Dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby v príkladoch

Právna úprava podávania dodatočných daňových priznaní je obsiahnutá v § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). V zmysle predmetného ustanovenia, ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že daň má byť vyššia, ako je daň uvedená v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať aj vtedy, ak po lehote na podanie daňového priznania zistí, že daň má byť vyššia ako bola správcom dane vyrubená alebo ak daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní. Aj v tomto prípade sa dodatočné daňové priznanie podáva do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, pričom v rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

Dodatočné daňové priznanie daňovník môže podať aj dobrovoľne, a to vtedy, ak po lehote na podanie daňového priznania zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje, alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní.

V zmysle § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania.

V zmysle § 16 ods. 6 daňového poriadku sa dodatočné daňové priznanie podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 cit. zákona a musí byť označené ako dodatočné. V súlade s ust. § 15 ods. 4 daňového poriadku daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. Z uvedeného vyplýva, že dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „dodatočné daňové priznanie“) za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa podáva na tlačivách platných pre rok 2018.

Vzory daňových priznaní k dani z príjmov pre rok 2018 ustanovilo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/010685/2018-721 z 8. novembra 2018. Podľa § 2 tohto opatrenia vzory tlačív daňových priznaní podľa doterajších predpisov sa použijú pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. decembra 2018.

Dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2018 daňovník, ktorý v roku 2018 mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, podáva na tlačive daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu A platnom pre rok 2018 (MF/011698/2018-721), ďalej len „tlačivo typu A“ a daňovník, ktorý mal v roku 2018 iné príjmy, resp. okrem príjmov zo závislej činnosti mal aj iné druhy zdaniteľných príjmov podáva dodatočné daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie na tlačive daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B platnom pre rok 2018 (MF/011700/2018-721), ďalej len „tlačivo typu B“.

Pri podaní dodatočného daňového priznania daňovník na prvej strane oboch typov tlačív daňových priznaní určených pre fyzické osoby v časti druh daňového priznania vyznačí krížikom, že ide o dodatočné daňové priznanie a uvedie dátum zistenia skutočnosti na podanie tohto dodatočného daňového priznania.

V jednotlivých oddieloch príslušného typu tlačiva daňovník vyplní všetky potrebné riadky a v oddiele na to určenom uvedie aj rozdiely oproti:

• podanému daňovému priznaniu,
• bezprostredne predchádzajúcemu podanému dodatočnému daňovému priznaniu, ak podáva ďalšie dodatočné daňové priznanie,
• ročnému zúčtovaniu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie preddavkov na daň“), ak dodatočné daňové priznanie podáva po jeho vykonaní.

Tieto rozdiely daňovník, ktorý podáva dodatočné daňové priznanie na tlačive typu A, uvedie v VII. oddiele na riadkoch 73 až 82 a daňovník, ktorý podáva dodatočné daňové priznanie na tlačive typu B v X. oddiele na riadkoch 127 až 134.

V nasledujúcej časti príspevku sa budeme prostredníctvom praktických príkladov venovať problematike podávania dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2018 v situáciách špecificky upravených v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

♦ Príklad č. 1 – Mzdové nároky zomretého zamestnanca vyplatené pozostalej manželke:

Pavol zomrel 20. augusta 2019. V roku 2019 mal príjmy len zo závislej činnosti. V septembri 2019, teda po jeho smrti vdove Márii vyplatil Pavlov zamestnávateľ v súlade s ust. § 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) mzdu za dni, ktoré Pavol odpracoval v auguste 2019 a následne, v decembri 2019, v súlade s cit. ustanovením Zákonníka práce Márii vyplatil aj náhradu mzdy za Pavlom nevyčerpanú dovolenku.

Aký je správny postup pri vyrovnaní daňovej povinnosti z uvedených príjmov?

V súlade s § 49 ods. 4 ZDP, ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie na podanie daňového priznania. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa § 35 Zákonníka práce.

Z ustanovenia § 35 ods. 1 Zákonníka práce, na ktoré odkazuje § 49 ods. 4 ZDP, vyplýva, že peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Takéto mzdové nároky zomretého zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný vyplatiť uvedeným osobám, sa nezapočítavajú do dedičstva. Súčasťou dedičstva sú tie mzdové nároky, ktoré štvornásobok priemerného mesačného zárobku zomretého zamestnanca presiahnu. Súčasťou dedičstva sú mzdové nároky zomretého zamestnanca aj v takom prípade, ak žiadna osoba z okruhu, ktorý je vymedzený v § 35 Zákonníka práce nespĺňa ustanovené podmienky.

V zmysle § 32 ods. 8 ZDP osoba podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podávajú daňové priznanie, aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomretého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie.

Ak Pavlove zdaniteľné ­príjmy v roku 2019 presiahli sumu 1 968,68 € [čo je 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnej pre rok 2019], potom v zmysle § 49 ods. 4 ZDP bola Mária povinná podať za Pavla daňové priznanie, a to do 20. novembra 2019. Pripomíname, že okrem mzdy, ktorú Pavlovi v roku 2019 do jeho smrti vyplatil zamestnávateľ, súčasťou Pavlových zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP je v súlade s § 32 ods. 8 ZDP aj mzda za dni, ktoré Pavol odpracoval v mesiaci august 2019 a ktorú jeho zamestnávateľ vyplatil v septembri 2019 vdove Márii.

Pavol mal v roku 2019 zdaniteľn