Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Zmeny v tlačivách daňových priznaní fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2022

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov vždy za kalendárny rok, a to do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného roka. Do tohto termínu je povinná daň aj uhradiť.

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p., daňové priznanie je povinný podať:
-
Každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej "len ZDP").
ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.
V prípade vysporiadania daňovej povinnosti k dani z príjmov fyzických osôb je táto povinnosť uvedená v § 32 ZDP.
-
Daňovník, ktorého správca dane na to vyzve.
Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:
-
daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,
-
daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.
Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.
Podľa § 15 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.
Vzory tlačív daňových priznaní určuje ministerstvo financií a sú uverejnené na jeho webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia.
Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to v prípade fyzickej osoby, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia.
Podľa § 32 ZDP sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t.j. pre rok 2022 sumu 2 289,63 € za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 ZDP do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 ZDP sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 ZDP), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou.
V daňovom priznaní sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce")] daň aj zaplatiť.
Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.
______________________________
Poznámka: Posledný deň zákonnej lehoty uvedenej v § 49 ods. 2 ZDP v roku 2023 za zdaňovacie obdobie roka 2022, t.j. 31.3.2023, pripadne na piatok a tento deň bude posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania, ak daňovník neoznámil alebo nepožiadal o jej predĺženie.
______________________________
Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa § 33 a § 52zzn ZDP (ďalej len "daňový bonus podľa ZDP") alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len "daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP"). Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 €, a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 ZDP (asignuje daň v prospech neziskových organizácií na verejnoprospešný účel).
Ak daňovník podáva ďalšie daňové priznanie, v ktorom opravoval chyby a toto podá ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, na tlačivo takto podaného priznania vyznačí, že ide o opravné priznanie a na pôvodne podané priznanie sa nebude prihliadať (§ 16 daňového poriadku).
Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku).
Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t.j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 ZDP, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 ZDP. Dodatočné daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní, alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy nepresiahli určenú zákonnú hranicu (50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka), ale tento vykázal daňovú stratu, čo nastáva len v prípade daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ak jeho skutočne vynaložené daňové výdavky zaúčtované alebo zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP presiahli zdaniteľné príjmy dosiahnuté z tejto činnosti.
Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú:
-
vysporiadané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,
-
od dane oslobodené.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:
a)
príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b)
iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).
Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.
Príklad č. 1:
Daňovník v roku 2022 okrem príjmov zo zamestnania vo výške 1 500 € dosiahol príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške 1 600 €. Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2022?
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v roku 2022 oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 €. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške 1 500 € a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 1 100 € (1 600 - 500). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2022 (1 500 + 1 200 = 2 700 €) prevýši sumu
2 289,63 €
, daňovník má povinnosť podať priznanie k dani z príjmov FO za rok 2022.
* * *
Príklad č. 2:
Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti. Je v tomto prípade daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.
* * *
Prílohou daňového priznania sú aj kópie potvrdení určené v § 32 ZDP.
Väčšina zmien, ktoré sú v tlačivách daňových priznaní typ A aj B sú úpravy, ktoré nadväzujú na technické úpravy v ZDP riešené v novelách ZDP v roku 2021 a 2022.
______________________________
Najvýznamnejšími a najrozsiahlejšími zmenami sú však zmeny v tlačive daňového priznania typ B, a to zmeny súvisiace:
-
s úpravou a uplatnením daňovej straty,
-
so zmenami v systéme výpočtu daňového bonusu podľa § 33 a § 52zzn ZDP (rovnaké úpravy aj v tlačive daňového priznania typ A).
______________________________
Úpravy týkajúce sa vyplnenia časti daňového priznania súvisiace s odpočtom daňovej straty
V nadväznosti na § 4 ZDP, daňová strata môže vzniknúť len daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom je možné ju odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Vzhľadom na rôzne zákonné úpravy vykonané v predchádzajúcich rokoch, daňovú stratu je možné uplatniť tromi rôznymi spôsobmi, a to v závislosti s obdobím, kedy vznikla a legislatívnou úpravou, ktorá rieši jej následné uplatnenie.
V tlačive daňového priznania typ B za zdaňovacie obdobie roka 2022 sú teda striktne rozlíšené spôsoby uplatnenia pre daňovú stratu vzniknutú:
-
v roku 2018, ktorej pomernú časť by bolo možné ešte poslednýkrát uplatniť v zdaňovacom období roku 2022,
-
v roku 2019, ktorej pomernú časť vypočítanú podľa podmienok určených v § 30 ZDP platného do 31.12.2019 je možné uplatniť v zdaňovacom období roku 2022,
-
v roku 2020, ktorej pomernú časť vypočítanú podľa platných podmienok určených v § 30 platného po 31.12.2019 max. do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je možné uplatniť v zdaňovacom období roku 2022,
-
v roku 2021, ktorej pomernú časť vypočítanú podľa platných podmienok určených v § 30 je možné uplatniť v zdaňovacom období roku 2022, pričom, ak by daňovník v roku 2022 splnil podmienky platné pre status "mikrodaňovníka" môže si uplatniť daňovú stratu do výšky celého základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti; ak by daňovník podmienky pre status "mikrodaňovníka" nesplnil, môže si odpočítať daňovú stratu len do výšky 50 % tohto základu dane (čiastkového základu dane).
Daňová strata, ktorá vznikla daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2018
, je uvedená na strane 5 tlačiva daňového priznania typ B.
V stĺpci 47 sa uvádzajú údaje o daňovej strate za rok 2018 podľa § 30 zákona účinného do 31.12.2019 v nadväznosti na ustanovenie § 52zza ods. 16 ZDP po zohľadnení špeciálneho postupu pri odpočítaní tejto daňovej straty v roku 2019 v nadväznosti na znenie § 24b zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 67/2020 Z.z." - špeciálne pravidlá nastavené pre rýchlejší odpis daňovej straty v dôsledku lex koronových opatrení).
Prípadnú zostávajúcu časť vykázanej daňovej straty za rok 2018, daňovník douplatňuje v daňovom priznaní za rok 2022 spôsobom určeným v § 30 a § 52zza ods. 16 ZDP, podľa ktorého je od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Daňová strata za rok 2018 sa uvádza v stĺpci 47, pričom na r. 2 sa uvedie celá suma vykázanej daňovej straty v roku 2018.
Na r. 3 daňovník uvedie sumu daňovej straty, na odpočítanie ktorej ešte mal nárok podľa § 30 a § 52zza ods. 16 zákona, a ktorú odpočítal v daňovom priznaní za rok 2019 od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z.z.
Na r. 4 sa uvádza zostatok daňovej straty vykázanej v roku 2018, ktorú uvádzal na r. 2, pri ktorej uplatnil nárok na odpočítanie v súlade s ustanoveniami § 30 a § 52zza ods. 16 zákona resp. § 24b zákona č. 67/2020 Z.z.
Na r. 5 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza ZDP.
Ak daňovník neuplatňoval v roku 2019 odpočet daňovej straty vzniknutej v roku 2018 podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z.z. vypĺňa len r. 1, 2 a 5, pričom daňovník postupuje výlučne podľa § 30 a § 52zza ods. 16 ZDP, čo znamená, že suma odpočítavanej straty na r. 5 by mala zodpovedať 1/4 vykázanej daňovej straty.
Daňová strata vykázaná v roku 2019 uplatňovaná podľa § 30, § 52zza ods. 16 a § 52zzb ods. 5 ZDP
je uvedená na r. 48 a 49, pričom:
-
na r. 48 sa uvedie suma vykázanej daňovej straty v roku 2019 a
-
na r. 49 sa uvedie daňová strata, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 a § 52zza ZDP, a to vo výške 1/4 sumy z r. 48.
Daňová strata uplatňovaná podľa nových pravidiel nastavených s účinnosťou od 1.1.2020
v § 30 (§ 52zza ods. 16, § 52zzb ods. 5)
ZDP je uvedená v stĺpci 50 a 51
, pričom samostatne je uvedená v stĺpci 50 pre daňovú stratu vzniknutú v roku 2020 a samostatne pre daňovú stratu vzniknutú v roku 2021 v súlade s nastavenými pravidlami pre ich odpočítanie aj podmienkami, ktoré sú čiastočne odlišné pre rok 2020 a 2021 (od roku 2021 sa sleduje, či je daňovník mikrodaňovníkom, ktorý má určenú výhodu pre odpočet daňovej straty).
Podľa ustanovenia § 30 účinného od 1.1.2020 sa uplatňuje daňová strata počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období po zdaňovacom období, kedy vznikla.
Suma odpočítavanej daňovej straty však nemôže byť vyššia ako 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvádzanom na r. 45.
Pre daňovú stratu vykázanú v roku 2021, ak daňovník spĺňa podmienky pre mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) ZDP suma odpočítanej daňovej straty môže byť vo výške 100 % základu dane (čiastkového základu dane) a uvedie ju na r. 5. Ak tieto podmienky nespĺňa uvedie opäť len sumu daňovej straty do výšky max. 50 % základu dane (čiastkového základu dane) vykázaného z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvádzaného na r. 45.
Následne sa v tlačive daňového priznania B uvedie na r. 52 až 53 uplatnenie daňovej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období vypočítaných v stĺpcoch 47 až 51 v príslušnom zdaňovacom období, t.j. v roku 2022.
Úpravy súvisiace s daňovým bonusom
Ďalšími zásadnými zmenami, ktoré ovplyvňujú aj tlačivo daňového priznania typ B, sú koncepčné zmeny v spôsobe výpočtu daňového bonusu od 1.7.2022, ktoré menili nielen výšku daňového bonusu, ale aj vekové hranice pre určenie danej sumy daňového bonusu a aj niektoré podmienky pre uplatnenie daňového bonusu a spôsob výpočtu.
Zobrazenie odpočítania daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) od daňovej povinnosti daňovníka, na ktorý má nárok, sa vykonáva na r. 117, pričom tlačivo obsahuje nové riadky 117a a 117b, v ktorých sa uvádza úhrnná suma daňového bonusu, na ktorú má daňovník nárok za január až jún 2022 a úhrnná suma daňového bonusu, na ktorú má daňovník nárok za júl až december 2022.
Riadok 117
vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil
III. ODDIEL, v ktorom sú uvedené zákonom určené údaje o vyživovaných deťoch, na ktoré má nárok uplatniť si daňový bonus.
Podmienky platné v § 33 účinnom do 30.6.2022 sa odvíjajú predovšetkým od výšky zdaniteľných príjmov dosiahnutých z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Podľa predmetnej úpravy, daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, môže si uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.
Daňový bonus podľa ZDP za kalendárne mesiace január až jún 2022:
1.
na dieťa
do 6 rokov veku
je vo výške 47,14 € mesačne, pričom sumu daňového bonusu na takéto vyživované dieťa vo výške 47,14 € mesačne je možné poslednýkrát uplatniť za ten kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 6 rokov veku,
2.
na dieťa
nad 6 rokov veku do dovŕšenia 15 rokov veku vrátane
(poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku) je vo výške 43,60 €, ak sa na dieťa neposkytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 257/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v z. n. p. a ktorým sa mení a dopĺ?a ňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. predpisov (ďalej len "zákon o dotáciách"),
3.
na dieťa
nad 15 rokov veku
je vo výške 23,57 € mesačne.
6-násobok minimálnej mzdy je vo výške 3 876 € (646 x 6).
Daňový bonus podľa zákona za kalendárne mesiace júl až december 2022:
1.
na dieťa
do 15 rokov veku
vrátane (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku) je
vo výške 70 €
mesačne, ak sa na dieťa neposkytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) ZDP o dotáciách,
2.
na dieťa nad 15 rokov veku je vo výške 40 €.
Uvedené sumy daňového bonusu za kalendárne mesiace júl až december 2022 si daňovník uplatňuje najviac do výšky ustanoveného percenta zo základu dane alebo z polovice základu dane v závislosti od počtu vyživovaných detí, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom podľa § 33 ZDP v znení účinnom do 30. júna 2022.
Počet vyživovaných detí* Percentuálny limit polovice základu dane (čiastkového základu dane)
1 20 %
2 27 %
3 34 %
4 41 %
5 48 %
6 a viac 55 %
 Legenda: *počet vyživovaných detí, na ktoré vzniká nárok na daňový bonus.
Daňový bonus podľa § 33 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú na území SR a zo zdrojov v zahraničí.
Príklad - daňové priznanie typ B
Daňovník (občan SR) v roku 2022 poberal príjmy
1.
zo zamestnania
vykonávaného u
nemeckého zamestnávateľa
v období od 1.1.2022 do 31.8.2022,
2.
vykonáva aj podnikateľskú činnosť ako živnostník,
3.
predal nehnuteľnosť, ktorú vlastnil od 4.6.2019 umiestnenú v Českej republike.
Má jedno vyživované dieťa, na ktoré splnil počas celého roka všetky zákonom stanovené podmienky a bude si ho uplatňovať v podávanom daňovom priznaní.
Vzhľadom na vysoký úhrn základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Daňovník je na území SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a preto bude priznávať všetky svoje celosvetovo dosiahnuté príjmy.
K príjmom zo závislej činnosti
Daňovník, rezident Slovenskej republiky, bol v roku 2022 zamestnaný u nemeckého zamestnávateľa, pričom v súlade s článkom 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi SR a Nemeckom č. 18/1984 Zb. je jeho príjem z tejto činnosti zdaniteľný na území Nemecka (z dôvodu, že pracuje u nemeckého zamestnávateľa).
Nakoľko však stále spĺňa podmienky daňovej rezidencie uvedené v článku 4 tejto zmluvy (daňový domicil), na území SR je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb zo svojich celosvetových príjmov, kde zahrnie aj príjmy dosiahnuté zo závislej činnosti vykonávanej v Nemecku.
Jeho príjem za uvedené obdobie bol vo výške 44 129 €.
Poistné platil na území SR, a to vo výške 5 913 € z toho na:
-
zdravotné poistenie 1 765 € a
-
sociálne poistenie 4 148 €.
______________________________
Upozornenie: Zmluvy
o
zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú nadradené postavenie nad ustanovenia ZDP (§ 1 ods. 2 ZDP) len určujú oprávnenosť jedného
z
dotknutých štátov na zdanenie dosahovaných príjmov. Spôsob však naďalej zostáva platný podľa vnútroštátnych predpisov platných na posudzovanom území.
______________________________
Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti 38 216 €
Daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia použije metódu vyňatia príjmov, určenou v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia v článku 23.
K príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
Príjmy, ktoré dosahoval ako živnostník sa zahŕňajú medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.
V roku 2022 dosiahol príjmy vo výške 29 000 €, pričom vynaložil preukázateľné výdavky vo výške 14 600 €.
Súčasťou zaevidovaných preukázateľne vynaložených daňových výdavkov v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP sú aj:
-
Ročné odpisy auta zo vstupnou cenou 50 000 €, ktoré preradil do obchodného majetku ako v druhom roku odpisovania v súlade s § 24 ods. 5 ZDP, t.j. vo výške 12 500 €, pričom daňovník nemusí tieto upraviť podľa § 17 ods. 34 ZDP (vykázal čiastkový základ dane > 12 000 €).
______________________________
Upozornenie: Uvedie v daňovej evidencii.
______________________________
Stav na začiatku zdaňovacieho obdobia - 37 500 € a na konci po uplatnení druhého odpisu 25 000 €.
-
Reklamné predmety, a to víno vo výške 1 600 €, musí upraviť čiastkový základ dane podľa § 21 ods. 1 písm. h) bod 3 ZDP, a to zvýši čiastkový základ dane o sumu 880 € (v čiastkovom základe dane môže ponechať len víno ako reklamný predmet vo výške 5 % z ČZD 14 400 €, čo je víno v hodnote 720 €), a to na riadku k pripočítateľným položkám.
ČZD z príjmov z podnikania alebo z inej SZČ je vo výške 14 400 €.
Po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky je vo výške 15 280 €.
Daňovníkovi zostali aj neuplatnené daňové straty z predchádzajúcich rokov, a to:
-
v roku 2019 vykázal stratu zo živnosti vo výške 200 € (3/4 môže odpočítať v roku 2022).
Tieto straty si ide uplatniť/odpočítať od čiastkového základu dane z príjmov zo živnosti za rok 2022.
Stratu vykázanú za rok 2019, bude uplatňovať v súlade s § 30 ZDP platným do 31.12.2019, a to ich odpočítaním od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania v roku 2022 vo výške 1/4.
Okrem straty vykázanej v roku 2019 vykázal aj stratu v roku 2021 vo výške 100 €, pričom splnil aj podmienky pre status mikrodaňovníka a môže si ju celú odpočítať od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Túto stratu daňovník uplatňuje/odpočítava v oddiele VI.
Celková strata, ktorú môže v roku 2022 uplatniť bude vo výške 50 € + 100 €, t.j. ČZD po znížení o daňovú stratu bude vo výške 15 130 €.
K ostatným príjmom - príjem z predaja nehnuteľnosti
V roku 2022 daňovník predal nehnuteľnosť (rodinný dom) umiestnenú v ČR, ktorú vlastnil od 4.6.2019.
Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti nevlastnil viac ako 5 rokov, príjem z ich predaja nie je od dane oslobodený.
Nehnuteľnosť v ČR kúpil (po prepočte na eurá) za 120 000 € a predal za 150 000 €. Iné výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom nehnuteľností daňovník nemal.
Čiastkový základ dane z ostatných príjmov 30 000 €.
V súlade s článkom 13 - zisky zo scudzenia majetku, zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR (238/2003 Z.z.) sa príjmy z predaja nehnuteľnosti zdaňujú v štáte, kde je nehnuteľnosť umiestnená, t.j. v ČR).
V ČR bola z predaja nehnuteľnosti vybratá daň vo výške 4 500 €. Avšak v súlade s článkom 22 predmetnej zmluvy na ZDZ z týchto príjmov používa metóda zápočtu zahraničných príjmov zo zdanenia na území SR.
______________________________
Poznámka: Výsledný výpočet je uvedený priamo v tlačive daňového priznania, ktoré je uverejnené pod týmto článkom.
______________________________


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály