Novelizované IFRS s účinnosťou pre účtovné závierky zostavované za rok 2014 a neskôr

Novelizácie IFRS s účinnosťou od 1. januára 2014

Rok 2014 priniesol európskym spoločnostiam, ktoré zostavujú svoje účtovné závierky v súlade s IFRS prvú povinnú aplikáciu nových, tzv. konsolidačných štandardov (IFRS 10, IFRS 11 a IFRS 12). Zásadnou zmenou je úprava definície pojmu „ovládanie“, ktorej aplikácia môže mať dopad na veľkosť konsolidačného celku, pretože vykazujúca jednotka bude mať povinnosť konsolidovať po novom aj subjekty, ktoré doposiaľ konsolidované neboli. Rozsiahlejšie zmeny sa pritom očakávajú skôr pri finančných inštitúciách ako pri obchodných a výrobných koncernoch. S úpravou definície pojmu ovládanie IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka objasňuje aj ďalšie situácie, ktoré neboli doteraz v IFRS (konkrétne v IAS 27 a SIC-12) vôbec upravené, napr. vzťah principála a agenta alebo existencia de facto ovládania, rozlíšenie podstatných a ochranných práv, kedy len podstatné práva vedú k určeniu konsolidovaných subjektov. Okrem iného, k IFRS 10 sa viaže upozornenie, aby ho brali do úvahy všetky účtovné jednotky, t. j. aj tie, ktoré aktuálne nerobia konsolidáciu, a to z toho dôvodu, že musia priebežne vyhodnocovať podmienky a požiadavky IFRS 10, či by konsolidácia nemala byť uskutočnená. Do IFRS 10 bola dodatočne zapracovaná výnimka z povinnej konsolidácie pre, tzv. investičné spoločnosti, ktoré získavajú kapitál od rôznych nespriaznených investorov a investujú ho do projektov (ako napr. reality, start-up spoločnosti), ktoré tvoria samostatné spoločnosti. Investičné projekty majú svoju určitú životnosť, musí existovať plán odchodu investora z projektu a výnosnosť projektu je hodnotená primárne s použitím reálnej hodnoty.

IFRS 11 Spoločné dohody nahradil úplne IAS 31 a rozlišuje spoločné dohody po novom len na spoločné operácie a spoločné podniky, pričom účasti v spoločných podnikoch vykazuje spoluvlastník použitím metódy vlastného imania a nie metódou podielovej konsolidácie, ktorá bola touto novelizáciou zrušená.

Najväčší dopad na väčšinu účtovných jednotiek bude mať IFRS 12, ktorého aplikácia je povinná až pri zostavovaní ročných účtovných závierok (jeho požiadavky nemuseli byť reflektované v priebežných účtovných závierkach zostavených v priebehu roka 2014). IFRS 12 je, tzv. zverejňovacím štandardom (podobne ako IFRS 7 alebo IFRS 8), t. j. neupravuje žiadne pravidlá pre účtovanie a oceňovanie, ale vymedzuje iba požiadavky na zverejnenie informácií v poznámkach účtovnej závierky. V prípade IFRS 12 účtovné jednotky očakávajú rozšírenie doteraz zverejňovaných informácií, aj keď sa ich rozsah bude líšiť pri každej jednotlivej spoločnosti, keďže koncepciou tohto štandardu nie je zaťaženie používateľov množstvom informácií, ale poskytnúť im zrozumiteľný prehľad o konsolidovanom celku, významných majetkových účastiach a transakciách medzi týmito spoločnosťami.