Pôžička od spoločníka z hľadiska dane z príjmov

Zmluva o je ako zmluvný typ upravená ustanovením zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"). Podľa týchto ustanovení veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke teda predpokladá jednak dohodu strán, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky.

Dôležité je, že pri peňažnej pôžičke Občiansky zákonník umožňuje úroky dohodnúť, to znamená, nie je nutné, aby úroky boli dohodnuté. V praxi tak možno uzatvoriť zmluvu o finančnej pôžičke, v ktorej sa výška úrokov dohodne, alebo zmluvu o finančnej pôžičke, kde sa za požičanie finančnej istiny neplatí žiadny úrok.

Ak sú predmetom pôžičky peniaze, je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Zmluva o je upravená v zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník"). Podľa týchto ustanovení sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do istej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Z porovnania podstatných častí zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že zmluva o pôžičke a zmluva o úveru sú rôzne zmluvné typy. Kým napr. zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá iba záväzok na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech za úrok peniaze na určitú dobu, t.j. účinnosť zmluvy nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom, ide teda . V prípade peňažných pôžičiek možno dohodnúť úroky, pričom ide o právo a nie povinnosť zmluvných strán, a teda možno dohodnúť aj bezúročnú pôžičku. Bezúročný úver však nie je možné dohodnúť, pretože zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že pri zmluve o úvere je úrok predpokladaný priamo zákonom. Pokiaľ nie je úrok dohodnutý, stanoví sa úrok podľa § 502 Obchodného zákonníka. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke tiež vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by bola navýšená istina. Každé jednotlivé poskytnutie peňazí je samostatným uzavretím zmluvy o pôžičke.

Pôžičku alebo úver možno poskytnúť spoločnosti . Ustanovenie § 121 ods. 2 Obchodného zákonníka zakazuje poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti v hotovosti. Ak finančné prostriedky poskytuje spoločník alebo osoba podľa § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka (napr. člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky, člen dozornej rady, tichý spoločník, osoby blízke týmto osobám alebo osoba konajúca na ich účet), môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.

Z hľadiska daňového nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel. Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú daňovým výdavkom výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov [§ 21 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p., ďalej len "ZDP"].