Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Predpoklady pre určovanie dane podľa pomôcok v daňovom procese

Dátum: Rubrika: Správa daní

Určovanie dane podľa pomôcok predstavuje špecifické daňové konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť podklady potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Právna úprava pritom presne špecifikuje prípady, keď správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok. Uvedené konanie má pritom presne ustanovený procesný priebeh, pričom sa končí, okrem iného, vydaním protokolu, ktorý musí taktiež obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pokiaľ nadobudnuté pomôcky nepostačujú pre úplné zistenie základu dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu, správca dane po ukončení konania o určení dane podľa pomôcok môže začať aj daňovú kontrolu, tieto konania však nemôžu prebiehať súbežne. Uvedené konanie o určenie dane podľa pomôcok má súvis aj s dôkazným konaním, ktorému taktiež bude venovaná pozornosť.
Prípady, keď sa určuje daň podľa pomôcok
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") správca dane, ktorý je príslušný na daňové konanie, určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt:
-
nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
-
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
-
neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku (ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti).
Prípad nepodania daňového priznania ani na výzvu správcu dane
Príklad č. 1:
Daňový subjekt nepodal príslušnému správcovi dane riadne a včas daňové priznanie. Preto správca dane začal konanie o určení dane podľa pomôcok. S uvedeným postupom správcu dane daňový subjekt nesúhlasil s odôvodnením, že ho správca dane mal na podanie daňového priznania najskôr vyzvať.
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov, napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. 1. daného roka, kedy mu vznikla daňová povinnosť k dani, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa stavu k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.
Taktiež podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku musí daňové priznanie podať každý daňový subjekt, ktorého správca dane na jeho podanie vyzve. V uvedenej výzve správca dane poučí daňový subjekt o právnych následkoch, ktoré vzniknú vtedy, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie. Iné obsahové náležitosti takejto výzvy daňový poriadok výslovne neustanovuje. Podané daňové priznanie musí byť uvedené na ustanovenom tlačive, pokiaľ sa zasiela elektronickými prostriedkami, musí mať ustanovenú formu.
Pokiaľ daňové priznanie nebolo riadne podané podľa osobitných predpisov alebo na základe výzvy správcu dane, tak na základe § 15 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
Pokiaľ nebolo daňové priznanie povinným daňovým subjektom riadne podané, a to aj napriek tomu, že daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný na podanie daňového priznania, je potrebné určiť výšku základu dane a následnej daňovej povinnosti prostredníctvom pomôcok. K takémuto postupu správcu dane vyzýva ustanovenie § 15 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Taktiež povinnosť začať konanie o určení dane podľa pomôcok vyplýva aj z § 3 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti, teda aj keď nepodal riadne a včas daňové priznanie.
Preto možno uviesť, že názor daňového subjektu je správny.
* * *
Príklad č. 2:
Daňový subjekt nepodal príslušnému správcovi dane riadne a včas daňové priznanie, a to ani na jeho výzvu. Preto správca dane začal konanie o určení dane podľa pomôcok. Počas tohto konania si to však daňový subjekt rozmyslel a daňové priznanie predsa len správcovi dane podal. Podané daňové priznanie však správca dane nebral ako pomôcku. S uvedeným postupom správcu dane daňový subjekt nesúhlasil a zastával názor, že správca dane musí brať daňové priznanie do úvahy.
______________________________
Upozornenie: Pokiaľ bolo po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok doručené príslušnému správcovi dane daňové priznanie, tak ho správca dane môže podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku považovať za pomôcku a podľa neho môže určiť výšku daňovej povinnosti daňového subjektu, ktorú je potrebné správcovi dane uhradiť. Ide však o právo a nejde o právnu povinnosť správcu dane považovať oneskorene podané daňové priznanie ako pomôcku.
______________________________
Rovnaký princíp platí podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku aj pre oneskorene podané účtovné podklady, pretože platí, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály