Novela zákona o dani z pridanej hodnoty účinná od 1. októbra 2012 a od 1. januára 2013 – 2. časť

Zákonom č. 246/2012 Z. z., ktorý schválila Národná rada SR dňa 26. júla 2012, sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 a od 1. januára 2013 mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V prvej časti článku sa autorka venovala zmenám účinným od 1. 10. 2012, druhá časť čitateľov oboznamuje so zmenami od 1. 1. 2013.

Zmeny zákona o DPH účinné od 1. januára 2013 – nové pravidlá fakturácie

Slovenská republika je povinná k 1. januáru 2013 prevziať do zákona o DPH ustanovenia smernice 2010/45/EÚ. Nové ustanovenia § 71 až 76 zákona o DPH predstavujú povinnú transpozíciu ustanovení tejto tzv. fakturačnej smernice a nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Faktúra

Popri všeobecnej definícii faktúry (faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa slovenského zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry), je osobitne definovaná ­elektronická faktúra (elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje zákonom určené údaje a ktorá sa vydala a prijala v akomkoľvek elektronickom formáte), ktorej vydanie, na rozdiel od papierovej faktúry, podlieha súhlasu zo strany príjem­cu. Súhlas príjemcu sa vyžaduje z dôvodu prípadných odlišných ­technológií pou­žívaných dodávateľom a príjem­com pre zasielanie a prijatie faktúry, ale aj z dôvodu zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu faktúry.

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Táto povinnosť sa týka nielen elektronických faktúr, ale aj listinných faktúr.

Vierohodnosť pôvodu faktúry zna­mená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale aj príjemca tovaru alebo služby. Ak dodá­vateľ vydáva faktúru, zabezpečenie jej vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodávateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.

Vierohodnosť pôvodu faktúry je povinný zabezpečiť nielen dodávateľ, ale aj odberateľ. Odberateľ, ako osoba prijímajúca tovar alebo službu, musí zabezpečiť, že prijatá faktúra je zaslaná dodávateľom alebo osobou, ktorá v jeho mene vystavuje faktúry. Keďže povinnou náležitosťou každej faktúry je identifikácia dodávateľa, v prvom rade je potrebné overiť pravdivosť informácií týkajúcich sa identifikácie dodá­vateľa. To samo osebe nestačí na zaručenie vierohodnosti pôvodu faktúry. Odberateľ by si mal overiť, či dodávateľ uvedený na faktúre skutočne dodal tovar alebo službu, na ktoré faktúra odkazuje. To môže odberateľ pri elektronických faktúrach, ale aj faktúrach v papierovej forme, uskutočniť napr. prostredníctvom kontrolných mechanizmov podnikových procesov, ktoré umožnia priradiť faktúru k iným dokumentom, ktoré preukazujú dodanie tovaru alebo služby týmto dodávateľom. Pôjde o porovnanie údajov napr. v zmluvách o dodaní tovaru, objednávkových formulároch, prepravných dokumentoch, dokumentoch o platbe za dodaný tovar, o prijatí tovaru na sklad, údajov v účtovných záznamoch, pričom všetky dokumenty určia dodávateľa uvedeného na faktúre ako dodávateľa tovaru alebo služby.

Pri elektronických faktúrach je jedným zo spôsobov zabezpečenia vierohodnosti pôvodu zaručený elektronický podpis alebo elektronická výmena údajov EDI. Aj keď sa faktúry zasielajú pod