Expatrioti a ich sociálne poistenie

V súvislosti s expatriotmi (pracovníci vyslaní do zahraničia) sa často píše, či diskutuje o otázke zdaňovania príjmov zahraničných zamestnancov, o uplatňovaní tzv. pravidla 183 dní, o medzinárodnom zdaňovaní a pod.. Zriedkavejšie sa zaoberáme problematikou sociálneho a zdravotného zabezpečenia expatriotov, hoci je nemenej zaujímavá, či už po odbornej alebo fiškálnej stránke.

Na sociálne zabezpečenie sa pritom môžeme pozrieť z troch pohľadov:

• U zamestnancov platenie sociálneho poistenia ovplyvňuje ich dôchodkové zabezpečenie, ako aj všetky ostatné vyplácané dávky. Na zamestnanca samotného, má odvod platieb na sociálne a zdravotné zabezpečenie v bežnom živote z pohľadu adresnosti väčší vplyv ako platenie daní.
• Pre zamestnávateľa náklady súvisiace so sociálnym a zdravotným zabezpečením, predstavujú vzhľadom na ich výšku, podstatnú časť mzdových nákladov.
• Z pohľadu slovenského štátu a štátneho rozpočtu je to taktiež zaujímavá oblasť, keďže celkové odvody na sociálne zabezpečenie predstavujú 36,4 % (zamestnávateľ + zamestnanec) a odvody na zdravotné poistenie zamestnávateľa 18,0 %, čo je neporovnateľne viacej ako je sadzba dane z príjmov fyzických osôb, hoci tu existujú maximálne vymeriavacie základy.

Tak ako zdaňovanie príjmov upravujú lokálne zákony a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, tak aj sociálne poistenie má svoje lokálne predpisy, medzinárodné zmluvy a príslušnú legislatívu na úrovni Európskej únie.

Pri migrácii obyvateľstva a výkone činnosti vo viacerých štátoch vyvolávajú rôzne systémy sociálneho zabezpečenia obavy o zabezpečenie v dôchodkovom veku, či poskytnutie akýchkoľvek dávok napr. v chorobe, nezamestnanosti, materstve a pod. Taktiež pri striktnom dodržiavaní lokálnych predpisov by mohlo dôjsť k súčasnému plateniu odvodov v dvoch štátoch, čo by výrazne zvýšilo zaťaženie zamestnanca ako aj zamestnávateľa a taktiež komplikovalo poberanie akýchkoľvek dávok.

Európska únia

Konflikty národných predpisov v rámci Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska riešia Nariadenia Rady EHS. Najdôležitejšími Nariadeniami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sú:

• Nariadenie Rady (EHS) č. 883/2004 z 29. apríla 2004, ktoré od 1. 5. 2010 nahrádza Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
• Nariadenie Rady (EHS) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
• Nariadenie Rady (EHS) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Pravidlá určené v Nariadeniach sú záväzné a nadradené vnútroštátnym legislatívam, tak v prípade platenia príspevkov poisteného, ako aj v prípade výplaty dávok. Vzhľadom na rozsiahlosť danej problematiky sa v tomto článku budeme venovať len jednej časti z Nariadenia, a to určeniu uplatniteľnej legis