Odpočítanie daňovej straty v daňovom priznaní v roku 2020

Spôsob odpočítavania daňovej straty od základu dane je definovaný v § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky:

1. základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka,
2. 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak nejde o daňovníka podľa písmena a).

Uvedený postup sa použije na straty vykázané za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začínajú najskôr 1. 1. 2020.

Súčasne platí, že na straty vykázané za zdaňovacie obdobia začínajúce pred 1. 1. 2020 sa použije postup podľa § 30 ods. 1 ZDPplatný do 31. 12. 2019. Od základu dane možno odpočítavať daňovú stratu počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ak daňovník počas štyroch bezprostredne nasledujúcich rokov daňovú stratu neodpočíta, nárok na odpočítanie daňovej straty mu zaniká.

Zákon o dani z príjmov súčasne definuje daňovú stratu v § 2 písm. k). Stratou sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy, a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Pri vyčísľovaní daňovej straty sa postupuje rovnako ako pri výpočte základu dane. Pri zisťovaní základu dane a daňovej straty sa vychádza:

1. u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
2. u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. V prípade, že daňovník v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období nevyčerpá pomernú časť daňovej straty táto mu prepadne a nemôže si ju už uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Daňovník, fyzická osoba si môže odpočítať daňovú stratu len od základu dane vykázaného z tzv. aktívnych príjmov, to je z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP(príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti). To znamená, že daňovník si nemôže odpočítať v minulosti vykázanú daňovú stratu od základu dane vykázaného:

• z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP),
• z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP),
• z príjmov z kapitálového majetku (§ 7 ZDP),
• ostatných príjmov (§ 8 ZDP).

Daňová strata nemusí vždy korešpondovať s účtovnou stratou. Môže nastať prípad, že podnikateľský subjekt dosiahne účtovnú stratu a daňový základ a naopak pri účtovnom zisku dosiahne daňovú stratu, čo môže vyplynúť zo súboru pripočítateľných a odpočítateľných položiek pri transformácii výsledku hospodárenia na daňový základ.

♦ Príklad č. 1:

Daňovník, fyzická osoba vykázal z príjmov z podnikania za roky 2017 a 2018 daňovú stratu vo výške 8 000 €. V roku 2019 vykázal viac čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov:

• príjmy podľa § 6 ods. a ods. 2 ZDP – príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti – základ dane 1 800 €,
• príjmy z prenájmu – základ dane 1 200 €,
• príjmy z kapitálového majetku – základ d