Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Podanie dodatočného daňového priznania a jeho špecifiká

Dátum: Rubrika: Správa daní

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Článok je zameraný na podanie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podáva najviac daňových subjektov ako aj fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, ale spĺňajú povinnosť daňové priznanie podať na základe dosiahnutého príjmu (napr. z predaja nehnuteľností ako je byt rodinný dom, pôda, z prenájmu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku) podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v niektorých prípadoch aj pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty vrátane legislatívnej úpravy daňového priznania a dodatočného daňového priznania.

Členenie článku:
-------------------------------------------
Podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania je úkon, ktorý upravuje  o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení iných zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"),
ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Zároveň pre podanie (riadneho) daňového priznania, opravného alebo dodatočného daňového priznania sú platné aj všeobecné podmienky, ktoré sa uplatňujú pri podaní dodatočného daňového priznania u všetkých druhov daní. Tieto všeobecne podmienky upravuje procesný predpis, ktorým je daňový poriadok.
Vo všeobecnosti daňovú povinnosť k jednotlivým druhom daní daňovník priznáva prostredníctvom daňového priznania.
Lehotu na jeho podanie, zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva, ako aj osobu povinnú daňové priznanie podať, upravujú jednotlivé hmotno-právne (daňové) predpisy za osobitne ustanovených podmienok v nich uvedených. Zároveň sú pre podanie daňového priznania, opravného alebo dodatočného daňového priznania platné aj všeobecné podmienky, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhov daní. Tieto všeobecné podmienky upravuje procesný predpis, ktorým je daňový poriadok.
V praxi to znamená, že ak osobitný predpis, ktorým je napr. ZDP upravuje postup podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, postupuje sa podľa tohto hmotno-právneho predpisu; ak ZDP neobsahuje niektoré ustanovenia postupu pri podaní daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, daňovník, ako aj správca dane postupuje podľa príslušných ustanovení daňového poriadku. Ak niektorý hmotno-právny predpis upravuje postup podania dodatočného daňového priznania, postupuje sa pri jeho podaní podľa tohto predpisu.
Rozsah pôsobnosti daňového poriadku upravuje § 1 ods. 2, keď podľa daňového poriadku sa v procesnej oblasti pri daniach postupuje podľa daňového poriadku, ak osobitný predpis neustanovuje inak; to znamená, že ak hmotno-právny (daňový) predpis ustanovuje určitý procesný postup, ktorý upravuje aj daňový poriadok aj príslušný hmotno-právny predpis, postupuje správca dane aj daňový subjekt podľa procesu uvedenom v tomto hmotno-právnom predpise, avšak v priamej súvislosti s príslušným ustanovením daňového poriadku, ktorý upravuje všeobecný procesný postup, napr. pri registrácii, pri podaní daňového priznania alebo pri podaní dodatočného daňového priznania.
Príklad č. 1:
Registrácia daňových subjektov upravená v hmotno-právnom predpise aj v 
daňovom poriadku.
Napríklad zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") upravuje registračnú povinnosť zdaniteľnej osoby v ust. § 4 až § 7a zákona o DPH, ZDP upravuje registračnú a oznamovaciu povinnosť fyzickej a právnickej osoby k dani z príjmov ako aj registračnú a oznamovaciu povinnosť daňovníka s obmedzenou alebo s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň v § 49a ZDP, a to
v priamej súvislosti so znením § 67 daňového poriadku, ktorý upravuje všeobecný postup pri registrácii daňového subjektu.
Podanie daňového priznania k DPH je upravené v § 79 zákona o DPH, podanie daňového priznania k dani z príjmov je upravené v § 49 ZDP,
v priamej súvislosti so znením § 15 daňového poriadku, ktorý upravuje všeobecný postup a podmienky podania daňového priznania
.
* * *
Podanie daňového priznania je aktuálne prakticky počas celého roka, aj keď rozhodujúcim termínom na podanie daňového priznania k dani z príjmov je 31. marec po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Podanie (riadneho) daňového priznania po ustanovenej lehote je už spojené aj so sankciou za jeho oneskorené podanie.
Pri podaní daňového priznania a dodatočného daňového priznania je potrebné rozlišovať a brať do úvahy, či ide o:
-
povinnosť podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie,
-
oprávnenosť (možnosť) podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie,
-
nemožnosť podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.
V podanom dodatočnom daňovom priznaní daňový subjekt vyznačí, okrem základných údajov, len rozdiely oproti údajom uvedeným v riadnom podanom daňovom priznaní alebo rozdiely oproti rozhodnutiu; pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňový subjekt uvedie aj dátum zistenia novej daňovej povinnosti alebo novej daňovej straty.
Dodatočné daňové priznanie je možné podať osobne do podateľne miestne a vecne príslušnému správcovi dane, poštou alebo elektronickými prostriedkami v predpísaným spôsobom podľa § 13 a § 14 daňového poriadku.
Legislatívny rámec podania daňového priznania po poslednej novele daňového poriadku od 1.1.2022 s aktuálnym stavom k 1.1.2023
K podaniu dodatočného daňového priznania je potrebné uviesť, že podanie dodatočného daňového priznania bezprostredne súvisí s podaním (riadneho) daňového priznania.
Podanie (riadneho) daňového priznania upravuje § 15 daňového poriadku. Ust. § 15 daňového poriadku upravuje všeobecné podmienky podania daňového priznania platné pre všetky druhy daní,
ako je určenie povinnosti danej osoby podať daňové priznanie v ustanovenej lehote alebo na výzvu správcu dane, ako aj postup správcu dane, ak daňovník ani na výzvu správcu dane daňové priznanie nepodá. Osobitné úpravy podania daňového priznania upravujú aj osobitné predpisy ako je zákon o DPH, ZDP, zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.
Stále platí všeobecný postup pri podaní dodatočného daňového priznania, že
podaniu dodatočného daňového priznania musí predchádzať podanie (riadneho) daňového priznania
. Ak daňovník nepodal daňové priznanie a toto podal po lehote na jeho podanie a označil na prvej strane tlačiva daňového priznania ako dodatočné daňové priznanie, nejde o podanie dodatočného daňového priznania alebo o podanie (riadneho) daňového priznania po ustanovenej lehote na jeho podanie.
______________________________
Dôležité: Daňovník je povinný podať daňové priznanie vždy, ak je na jeho podanie vyzvaný správcom dane, a to aj negatívne priznanie. Daňový subjekt v takomto prípade podá aj negatívne daňové priznanie na základe výzvy, v podanom daňovom priznaní vykáže nulové údaje a nulovú daňovú povinnosť. V opačnom prípade sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 prvého a druhého bodu daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 daňového poriadku v rozpätí od 30 do 16 000 €.
______________________________
Správca dane vyzve daňový subjekt na základe dôkazov, ktoré získal pri správe daní o dosiahnutých zdaniteľných príjmov tohto daňového subjektu a zistil, že tento daňový subjekt nepodal daňové priznania k dani z príjmov a preto ho vyzval na jeho podanie.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt podal na výzvu správcu dane v januári 2023 daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2021, ktoré však označil ako dodatočné daňové priznanie.
V danom prípade nejde o dodatočné daňové priznanie, ale o podanie riadneho daňového priznania, o čom správca dane informoval daňový subjekt. Je tiež dôležité uviesť, že daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie musí daňovník podať na tlačive platné pre príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva alebo na ktoré bol správcom dane vyzvaný ho podať.
* * *
Od 1.1.2022 je účinná legislatívna úprava § 15 v ods. 3, ktorou sa upravil - zmenil postup správcu dane v prípade, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.
V takýchto prípadoch
už správca dane nie je povinný určiť daň podľa pomôcok, ale správca dane je oprávnený
, t.j. môže (ale nemusí) pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok. Je na rozhodnutí správcu dane, aký postup zvolí v prípade, že daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Postup správcu dane v takýchto prípadoch sa bude odvíjať od získaných dôkazov, ktoré si správca dane zaobstará aj bez súčinnosti s týmto daňovým subjektom ako je napr. vyhľadávacou činnosťou podľa § 36, dožiadaním podľa § 21, poskytovaním údajov správcovi dane podľa § 26, miestnym zisťovaním podľa § 37 až § 39 daňového poriadku.
Príklad č. 3:
Do účinnosti tohto ustanovenia bol správca dane povinný určiť daň podľa pomôcok vždy, ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.
V praxi sa často stáva, že ak správca dane doručí oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, daňový subjekt toto daňové priznanie podá hneď po doručení tohto oznámenia Správca dane toto daňové priznanie použije len ako pomôcku pri určovaní dane podľa pomôcok.
Od 1.1.2022 bude na rozhodnutí správcu dane, či určí daň podľa pomôcok podľa § 48 až § 49 daňového poriadku alebo vykoná miestne zisťovanie.
* * *
Je tiež dôležité upozorniť na skutočnosť ods. 4, že
daňové priznane sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie
. Doplnenie si vyžiadala prax, nakoľko daňovníci podávajú daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie síce na platnom tlačive, ale nie platné pre to zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznania podávajú. Podanie správnych tlačív daňových priznaní sa vzťahuje aj na podanie opravného a dodatočného daňového priznania ako je tiež uvedené v § 16 ods. 6 daňového poriadku.
Takýto postup spôsoboval aj spôsobuje problémy pri spracovaní daňových priznaní najmä, ak v tlačivách daňových priznaní nastali úpravy (doplnené alebo vypustené riadky) nadväzne na platné legislatívne znenie osobitného predpisu, napr. ZDP, zákona o DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie daňového priznania na tlačive, ktoré nie je platné pre príslušné zdaňovacie obdobie správca dane považuje za nepodané, čím sa daňový subjekt môže dostať do omeškania s jeho podaním po ustanovenej lehote alebo na výzvu správcu dane. Správca dane vyzve daňový subjekt na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania na správnom tlačive, ktoré je daňový subjekt povinný predložiť v lehote určenej vo výzve. Ak daňový subjekt nedoručí tieto tlačivá v určenej lehote, bude považovať podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania na nesprávnom tlačive za nepodané.
Pre úplnosť je potrebné tiež uviesť, že ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh alebo pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane
podľa § 17 daňového poriadku oznámi tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, a to v lehote určenej vo výzve
. Ak daňový subjekt nedostatky uvedené vo výzve neodstráni v lehote, správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo určí daň podľa pomôcok. Ak ide o chybu, ktorú môže opraviť aj správca dane, napr. oprava správnej adresy sídla daňového subjektu, oprava údaju o počte príloh k daňovému priznaniu, správca dane o vykonaní opravy upovedomí daňový subjekt. Správca dane o tejto skutočnosti vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu.
Podanie daňového priznania k dani z príjmov
Podanie daňového priznania fyzickej osoby a právnickej osoby (daňový subjekt) upravujú ustanovenia:
-
§ 32 - Daňové priznanie fyzickej osoby,
-
§ 41 - Daňové priznanie právnickej osoby a zdaňovacie obdobie,
-
§ 49 - Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia.
Ust. § 32 ZDP upravuje podanie daňového priznania fyzickej osoby
; určuje kritériá fyzickej osoby, ktorá je povinná podať daňové priznanie, určuje podmienky povinnosti podať daňové priznanie, sumu zdaniteľných príjmov na účely povinnosti podať daňové priznanie a ďalšie podmienky. V prípade, že nastanú legislatívne úpravy podania daňového priznania, potom postup jeho podania upravujú prechodné ustanovenia k týmto úpravám; daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 ZDP, t.j., ak presahujú tieto zdaniteľné príjmy 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane ročne s prihliadnutím na výnimky uvedené v tomto ustanovení.
Ust. § 41 ZDP upravuje podanie daňového priznania právnickej osoby
; daňovník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov vždy bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahol zdaniteľné príjmy alebo nie, či dosiahol daňovú stratu alebo základ dane, alebo za príslušné zdaňovacie nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, vrátane výnimiek uvedených v tomto ustanovení, keď právnická osoba nie je povinná podať daňové priznanie.
Ust. § 49 ZDP upravuje lehoty na podanie daňového priznania osoby
, ktorá je povinná podať daňové priznanie, t.j. táto osoba splnila podmienky na jeho podanie podľa § 32 a § 41 ZDP a v ustanovenej lehote je povinná toto daňové priznanie podať. Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva; ide o základnú - všeobecnú lehotu na podanie daňového priznania, pričom ZDP umožňuje po splnení podmienok aj uplatnenie predĺženej všeobecnej lehoty na jeho podanie, ale najviac o šesť mesiacov podaním oznámenia o predĺžení lehoty; toto oznámenie musí daňovník podať do uplynutia lehoty na podanie daňového priznanie, t.j. do 31. 3. po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
Účtovné závierka už nie je povinnou prílohou daňového priznania, ale na účely podania daňového priznania je daňový subjekt v súlade s § 49 ods. 11 ZDP povinný zostaviť účtovnú závierku za príslušné účtovné obdobie a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa § 23 až § 23d zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. do registra účtovných závierok (RUZ), ak tento osobitný predpis (zákon o účtovníctve) neustanovuje inak. Za uloženie účtovnej závierky do RUZ sa považuje jej doručenie správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania, aj keď nie je súčasťou daňového priznania. Aj § 49 ods. 12 ZDP odkazuje na podávanie opravného alebo dodatočného daňového priznania na osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok.
Legislatívny rámec podania opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania po poslednej novele od 1.1.2016 s aktuálnym stavom k 1.1.2023
Podanie dodatočného daňového priznania je v daňovom poriadkulegislatívne upravené
v § 16 - Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie. 
Už z názvu tohto ustanovenia vyplýva, že toto ustanovenie upravuje
podanie opravného daňového priznania a podanie dodatočného daňového priznania
.
Podanie opravného daňového priznania (ods. 1)
súvisí s podaním (riadneho) daňového priznania. Za opravné daňové priznanie sa považuje každé daňové priznanie, ktoré daňovník podá
do uplynutia ustanovenej lehoty
na jeho podanie, a ak je podané po podaní prvého (riadneho) daňového priznania. Daňový subjekt môže pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podať aj niekoľko opravných daňových priznaní, pričom posledné opravné daňové priznanie podané, napr. v posledný deň na jeho podanie, sa považuje za (riadne) daňové priznanie podané v ustanovenej lehote. Správca dane na predchádzajúce opravné daňové priznania (bez ohľadu, aký počet ich bolo podaných) pri vyrubení dane neprihliada, t.j. akoby neboli podané; rovnako za záväzné sa považujú údaje o príjmoch a nákladoch, daňovej povinnosti a ostatné údaje uvedené v daňovom priznaní, ktoré bolo podané ako posledné opravné v ustanovenej lehote na podanie daňového priznania; toto
posledné opravné daňové priznanie podané do ustanovenej lehoty na jeho podanie podľa § 49 ZDP je riadnym daňovým priznaním a je rozhodujúce na vyrubenie dane a podkladom na miestne zisťovanie alebo na vykonanie daňovej kontroly
.
Príklad č. 4:
Daňový subjekt za zdaňovacie obdobie roku 2021 podal daňové priznanie k dani z príjmov 15.3.2022, dňa 20.3.2022 jeho účtovníčka zistila, že údaje o zdaniteľných príjmoch v ňom uvedené neboli správne a daňová povinnosť mala byť vyššia. Daňový subjekt podal dňa 25.3.2022 opravné daňové priznanie. V rámci krátkeho interného auditu vlastnými pracovníkmi bolo zistené, že daňovník pri výpočte daňovej povinnosti použil nesprávnu sadzbu dane a podal druhé opravné daňové priznanie v posledný deň na jeho podanie, v ktorom vyčíslil novú daňovú povinnosť v správnej výške. Toto opravné daňové priznanie sa považuje za riadne daňové priznanie podané v lehote na jeho podanie za zdaňovacie obdobie roku 2021.
Z hľadiska uloženia pokuty za podanie opravných daňových priznaní v rámci plynutia ustanovenej lehoty na jeho podanie nepodlieha sankcii z dôvodu, že tieto opravné daňové priznania boli podané pred uplynutím lehoty v ustanovenej zákonom na podanie (riadneho) daňového priznania, t.j. do 31.3.2022 alebo v lehote podľa § 49 ods. 3 ZDP, keď daňovník podal oznámenie o predĺžení lehoty na jeho podanie napr. do 31.6.2022, do 30.9.2022.
* * *
______________________________
Poznámka: ZDP a zákon o DPH ako hmotnoprávne daňové predpisy neupravujú procesný postup podania dodatočného daňového priznania; pri týchto druhov daní sa postupuje podľa § 16 daňového poriadku, ktorý postup a dôvody podania dodatočného daňového priznania za daň z príjmov a DPH upravuje.
______________________________
V ods. 2 sú uvedené osobitné prípady podania dodatočného daňového priznania k DPH, t.j. postup platiteľa dane, ak zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako uviedol v (riadnom) daňovom priznaní, v akej lehote má toto dodatočné daňové priznanie podať a v akej lehote má tento rozdiel dane (nadmerný odpočet alebo vrátenie dane) zaplatiť. To znamená, že ak daňový subjekt zistí tieto skutočnosti, je povinný ich uviesť do dodatočného daňového priznania a priznanie podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, a v rovnakej lehote, ktorá je totožná s lehotou na podanie dodatočného daňového priznania, je táto daň aj splatná. Rozdiel dane alebo nadmerného odpočtu uvedený v dodatočnom daňovom priznaní je daňový subjekt povinný zaplatiť alebo uplatnený nárok na vrátenie spotrebných daní vrátiť v rovnakej lehote, ako je povinný podať dodatočné daňové priznanie - rovnaký postup splatnosti tohto rozdielu dane ako pri (riadnom) daňovom priznaní.
Aké sú dôvody podania dodatočného daňového priznania?
Dôvody podania dodatočného daňového priznania sú obsiahnuté v ods. 3 a 4 tohto ustanovenia.
V prípade, že daňový subjekt (fyzická osoba alebo právnická osoba)
po podaní daňového priznania
zistí (ods. 3) chybu v daňovom priznaní, ktorá má bezprostredný vplyv na úpravu sumy daňovej povinnosti uvedenej v (riadnom) daňovom priznaní v takom rozsahu, že:
-
daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší ako bol správcom dane priznaný,
-
daňové priznanie k DPH neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,
-
daňová strata je nižšia ako bol bola uvedená v podanom daňovom priznaní,
je daňový subjekt v týchto prípadoch zistenia
povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie v ustanovenej lehote, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení
. Daňový subjekt v dodatočnom daňovom priznaní uvedie, za ktoré zdaňovacie obdobie toto dodatočné daňové priznanie podáva a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Pri podaní dodatočného daňového priznania sa zároveň prihliada na znenie ods. 5, ktorý ustanovuje lehotu dokedy môže daňový subjekt podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie.
Príklad č. 5:
Podanie dodatočného daňového priznania na vyššiu daňovú povinnosť
Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb (SZČO) za zdaňovacie obdobie roku 2020 dňa 31.3.2021. V priebehu mesiaca apríl 2021 zistil, že si neoprávnene uplatnil nezdaniteľnú časť zo základu dane na manželku (§ 11 ods. 3 ZDP), ktorej dosiahnutý príjem za rok 2020 prekročil ustanovenú sumu pre jej priznanie, čím znížil základ dane v podanom (riadnom) daňovom priznaní.
V tomto prípade bol daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, t.j. v danom prípade do konca mája 2021 a sumu dodatočnej dane v lehote na jeho podanie aj zaplatiť, t.j. splatnosť dodatočne zistenej dane je rovnaká ako lehota na podanie dodatočného daňového priznania.
* * *
Príklad č. 6:
Podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú stratu
Pri kontrole daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2021 vykonanej v júli 2022 daňovník zistil, že do základu dane za toto zdaňovacie obdobie zahrnul aj výdavok, ktorý sa zahŕňa do základu dane až po jeho zaplatení podľa § 17 ods. 19 ZDP. Išlo o poskytnutie poradenských služieb vo výške 1 120 € od fyzickej osoby, ktorá tieto služby vykonala. Daňový subjekt tieto služby nezaplatil do 31.12.2021. Základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2021, ktorým je daňová strata, sa týmto zistením znížila o sumu 1 120 € v porovnaní so sumou daňovej straty uvedenej v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2021.
Aj v tomto prípade bol daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2021 do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, t.j. v danom prípade do konca augusta 2022.
* * *
To znamená, že
na prípady zistenia nesprávnych údajov o dani obsiahnuté v ods. 3 tohto ustanovenia je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie.
Daňový poriadokupravuje podanie dodatočného daňového priznania nielen
z dôvodu
zvýšenia sumy daňovej povinnosti alebo zníženia nároku na nadmerný odpočet, alebo vlastnej daňovej povinnosti, alebo zníženia nároku na vrátenie dani,
ale aj z dôvodu
zistenia nesprávnych údajov v riadnom daňovom priznaní, ktorých oprava nemá vplyv na výšku daňovej povinnosti, alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nároku na vrátenie dane, ako aj podanie dodatočného daňového priznania z dôvodu nesprávne vykázanej daňovej straty a aj oprávnenosť podania dodatočného daňového priznania pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ods. 4
tohto ustanovenia upravuje prípade
oprávnenosti - možnosť
podať dodatočné daňové priznanie, nie povinnosť. Ide o prípady, keď z podaného daňového priznania daňový subjekt zistí, že mu vznikol preplatok na už zaplatenej dane alebo na vrátenie nadmerného odpočtu.
Oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie znamená, že daňový subjekt je oprávnený, t.j. môže sa rozhodnúť, či podá alebo nepodá dodatočné daňové priznanie. Právo, ktoré mu toto ustanovenie umožňuje, nemusí využiť.
Oprávnenosť alebo možnosť podať dodatočné daňové priznanie sa vzťahuje na prípady, ak daňový subjekt zistí, že:
-
daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,
-
daň má byť nižšia, ak bola správcom dane vyrubená,
-
daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo
-
daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Príklad č. 7:
Podanie dodatočného daňového priznania na vyššiu daňovú stratu
Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2021 v ustanovenej lehote do 31.3.2022, v ktorom vykázal daňovú stratu vo výške 1 530,25 €. Kontrolou správnosti účtovných a daňových odpisov v júni 2022 daňovník zistil, že do základu dane zahrnul nesprávnu - nižšiu sumu daňových odpisov hmotného majetku v odpisovej skupine 3 v celkovej sume 250,05 €.
Základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2021, ktorým je daňová strata sa týmto zistením zvýšila o sumu 250,05 € v porovnaní so sumou daňovej straty uvedenej v riadnom daňovom priznaní.
V tomto prípade bol daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, t.j. v danom prípade do konca júla 2022.
* * *
Príklad č. 8:
Podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť
Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2021 podľa oznámenia o predĺžení lehoty na jeho podanie do 30.5.2022, v ktorom vykázal daňovú povinnosť vo výške 2 529 €, ktorú v lehote splatnosti aj zaplatil. Daňový subjekt vykonal kontrolu správnosti vykázané základu dane pripočítateľných a odpočítateľných položiek v septembri 2022. Kontrolou správnosti výdavkov uznaných podľa § 17 ods. 19 ZDP za daňový výdavok len po ich zaplatení zistil, že do základu dane nezahrnul už zaplatené daňové výdavky vo výške 1 055 €.
V tomto prípade je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, t.j. v danom prípade do konca októbra 2022, v ktorom si zníži základ dane o sumu 1 055 € a vypočíta novú daňovú povinnosť a vyčísli preplatok na dani vo výške 221,55 €. Túto sumu preplatku mu správca dane následne vráti ako preplatok na dani podľa § 79 daňového poriadku.
* * *
Počítanie lehoty na podanie dodatočného daňového priznania pre všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva podať dodatočné daňové priznanie ako povinnosť alebo ako oprávnenosť
Lehota na podanie dodatočného daňového priznania podaného z dôvodu vyššej alebo nižšej daňovej povinnosti je jednotná a riadi sa podľa § 69 daňového poriadku, ktorý upravuje lehotu, keď možno, resp. nemožno daň alebo rozdiel dane už vyrubiť. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je päť rokov, ktorá začína plynúť od konca roka, v ktorom bol daňovník povinný podať daňové priznanie.
Príklad č. 9:
Počítanie a plynutie lehoty na podanie dodatočného daňového priznania
Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie 2021 daňové priznanie k dani z príjmov 31.3.2022.
Dodatočné daňové priznania za toto zdaňovacie obdobie môže podať do piatich rokov, od konca roka, v ktorom podal riadne daňové priznanie. V tomto prípade je možné podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2021 do konca roka 2027, ktoré sa (základná) lehota 5 rokov počíta počnúc rokom 2023, t.j. od 1.1.2023 a končí 31.12.2027, čo predstavuje 5 rokov zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku.
* * *
Zdaňovacie obdobia, na ktoré sa vzťahuje predĺženie lehoty zániku práva vyrubiť daň z dôvodu prerušenia jej plynutia v období pandémie vrátane predĺženia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania
Zákon č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len "lex corona") upravuje v oblasti správy daní aj prerušenie plynutia niektorých lehôt, ktoré upravuje daňový poriadok.
Prerušenie plynutia niektorých lehôt lex coronaupravuje ust.
§ 9 - Zánik práva vyrubiť daň a premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
.
Podľa tohto ustanovenia počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty okrem iných lehôt aj lehota na zánik práva vyrubiť daň, ktorú upravuje § 69 daňového poriadku.
To znamená, že počas obdobia pandémie, ktorej začiatok vláda SR vyhlásila dňom 12.3.2020 a naďalej trvá a bude ukončená, keď vláda SR vyhlási skončenie pandémie. Avšak, na účely správy daní a aj iných oblastí bolo novelou č. 264/2020 Z.z. lex corona na účely správy daní obdobie pandémie zrušené dňom 30.9.2020. Táto novela lex corona zrušuje uplatnenie vybraných opatrení niektorých oblastí (nie všetky opatrenia) uvedených v § 2 ods. 3 novely lex corona tak, že obdobie pandémie sa pre opatrenia uvedené v § 2 ods. 3 lex corona považuje za skončené dňom 30.9.2020 a dňom 31.12.2020. Medzi týmito opatreniami je aj § 9 lex coronaa z tohto dôvodu sa končí prerušenie plynutia troch lehôt, vrátane lehoty zániku práva vyrubiť daň a tieto lehoty začínajú 1.10.2020 plynúť opäť. Do plynutia týchto lehôt sa doba ich prerušenia za obdobie pandémie nezapočítava. To znamená, že
ich plynutie od 12.3.2020 do 30.9.2020 bolo zastavené, čo predstavuje celkom 203 dní ich prerušeného plynutia
. Potom sa päťročná lehota zániku práva vyrubiť daň predlžuje do 22. 7. príslušného roka za zdaňovacie obdobia, ktorých sa toto prerušenie plynutia lehoty zániku práva vyrubiť daň dotýka.
Predĺženie lehoty zániku práva vyrubiť daň o 203 dní sa uplatní za tie zdaňovacie obdobia
, za ktoré lehota zániku práva vyrubiť daň plynula aj počas obdobia pandémie.
Ide o zdaňovacie obdobia 2014 až 2018.
Pre objasnenie počítania tejto prekluzívnej lehoty už len za aktuálne zdaňovacie obdobia vrátane obdobia pandémie je nasledovné:
-
Za zdaňovacie obdobie 2016
lehota zániku práva vyrubiť daň uplynie podľa § 69 daňového poriadku31.12.2022 a predlžuje sa o obdobie prerušenia jej plynutia v období pandémie o 203 dní, t.j.
do 22.7.2023.
-
Za zdaňovacie obdobie 2017
lehota zániku práva vyrubiť daň uplynie podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku31.12.2023 a predlžuje sa o obdobie prerušenia jej plynutia v období pandémie o 203 dní, t.j.
do 22.7.2024
.
-
Za zdaňovacie obdobie 2018
lehota zániku práva vyrubiť daň uplynie podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku31.12.2024 a predlžuje sa o obdobie prerušenia jej plynutia v období pandémie o 203 dní, t.j.
do 22.7.2025.
Teda, za zdaňovacie obdobia 2016 až 2018 môže správca dane jednak vykonať daňovú kontrolu v tejto predĺženej lehote zániku práva vyrubiť daň
a daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí skutočnosti dodatočné daňové priznanie podať (ako povinnosť alebo ako oprávnenosť) v tejto predĺženej lehote zániku práva vyrubiť daň, pričom nedochádza k preklúzii zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
Príklad č. 10:
Podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa predĺžila lehota zániku práva vyrubiť daň za obdobie pandémie
Ak daňový subjekt zistil v marci 2023, že za zdaňovacie obdobie roku 2016 daň uvedená v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov mala byť vyššia, je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca apríla 2023 v tejto lehote rozdiel dane aj zaplatiť.
Ak daňový subjekt zistí v marci 2023, že za zdaňovacie obdobie roku 2016, daň uvedená v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov mala byť nižšia, je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie do konca nasledujúceho mesiaca, t.j. do apríla 2023. Pre správcu dane sa lehota na preverenie údajov v podanom dodatočnom daňovom priznaní podľa § 16 ods. 5 daňového poriadku predĺži do apríla 2024.
V obdivoch prípadoch ide o zdaňovacie obdobie 2016, za ktorý lehota zániku práva vyrubiť podľa § 69 daňového poriadku by uplynula 31.12.2022, avšak z dôvodu jej prerušenia plynutia v období pandémie, ako je uvedené, sa lehota zániku predlžuje o 203 dní, t.j. do 22.7.2023. Dodatočné daňové priznanie v apríli 2023 za zdaňovacie obdobie 2016 je podané v rámci plynutia lehoty zániku práva vyrubiť daň za obdobie pandémie, kedy bolo jej plynutie prerušené a uplynie dňom 22.7.2023.
Pre úplnosť uvádzame, že po uplynutí lehoty zániku práva vyrubiť daň za zdaňovacie obdobie 2016 až 2018 bude sa lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane pri podaní dodatočného daňového priznania ako aj iných úkonov, ktorých vykonanie sú naviazané na zánik práva vyrubiť daň, napr. daňová kontrola za nasledujúce zdaňovacie obdobia počítať podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku v platnom znení.
* * *
Prvým zdaňovacím obdobím,
za ktoré sa už nepredlžuje lehota zániku práva vyrubiť daň o obdobie pandémie, je
zdaňovacie obdobie 2019
. Dôvodom je skutočnosť, že za zdaňovacie obdobie 2019 lehota zániku práva vyrubiť daň neplynula počas obdobia pandémie, začala plynúť po skončení pandémie, počnúc 1.1.2021 a skončí 31.12.2025.
Osobitné počítanie lehoty na podanie dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť podľa ods. 5
Ods. 5
sa vzťahuje na prípady podania dodatočného daňového priznania podľa ods. 4, t.j. na nižšiu sumu dane alebo na nižšiu sumu uplatneného nadmerného odpočtu, alebo na nižší nárok na vrátenie dane, t.j. na prípady, keď vzniká daňovníkovi preplatok na dani alebo nárok na čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu, t.j. na vrátenie určitého druhu dane podľa podaného dodatočného daňového priznania správcom dane.
Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie na prípady uvedené v ods. 4, t.j. na nižšiu daňovú povinnosť alebo na vyššiu daňovú stratu,
v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. Daňovník v tejto predĺženej lehote nemôže už podať ďalšie dodatočné daňové priznanie za dané zdaňovacie obdobie. Táto predĺžená lehota je určená len pre správcu dane za účelom vykonania kontroly údajov uvedených v tomto podanom dodatočnom daňovom priznaní.
Príklad č. 11:
Počítanie lehoty pri podaní dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť podľa ods. 4
Pri počítaní plynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je daňovník oprávnený, t.j. má možnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2019 do konca roka 2025. Daňový subjekt podá v posledný rok lehoty zániku práva vyrubiť daň dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2019 v apríli roku 2025, v ktorom si uplatní vrátenie dane z príjmov podľa ods. 4.
Táto lehota sa v súlade so znením ods. 5 predĺži o ďalší rok v takom rozsahu, ktorý sa zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo posledné dodatočné daňové priznanie podané. To znamená, že táto lehota plynie od apríla 2025 do apríla 2026. Táto predĺžená lehota je určená len pre správcu dane, ktorý v tomto šiestom roku vykoná kontrolu oprávnenosti vrátenia preplatku na dani z príjmov alebo oprávnenosti uplatnenia nároku na nadmerný odpočet.
* * *
______________________________
Poznámka k legislatívnej úprave ods. 5:
Táto legislatívna úprava, ktorou sa predĺžila lehota na vrátenie dane bola vykonaná z dôvodu zamedzenia podávania dodatočných daňových priznaní na nižšiu daňovú povinnosť v posledný mesiac posledného roka plynutia lehoty zániku práva vyrubiť daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré daňový subjekt podal toto dodatočné daňové priznanie. Ak daňový subjekt podal v decembri posledného roka plynutia lehoty zániku práva vyrubiť daň pred úpravou tohto znenia, aj správcovi dane uplynula lehota v decembri posledného roka plynutia lehoty zániku práva vyrubiť daň na vykonanie kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie tejto dane. Správca dane túto daň, ktorým bol preplatok na dani alebo zvýšený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, ako ich uviedol daňový subjekt v podanom dodatočnom daňovom priznaní, vrátil bez kontroly a z dôvodu, že daňový poriadok neumožňoval vykonať kontrolu aj po zániku práva vyrubiť daň. Aby sa zamedzilo takýmito aj špekulatívnym prístupom daňových subjektov k podania dodatočného daňového priznania v posledný rok plynutia lehoty zániku práva vyrubiť daň, bola vykonaná legislatívna úprava znenia ods. 5 o predĺžení lehoty prakticky o jeden rok, ale len na účely kontroly preverenia údajov v podanom dodatočnom daňovom priznaní, ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku.
______________________________
Nadväzne na § 69 ods. 5 daňového poriadku, ktorý upravuje 10-ročnú lehotu zániku práva vyrubiť daň pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, je daňový subjekt, ktorý v oblasti daní uplatňuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, oprávnený podať dodatočné daňové priznanie. Ak tento daňovník zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia
,dodatočné daňové priznanie môže tento daňový subjekt podať najneskôr však do desiatich rokov od konca roka, v ktorom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.
Pre úplnosť poznamenávame, že počítanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane sa pri podaní dodatočného daňového priznania posudzuje podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku.
Prípady skutočností, na základe ktorých nemožno podať dodatočné daňové priznanie podľa odsekoch 7 a 8
Ust. § 16 daňového poriadku
upravuje
okrem postupu o povinnosti a oprávnenosti podať dodatočné daňové priznanie na základe zistených skutočností za príslušné zdaňovacie obdobie
v odseku 7 aj prípady skutočností, na základe ktorých nemožno podať dodatočné daňové priznanie.
Jedným z prípadov podľa ods. 7, pri ktorých nemožno podať dodatočné daňové priznanie je skutočnosť, ak je daň určená podľa pomôcok. To znamená, že ak správca dane pri určení daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie uplatní inštitút
určenia dane podľa pomôcok po splnení podmienok na určenie dane podľa pomôcok uvedených v § 48 až § 49 daňového poriadku, daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie, a to ani po vydaní právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane podľa pomôcok.
V praxi sa často stáva, že daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré správca dane určil daň podľa pomôcok.
Ďalším prípadom podľa ods. 7, po vykonaní ktorého nemožno podať dodatočné daňové priznanie je skutočnosť,
ak správca dane vydá vyrubovací rozkaz podľa § 68a daňového priznania
; správca dane podľa § 68a ods. 1 daňového poriadku vydá rozhodnutie v skrátenom vyrubovacom konaní (vyrubovací rozkaz), ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, ak daňový subjekt neodstránil v lehote podľa § 17 ods. 2 daňového poriadku nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na výšku uplatneného nároku na nadmerný odpočet a správca dane nezačal daňovú kontrolu.
Ďalšie prípady, keď nemožno podať dodatočné daňové priznanie sú uvedené v ods. 8. Ide o prípady, keď daňový subjekt po ukončení daňovej kontroly podá dodatočné daňové priznanie, ktorým
zníži daň, zvýši daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýši nárok na vrátenie dane.
Zákon stanovuje, že znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly v súlade s § 16 ods. 8 daňového poriadku. V takýchto prípadoch správca dane preverí, či skutočnosti, na základe ktorých daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie po daňovej kontrole, ktorým si znížil daň, zvýšil daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšil nárok na vrátenie dane, neboli predmetom daňovej kontroly. Ak zistí, že skutočnosti uvedené v dodatočnom daňovom priznaní boli predmetom daňovej kontroly, toto dodatočné daňové priznanie neakceptuje, o čom upovedomí daňový subjekt. Ak správca dane zistí, že skutočnosti v podanom daňovom priznaní neboli predmetom daňovej kontroly a majú za následok zníženie dane, zvýšenie daňovej straty alebo nadmerného odpočtu, alebo zvýšenie nároku na vrátenie dane, takéto dodatočné daňové priznanie akceptuje a následne vykoná preverenie skutočností, ktorými daňový subjekt upravil sumu dane, alebo nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane vyrubenej po daňovej kontrole. Teda, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie, pričom nemôže uplatniť tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom daňovej kontroly. Podanie dodatočného daňového priznania môže daňový subjekt využiť v prípade, ak sa daňová kontrola na určitej dani a za určité zdaňovacie obdobie vykonávala tzv. výberovým spôsobom (v protokole sú uvedené len tie doklady, ktoré boli kontrolované). Zníženie dane na základe podaného dodatočného daňového priznania musí vyplývať z tých dokladov, ktoré správca dane pri daňovej kontrole nepreveroval, t.j. neboli predmetom daňovej kontroly. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu opätovne (§ 44 ods. 4 daňového poriadku).
Z uvedeného vyplýva, že
podľa ods. 8 daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie po nadobudnutí právoplatnosti vydaného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 5 alebo ods. 6 daňového poriadku a na skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
Príklad č. 12:
Predmetom daňovej kontroly bola kontrola správnosti zahrnutia výšky odpisov hmotného alebo nehmotného majetku ako daňového výdavku, kontrola daňových výdavkov po zaplatení ako je nájomné, licenčné poplatky.
Daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie na tieto daňové výdavky, ak dodatočne zistí iné skutočnosti týchto výdavkov.
* * *
Podanie dodatočného daňového priznania po začatí daňovej kontroly podľa ods. 9
Pomerne významná legislatívna úprava v súvislosti s podaním dodatočného daňového priznania aj po začatí daňovej kontroly v ustanovenej lehote bola vykonaná v ods. 9 s účinnosťou od roku 2016.
Podľa
znenia ods. 9
dodatočné daňové priznanie
nemožno podať
za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa:
-
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
-
doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
-
doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.
Dodatočné daňové priznanie
nemožno podať
za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak vyrubovacie konanie začne, dodatočne daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
Vo všetkých uvedených prípadoch
nemožno podať dodatočné daňové priznanie až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak vyrubovacie konanie podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
V prípade, že daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie v lehote na vydanie rozhodnutia, t.j. prebieha vyrubovacie konanie, správca dane toto dodatočné daňové priznanie neakceptuje, o čom daňový subjekt písomne upovedomí.
Po ukončení daňovej kontroly možno podať dodatočné daňové priznanie, a to až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia prislúchajúceho k vykonanej daňovej kontrole a na skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
Z uvedeného znenia ods. 9 vyplýva, že daňový
subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie za to zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, alebo do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. Po uplynutí lehoty 15 dní už nemožno dodatočné daňové priznanie podať.
Príklad č. 13:
Podanie dodatočného daňového priznania po doručení oznámenia o daňovej kontrole
Správca dane začne daňovú kontrolu doručením oznámenia o daňovej kontrole dňa 12.1.2023. Dňom 13.1.2023 začína plynúť 15-dňová lehota na podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňová kontrola začala, ktorá končí dňom 27.1.2023, kedy uplynie posledný 15. deň na podanie dodatočného daňového priznania.
Ak v tejto 15-dňovej lehote po začatí daňovej kontroly kontrolovaný daňový subjekt nepodá dodatočné daňové priznanie, už ho nemôže podať, a to až do dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.
Nasledujúci deň po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia z daňovej kontroly je možné podať dodatočné daňové priznanie podľa § 16 ods. 8 daňového poriadku len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
* * *
Podstata tejto
legislatívne úpravy ods. 9
predstavuje proklientsky a ústretový prístup zákonodarcu voči daňovému subjektu vo veci oprávnenosti (možnosti) podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade začatia daňovej kontroly, čo do roku 2015 platná legislatívna vôbec neumožňovala. Táto legislatívna úprava podania dodatočného daňového priznania z časového hľadiska sledovala cieľ motivovať daňové subjekty k úprave výšky daňovej povinnosti skôr ako bude výsledok daňovej kontroly práve podaním dodatočného daňového priznania.
Podanie dodatočného daňového priznania v 15-dňovej lehote po začatí daňovej kontroly má vplyv z časového hľadiska ako správneho deliktu na výšku pokuty v porovnaní s výškou pokuty uloženou za zistený rozdiel dane správcom dane až po vykonaní daňovej kontroly podľa § 155 ods. 1 písm. h) alebo podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku.
Zhrnutie dôvodov na podanie dodatočného daňového priznania
-
povinnosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení vyššej daňovej povinnosti,
-
povinnosť podať dodatočné daňové priznanie pre nesprávne údaje uvedené v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty,
-
povinnosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení nižšej daňovej straty,
-
oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení nižšej daňovej povinnosti,
-
oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, s ktorými je Slovenská republika viazaná,
-
oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pre nesprávne údaje uvedené v podanom daňovom priznaní,
-
oprávnenosť podať dodatočné daňové priznanie pri zistení vyššej daňovej straty,
-
nemožnosť podať dodatočné daňové priznanie v prípadoch, ktoré ustanovuje daňový poriadok,
-
podať dodatočné daňové priznanie ako povinnosť aj ako oprávnenosť (možnosť) v lehote pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane vrátane lehoty, ktorej plynutie bolo prerušené v období pandémie.
Podanie dodatočného daňového priznania v uvedených prípadoch je možné len v prípade, že daňový subjekt podal (riadne) daňové priznanie v ustanovenej lehote alebo po ustanovenej lehote alebo na výzvu správcu dane.


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály