjadrenia k zisteniam z daňovej kontroly, nakoľko 15-dňová lehota na predloženie vyjadrenia a dôkazov, preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly bola krátka, nakoľko zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Správca dane pri aplikácii tohto odseku pristupoval k určeniu počtu dní na predloženie dôkazov a vyjadrení daňového subjektu aj pred touto legislatívnou úpravou proklientsky, t.j. vo výzve určil lehotu väčšiu ako 15 pracovných dní. Minimálna lehota 15 dní bola správcom dane určená len pri menej zložitých zisteniach porušení osobitných predpisov, správca dane sa po dohode s daňovým subjektom dohodol na určenie väčšieho počtu dní na predloženie vyjadrenia a dôkazov k zisteniam uvedeným v protokole. Aj napriek tomu v praxi vznikali problematické a nejasné situácie, keď daňový subjekt žiadal o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku vrátane prerokovania pripomienok je tiež ustanovená v rozsahu troch mesiacov, ktorá sa počíta od plynutia lehoty určenej vo výzve, bolo vykonanie tejto úpravy v počte dní v § 46 ods. 8 daňového poriadku oprávnená. Podľa prechodného ustanovenia, sa nová najkratšia 30-dňová lehota vzťahuje na kontrolu všetkých druhov daní podľa osobitných predpisov a aj na kontrolu zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v