Právna úprava zastupovania daňového subjektu

Právny inštitút zastupovania v daňovom konaní je využiteľný pri nemožnosti doručiť písomnosť daňovému subjektu. V rámci daňového konania totiž dochádza často k potrebe doručiť určitú písomnosť, ktorá je podstatná pre daňové konanie. Tak napríklad môže ísť o výzvu na podanie daňového priznania podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorá pokiaľ nebude povinnému daňovému subjektu doručená riadne a včas, môže dôjsť k oneskoreniu alebo nepodaniu daňového priznania, čo môže viesť k určovaniu dane podľa pomôcok v súlade s § 15 ods. 3 a § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

O uvedenom svedčí aj § 9 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane.

V priebehu daňového konania je veľmi podstatné, aby si daňový subjekt, ktorý je fyzická osoba, riadne preberal písomnosti správcu dane, ktoré sú mu adresované, inak tieto nadobudnú právne účinky a budú sa považovať za doručené aj keď o nich daňový subjekt nemal vedomosť.

V konkrétnom prípade sa totiž môže stať, že nebude možné doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk daňovému subjektu, fyzickej osobe, a ani opakovaný pokus o doručenie tejto písomnosti nebude úspešný. V takomto prípade sa uplatní postup podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku a túto písomnosť uloží doručovateľ na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o jej uložení nedozvedela v danom prípade.

Skutočnosť, že si daňový subjekt neprevzal predmetnú písomnosť určenú do vlastných rúk teda nebráni v tom, aby táto písomnosť spôsobila právne následky. Napríklad daňový subjekt si neprevzal rozhodnutie o uložení pokuty, toto sa považuje za doručené uplynutím 15-dňovej lehoty od uloženia rozhodnutia na pošte.

V daňovom konaní je taktiež potrebné vykonať procesné úkony, napríklad dostaviť sa na predvolanie správcu dane vydanom podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku a poskytnúť svedeckú výpoveď; poskytnúť účtovné doklady alebo potrebné podklady k žiadosti o povolenie odkladu platenia dane podľa § 57 daňového poriadku; podať žiadosť o úľavu na dani podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na daných procesných úkonoch v daňovom konaní, tak si musí ustanoviť zástupcu, ktorý tieto procesné úkony vykoná v jeho mene, inak môžu nastať neželané právne následky, napríklad po neuposlúchnutí predvolania správcu dane nastupuje predvedenie podľa § 20 ods. 2 a 3 daňového poriadku.

Právny inštitút zastúpenia v daňovom konaní má teda význam v každom štádiu daňového konania, nakoľko procesné úkony je potrebné robiť v celom priebehu daňového konania a súčinnosť daňového subjektu so správcom dane je podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku základnou zásadou pri správe daní platnou pre celé daňové konanie.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku totiž platí, že správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane a rovnako aj daňový subjekt teda musia byť vzájomne informovaní o priebehu zastupovania v daňovom konaní, predovšetký