Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti fyzickou osobou
Dátum: Rubrika: Daň z príjmov
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Fyzická osoba sa môže zúčastňovať na podnikaní právnickej osoby svojim vkladom, či už peňažným alebo nepeňažným, pričom pravidlá pre uskutočnenie takýchto vkladov sú nastavené v ustanoveniach zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). Ustanovenie Obchodného zákonníka rozlišujú predovšetkým vklady do základného imania spoločnosti podľa § 59, pričom uvedené ustanovenie sa s účinnosťou od 1. 1. 2018 primerane použije aj na nové ustanovenie riešiace vklady do ostatných kapitálových fondov uvedené v § 217a.
Nadväzne na zmeny vykonané v Obchodnom zákonníku sa upravila aj definícia vkladov na účely dane z príjmov v § 2ac zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), čo malo samozrejme vplyv aj na všetky daňové súvislosti týkajúce sa vkladov do obchodných spoločností, vykonaných či už fyzickou alebo právnickou osobou.
Ako konkrétne sa aplikujú daňové úpravy pri nepeňažných vkladoch uskutočnených fyzickými osobami, bude uvedené v nasledujúcom príspevku.
Nepeňažný vklad podľa Obchodného zákonníka
Nepeňažný vklad môže byť uskutočnený pri:
-
založení obchodnej spoločnosti alebo už
-
za trvania spoločnosti, pristúpením nového spoločníka do obchodnej spoločnosti,
-
za trvania spoločnosti môže byť ďalší vklad spoločníka.
Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodnom zákonníku, podľa ktorého je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
Vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Právnym titulom na prevod majetku, ktorý tvorí predmet vkladu, je vklad do základného imania spoločnosti na základe záväzku prevzatého v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, listine upisovateľov. Spôsob prevodu majetku, ktorý tvorí vklad, závisí od druhu vkladu, pričom Obchodný zákonník uvádza špecifiká vkladu len pri podniku a pohľadávke. Obchodný zákonník nevymedzuje striktne, čo je spôsobilé byť predmetom vkladu, ale vymedzuje náležitosti na vklady, ktoré v nadväznosti s občianskoprávnou úpravou podľa § 118 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občianky zákonník"), predmety občianskoprávnych vzťahov riešia.
Vkladom môže byť majetok predstavovaný peniazmi alebo inými hodnotami, tzv. nepeňažné vklady - veci, pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely, podnik alebo jeho časť, práva z priemyselného a duševného vlastníctva, majetkové práva užívacie a iné. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú ustanoveniami Obchodného zákonníkapovolené.
Vklad musí byť peniazmi oceniteľný, prevoditeľný, hospodársky určiteľný.
Plnenie vkladovej povinnosti sa odlišuje podľa skutočnosti, či ide:
-
peňažný vklad alebo
-
nepeňažný vklad.
Pri peňažnom vklade sa umožňuje jeho splácanie aj po vzniku spoločnosti.
Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.
Pri zvýšení základného imania
peňažnými vkladmi
sa pred podaním návrhu na zápis tejto zmeny do obchodného registra vyžaduje splatiť najmenej 30 % každého peňažného vkladu a dodržať zákonom ustanovenú celkovú hodnotu splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov v znení platnom pre obdobie, v ktorom sa základné imanie zvyšuje. Spoločník je povinný splatiť hodnotu peňažného vkladu v lehote najneskôr do piatich rokov od prevzatia záväzku na nový vklad, resp. od rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.Pri zvýšení základného imania
upísaním nových akcií
v prípade akciových spoločností možno tieto splatiť
peňažnými vkladmi
a predstavenstvo spoločnosti môže podľa § 206 ods. 1 Obchodného zákonníka podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra po splatení aspoň 30 % ich menovitej hodnoty.Upísané nové akcie možno tiež splatiť
nepeňažným vkladom
, ktorý musí byť splatený pred zápisom zvýšenia základného imania do obchodného registra.Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa v súlade s § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Znalec určuje cenu uznanú na zapísanie vkladu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len vyhláška č. 492/2004 Z.z.).
V súlade s § 59b ods. 1 Obchodným zákonníkom pri zmene výšky základného imania sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, ak o tom rozhodne orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania. Podmienkou však je, že hodnota nepeňažného vkladu sa určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Nové ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka je však potrebné v prípade, ak ku dňu splatenia nepeňažného vkladu nastali okolnosti, ktoré výrazne zmenili jeho hodnotu.
Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže podľa § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom aj v tom prípade, ak hodnota vkladu je odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, ktorá bola overená audítorom bez výhrady.
Ak sa nové ocenenie nepeňažného vkladu nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Uvedená písomná správa sa uloží do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia § 476 až § 488 Obchodného zákonníka o zmluve o predaji podniku (§ 59 ods. 4 Obchodného zákonníka). V súvislosti s uvedeným ide napríklad o také skutočnosti ako že:
-
zmluva o predaji podniku musí byť vyhotovená v písomnej forme,
-
vzhľadom na definíciu podniku v § 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnikom rozumie súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, musia byť prevádzané všetky tieto zložky, nakoľko vyňatím jednej z nich už má za následok zmeny prevodu podniku na prevod jednotlivých zložiek majetku,
-
spolu so všetkými súčasťami podniku prechádzajú na spoločnosť priamo zo zákona aj všetky práva a povinnosti, ktoré sú súčasťou podniku,
-
na spoločnosť prechádzajú aj pracovnoprávne vzťahy k zamestnancom vkladaného podniku.
Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.
Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť
dňom jej vzniku
. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie, pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.Ustanovenia tejto právnej úpravy na území Slovenskej republiky týkajúce sa vymedzenia náležitostí na predmet vkladov z hľadiska ich určiteľnosti a oceniteľnosti, požiadavka na stanovenie ich hodnoty znaleckým posudkom, pravidlá pre zachovanie hodnoty základného imania aj po vzniku spoločnosti sú výsledkom prispôsobovania sa komunitárnemu právu, predovšetkým druhej smernici obchodných spoločností, tzv. kapitálovej smernici (77/91/EEC v znení 92/101EEC).
Nepeňažné vklady je možné vykonať aj ako jednu z foriem príspevku do kapitálového fondu, čo upravuje ustanovenie § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka.
V tomto ustanovení je priamo zadefinované, že na splatenie príspevku akcionára (spoločníka) do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch podľa § 59 Obchodného zákonníka, pričom okrem iného ďalej obsahuje:
-
pravidlá tvorby kapitálového fondu, podľa ktorých jeho tvorba musí byť upravená:
-
v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách,
-
schválením zakladateľmi, ak ide o tvorbu pri vzniku spoločnosti,
-
schválením valného zhromaždenia, ak ide o tvorbu za trvania spoločnosti,
-
spôsob splatenia, podľa ktorého sa na jeho splatenie primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o vkladoch (napr. § 59), čím sa zabezpečí, že príspevok do kapitálového fondu v nepeňažnej forme, tak ako nepeňažný vklad do základného imania, sa ocení v hodnote uznanej na vklad na základe znaleckého posudku,
-
za vklad (príspevok) sa považuje kapitálový fond z príspevkov okamihom splatenia, a nie prijatia záväzku splatiť ho,
-
podmienky a situácie použitia splateného kapitálový fond z príspevkov na jeho prerozdelenie, pričom:
-
Na prerozdelenie (vrátenie) je ho možné použiť, nielen akcionárom/spoločníkom (vklady do ostatných kapitálových fondov môžu vykonať aj spoločníci s. r. o., a to podľa § 123 Obchodného zákonníka), ktorí príspevok splatili, ale aj tým, ktorý ho nesplatili alebo ho použili na zvýšenie základného imania, ale len v prípade, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, pričom akcionár (spoločník) nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne. Zároveň platí, že ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov), najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia.
-
Nemožno použiť na prerozdelenie, a to ak je spoločnosť v kríze alebo by sa v dôsledku prerozdelenia tohto fondu spoločnosť dostala do krízy.
Podľa § 768q ods. 2 - pravidlá tvorby a použitia kapitálového fondu z príspevkov sa použijú len na príspevky poskytnuté po 1.1.2018.
Príklad č. 1:
Fyzická osoba (FO) poskytla spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len "spoločnosť") pôžičku (uvedená FO nie je spoločníkom tejto spoločnosti). Predmetnú pohľadávku od tejto FO odkúpila iná FO, ktorá je spoločníkom spoločnosti, ktorej bola pôžička poskytnutá. Pohľadávku tvorila len istina a neobsahovala žiadne nezaplatené úroky alebo iné príslušenstvo. Spoločník spoločnosti odkúpil túto pohľadávku za cenu zodpovedajúcu istine. Následne, s jeho súhlasom, došlo ku kapitalizácii tohto záväzku voči spoločníkovi do ostatných kapitálových fondov (ďalej len "OKF").
Je možné pri výplate finančných prostriedkov z OKF uvedenému spoločníkovi, k dosiahnutému zdaniteľnému príjmu uplatniť ako výdavok hodnotu predmetnej pohľadávky?
Zákonom č. 264/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, došlo v článku VIII s účinnosťou od 1.1.2018 k zmene a doplneniu ZDP, a to v nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov (§ 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka).
Zákonom č. 264/2017 Z.z. bolo do § 8 ods. 1 ZDP doplnené písmenom s), čím sa medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP od 1.1.2018 zaradili príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. V súvislosti s uvedenou úpravou bolo do § 8 ods. 5 ZDP doplnené nové písmeno g), v dôsledku čoho výdavkom k predmetnému príjmu je suma splateného príspevku, pričom ZDP odkazuje na § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka. Podľa § 768q ods. 2 Obchodného zákonníka, čo je prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2018,
ustanovenia § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka
[na ktoré ZDP v § 8 ods. 5 písm. g)odkazuje]
sa použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1.1.2018.
V nadväznosti na uvedené, pri zdaňovaní príjmov plynúcich fyzickej osobe z výplaty kapitálových fondov po 1.1.2018 je potrebné rozlišovať, či ide o príjmy z výplaty OKF vytvorených z príspevkov realizovaných do 1.1.2018 alebo ide o príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu vytvoreného z príspevkov poskytnutých po 1.1.2018.
Znamená to, že ustanovenia § 8 ods. 1 písm. s) a § 8 ods. 5 písm. g) ZDP sa uplatnia v prípade zdanenia príjmov plynúcich z prerozdelenia kapitálového fondu vytvoreného z príspevkov poskytnutých po 1.1.2018.
Pokiaľ ide o príjmy plynúce fyzickej osobe z výplaty OKF, ktoré boli vytvorené z príspevkov realizovaných pred 1.1.2018, pri ich zdaňovaní sa aj po 1.1.2018 postupuje nasledovne:
Ak valné zhromaždenie v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka rozhodne o rozdelení finančných prostriedkov z OKF vytvorených z príspevkov realizovaných do 1.1.2018 medzi spoločníkov, ktorí sú fyzickými osobami, potom príjem z výplaty, ktorý uvedeným spoločníkom plynie, je aj po 1.1.2018 ostatným príjmom podľa § 8 ZDP, pričom ide o "iný" ostatný príjem. Tento príjem
si spoločník, ktorý príspevok do OKF realizoval, zníži
o výdavok v súlade s § 8 ods. 2 ZDP, ktorým v tomto prípade je suma, ktorú spoločník preukázateľne vynaložil na odkúpenie pohľadávky voči spoločnosti, v ktorej je spoločníkom.U spoločníka, ktorý nerealizoval žiadny príspevok do OKF
, bude celá suma príjmu plynúceho z výplaty OKF zdaniteľným príjmom podľa § 8 ZDP("iný" ostatný príjem)
bez možnosti
uplatnenia výdavku.NEPEŇAŽNÝ VKLAD FYZICKOU OSOBOU PODĽA ZDP
Definícia vkladu na účely dane z príjmov
Definícia vkladu na účely ustanovení ZDP je zadefinovaná priamo medzi základnými pojmami podľa § 2 písm. ac) ZDP, podľa ktorej je vkladom:
-
Peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania, pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré dividenda nebola predmetom dane.
Podľa definície vkladu v § 2 písm. ac) bod 1 ZDP sa za "splatený vklad" považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia alebo predstavenstva družstva zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane má vplyv na uplatnenie daňového výdavku pri predaji obchodného podielu (akcií).
Pri uznávaní zvýšenia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení za splatený vklad na účely ZDP je veľmi dôležité správne posudzovať zdaniteľnosť dividendy s ohľadom na zdaňovacie obdobie, za ktoré dividenda bola vykázaná a vzhľadom na osobu, ktorej by dividenda plynula. Uvedené vyplýva zo zavedenia zdaňovania dividend od roku 2017 voči fyzickým osobám a voči právnickým osobám len vo vzťahu k štátom podľa § 2 písm. x) ZDP a s ohľadom na obdobie vykázania dividendy, čo upravuje § 52zi ZDP (napr. dividendy zo zisku vykázané za zdaňovacie obdobia 2004 až 2016, ak aj k ich vyplateniu prichádza po 1.1.2017, stále nepodliehajú zdaneniu, nakoľko sú stále vylúčené z predmetu dane).
-
Príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom (podľa Obchodného zákonníka aj formou nepeňažného vkladu).
-
Povinný príplatok do rezervného fondu, nedeliteľného fondu družstva (§ 67, § 157, § 217 a § 235 Obchodného zákonníka) splatený akcionárom, spoločníkom alebo členom družstva a emisné ážio splatené akcionárom.
Úprava základu dane pri nepeňažných vkladoch vykonaných fyzickou osobou do obchodnej spoločnosti
Ustanovenia ZDP špecificky upravujú nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti (aj do základného imania spoločnosti aj do kapitálových fondov; do rezervného fondu sa v praxi nepeňažné vklady nerealizujú, aj keď to ustanovenia Obchodného zákonníka striktne nezakazujú), či už právnickou osobou alebo fyzickou osobou.
V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá v:
-
reálnych cenách alebo
-
pôvodných cenách.
Uvedené upravuje ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) ZDP na účely úprav týkajúcich sa dane z príjmov, t.j. na daňové účely, podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v:
-
reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo
-
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.
Z hľadiska zákona o účtovníctve prijímateľ vždy oceňuje nadobudnutý majetok vkladom len v reálnych hodnotách.
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vkladateľ nepeňažného vkladu, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, postupuje primerane podľa ustanovení § 17b ods. 1 a 2 ZDP. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1, 4 a 7 ZDP.
U daňovníka fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2 resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 Obchodného zákonníka.
______________________________
Upozornenie:
Nepeňažný vklad ocenený v pôvodných cenách možno po 1.1.2018 uplatniť len v prípade, ak je vkladateľom fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorá vkladá nepeňažný vklad formou individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier, obchodný podiel, podnik alebo jeho časť prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách.
Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b ZDP, čo znamená, že nepeňažný vklad musí byť ocenený v reálnych hodnotách.
______________________________
Uvedené je upravené v § 17d ods. 7 a 11 ZDP.
| Nepeňažný vklad fyzickej osoby | |||
| Vklad v reálnych hodnotách§ 17b ods. 11 – postup podľa § 17b ods. 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ NV, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak je vkladateľom NV FO, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení NV uplatní postup podľa § 8 ods. 2 |
Vklad v pôvodných hodnotách§ 17d ods. 11 – postup podľa § 17d ods. 1, 4 a 7 uplatní primerane daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) Možnosť použitia ocenenia vkladu v pôvodných cenách je od 1. 1. 2018 úzko obmedzená len na situácie uvedené § 17d ods. 7 a ods. 11 ZDP |
||
|
§ 17b FO, ktorá vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP a o majetku účtuje v JÚ |
§ 8 ods. 2 FO, ktorá o majetku neúčtuje v rámci príjmov podľa § 6 ZDP – uplatňuje:
|
§ 17d FO s príjmami podľa § 6, ktorá:
|
§ 8 ods. 2 FO nepodnikateľ
|
Ocenenie nepeňažného vkladu podľa § 8 ods. 2 ZDP
V § 8 ods. 2 ZDPje uvedený postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel
medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka
určenou podľa § 59 Obchodného zákonníka a hodnotou vkladaného majetku (ďalej len "oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu").Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v § 8 ods. 2 ZDP, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkov ako dosiahnutých príjmov, t.j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladaného majetku uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume ako je hodnota tohto vkladaného majetku na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa § 8 ods. 2 ZDP.
Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 ZDPurčuje len zahrnutie kladného rozdielu
medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka
a hodnotou vkladaného majetku, v prípade vzniku straty, nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu, a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu, nakoľko sa na neho aplikácia ustanovenia § 8 ods. 2 ZDP vôbec nevzťahuje.Všeobecne je v § 8 ods. 2 ZDPupravený postup určenia oceňovacieho rozdielu pri vkladanom majetku ako napr. pre nehnuteľnosti, hnuteľnom majetku,
cenných papieroch
, pohľadávkach a zásobách.Podľa § 8 ods. 2 ZDP je hodnota majetku určená pri:
-
majetku
s výnimkou takého, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i) ZDP:
-
cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
-
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
-
úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
-
individuálne vloženej pohľadávke
, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,-
zásobách
ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).Majetok
Pri vkladanom majetku uvedenom v § 8 ods. 2 písm. a) ZDP je preto v nadväznosti na znenie tohto ustanovenia možné povedať, že ak fyzická osoba, nepodnikateľ vkladá majetok do obchodnej spoločnosti, oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu zahŕňaný do základu dane vzniká len pri majetku, z ktorého by prípadný príjem z predaja nebol oslobodený od dane z príjmov.
Ak by z takto vkladaného majetku bol príjem z predaja oslobodený, potom ho vkladateľ vloží v cene uznanej na vklad v súlade s § 59 Obchodného zákonníka, pričom na daňové účely žiadny oceňovací rozdiel na zdanenie nevzniká.
Oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti
je uvedené v § 9 ods. 1 ZDP, pričom na účely ZDP sa za nehnuteľnosť považuje nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor alebo ich časti [§ 3 ods. 2 písm. a) ZDP]. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ZDP, sú zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa § 9 ZDP.
Predmetné oslobodenie závisí od viacerých kritérií, a to:
-
doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti,
-
spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti,
-
jej zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku daňovníka.
Splnenie určených podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).
Príklad č. 2:
Daňovník nadobudol garáž kúpou 14.4.2017. V roku 2022 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15.4.2022. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17.4.2022. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2022.
Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15.4.2022), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17.4.2022). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.
Na príjem z predaja nehnuteľností, sa uplatňuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.
V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa:
-
pri zmluvnom prevode (predaj - kúpa) podľa Občianskeho zákonníka nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,
-
pri dedením nadobúda podľa Občianskeho zákonníka dňom úmrtia poručiteľa,
-
pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu,
-
pri exekúcii v rámci exekučného konania nadobúda dňom udelenia príklepu,
-
na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,
-
pri postavenom dome, či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia.
Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).
______________________________
Poznámka:
O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t.j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).
______________________________
* * *
Príklad č. 3:
V marci 2022 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2019 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2013.
Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom (dedičom/synom) uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka).
Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až § 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 ZDP).
Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že
príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou
[§ 9 ods. 1 písm. d)].Na účely oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce, ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu a nie je podstatné ani to, či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.
Podstatná je len skutočnosť, že príjem z predaja nehnuteľnosti plynie oprávnenej osobe.
Príjem z predaja akejkoľvek hnuteľnej veci
, ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb [§ 9 ods. 1 písm. c) ZDP].Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) ZDP].
Pri oslobodení príjmov z predaja cenných papierov rozlišujeme medzi cennými papiermi, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh a cennými papiermi, ktoré na obchodovanie na regulovaný trh neboli prijaté.
V prípade príjmov z predaja cenných papierov, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh, oslobodenie od dane z príjmov sa posudzuje podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, pričom tieto cenné papiere museli byť nadobudnuté po 31.12.2003 a posudzujú sa podľa obdobia, v ktorom boli nadobudnuté, a to, ak boli nadobudnuté:
-
od 1.1.2004 do 31.12.2010, príjem z predaja cenných papierov je oslobodený do výšky 5-násobku životného minima platného k 31.12.2010, t.j. do výšky 925,95 € podľa § 52j ods. 2 ZDP,
-
po 31.12.2010 je oslobodený do výšky 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.
V týchto prípadoch je podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, možné predmetné oslobodenie aplikovať aj na cenné papiere, ktoré daňovník mal zahrnuté v obchodnom majetku.
V prípade príjmov z predaja cenných papierov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh je v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP uvedené oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov, a to z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP prijatých na obchodovanie na regulovaný trh alebo na obdobný zahraničným regulovaný trh, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
* * *
______________________________
Upozornenie:
V súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa aplikuje možnosť oslobodenia rovnako, ako keby sa majetok v čase vkladu predával, čo je v prípade cenných papierov oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, resp. podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZDP.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že zámerom zákona je pri nepeňažnom vklade zdaňovať oceňovací rozdiel iba pri majetku, z ktorého by prípadný príjem z predaja nebol oslobodený od dane z príjmov, ak ide o vklad cenných papierov, z ktorých by príjem z predaja bol oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, nevzniká vkladateľovi oceňovací rozdiel, ktorý sa zahŕňa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to aj napriek tomu, že sa ustanovenie § 8 ods. 2 písm. a) ZDP priamo neodkazuje na § 9 ods. 1 písm. k) ZDP.
______________________________
Oslobodenie príjmov z predaja cenných podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k) ZDP sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8 ZDP, ktoré predávajúci obstaral po 31.12.2003. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 cit. zákona. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v z. n. p. aj po 31.12.2003. Uvedené znamená, že pri aplikácii oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31.12.2003, na účely jeho uplatnenia podľa § 8 ods. 2 ZDP sa takéto oslobodenie od dane z príjmov nastavené v § 52 ods. 20 ZDP, neberie do úvahy.
Príklad č. 4:
Vkladateľ nepeňažného vkladu plánuje v roku 2022 vložiť do obchodnej spoločnosti cenný papier, ktorý nadobudol v roku 2011 a ktorý nebol prijatý na obchodovanie na regulovaný trh v hodnote 1 000 €. Cena uznaná na vklad určená znalcom je 1 450 €. Táto cena bude považovaná na účely určenia oceňovacieho rozdielu v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP, ako príjem dosiahnutý z jeho predaja.
Príjem z jeho predaja znížený o vynaložený výdavok na jeho obstaranie (podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP) je podľa § 9 ods. 1 písm. j) ZDP oslobodený od dane, nakoľko nepresahuje sumu 500 €. V takomto prípade, teda vkladateľ neurčuje oceňovací rozdiel podľa § 8 ods. 2 ZDP.
* * *
Príklad č. 5:
Vkladateľ nepeňažného vkladu vložil do základného imania spoločnosti v roku 2022 cenné papiere, ocenené znalcom a uznané za vklad v úhrnnej hodnote 2 500 €, ktoré nadobudol v úhrnnej cene za 1 000 €, pričom tieto neboli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh.
V súlade s 9 ods. 1 písm. i) ZDP je príjem z predaja cenných papierov znížený o úhrn obstarávacích cien oslobodený do výšky 500 €. Zostávajúca časť vo výške 1 000 € (2 500 - 1 000 - 500 €) je zdaniteľným príjmom daňovníka. Vzniknutý zdaniteľný príjem bude zároveň považovaný za oceňovací rozdiel, ktorý bude vkladateľ zahŕňať do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ods. 2 ZDP postupne alebo najdlhšie do siedmych rokov.
* * *
Ocenenie vkladaného majetku podľa § 25 ods. 1 a ods. 3 ZDP
Ocenenie vkladaného majetku uvedeného v § 8 ods. 2 písm. a) ZDP podľa § 25 ods. 1 sa určuje vo výške:
-
obstarávacej ceny,
-
sumy vlastných nákladov,
-
reprodukčnej obstarávacej ceny, pre bezodplatne nadobudnutý majetok
do 31.12.2015
(cena určená v dedičskom konaní pri zdedenom majetku, napr. znalecká cena určená pri darovanom majetku),-
všeobecnej ceny (§ 175o Občianskeho súdneho poriadku, čo je cena určená v rámci dedičského konania) pri majetku nadobudnutom dedením
po 31.12.2015,
-
ceny podľa osobitného predpisu (zákona č. 382/2004 Z.z.o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., čo je cena určená znalcom) pri majetku nadobudnutom darovaním
po 31.12.2015,
-
sumy pohľadávky a
-
zostatkovej ceny.
Súčasťou vstupnej ceny je aj:
-
technické zhodnotenie,
-
daň z pridanej hodnoty v určitých prípadoch.
Zostatková cena je určená v § 25 ZDP a vypočíta sa ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t) sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.
V prípade určenia zostatkovej ceny pri predávanom majetku sa v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP obmedzuje výška zostatkovej ceny pri vybranom majetku (napr. osobný motorový automobil), ktorú je možné zahrnúť do daňových výdavkov, a to do výšky príjmu z predaja tohto majetku.
Príklad č. 6 - Vklad virtuálnej meny do obchodnej spoločnosti:
Fyzická osoba nepodnikateľ vloží do obchodnej spoločnosti vklad vo virtuálnej mene. Ide o peňažný alebo nepeňažný vklad? Ak ide o nepeňažný vklad, vzniká fyzickej osobe povinnosť zdaniť rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad a hodnotou vkladaného majetku. Čo sa v tomto prípade považuje za hodnotu vkladaného majetku? Dochádza pri vklade virtuálnej meny do obchodnej spoločnosti k výmene virtuálnej meny za majetok, ktorá sa považuje za príjem z predaja virtuálnej meny podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP?
V súlade s § 59 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.
Podľa § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.
Na účely ZDP je pojem vklad vymedzený v § 2 písm. ac) ZDP.
Napriek tomu, že virtuálna mena je krátkodobým finančným majetkom, nepovažuje sa za peniaze.
V podvojnom účtovníctve to vyplýva z členenia krátkodobého finančného majetku ustanoveného v § 17 ods. 10 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ"), podľa ktorého krátkodobým finančným majetkom sú:
-
peňažné hotovosti účtovnej jednotky, ekvivalenty peňažných hotovostí, napríklad ceniny, poukážky, šeky,
-
účty v bankách,
-
majetok účtovaný v účtovej skupine
25
, a to vrátane odplatne nadobudnutej virtuálnej meny, virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu a virtuálnej meny nadobudnutej výmenou za inú virtuálnu menu,-
komodity podľa § 25 ods. 1 písm. e) štvrtého bodu zákona č. 431/2003 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"),
-
peniaze na ceste.
S účinnosťou od 1.1.2021 bol v § 4 ods. 13 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v JÚ") doplnený pri virtuálnej mene odkaz na definíciu virtuálnej meny ustanovenú v § 9 písm. l) zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2020 Z.z. Podľa § 9 písm. l) cit. zákona sa virtuálnou menou rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými osobami alebo právnickými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Pri vklade virtuálnej meny do obchodnej spoločnosti dochádza k výmene virtuálnej meny za majetok, t.j. v súlade s § 2 písm. ai) ZDP dochádza k predaju virtuálnej meny.
Príjem z predaja virtuálnej meny, ak nejde o príjem podľa § 5 až 7 ZDP, sa považuje za zdaniteľný ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. V súlade s § 8 ods. 17 ZDP príjem podľa § 8 ods. 1 písm. t) ZDP z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP.
V uvedenom prípade prišlo k výmene virtuálnej meny za majetok v dôsledku realizácie nepeňažného vkladu (vklad virtuálnej meny) do obchodnej spoločnosti, preto okrem postupu podľa § 8 ods. 17 ZDP sa uplatní aj postup ustanovený v § 8 ods. 2 ZDP. V zmysle predmetného ustanovenia daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti nepeňažný vklad, o ktorom neúčtuje, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka) a hodnotou vkladaného majetku. Čo je na tento účel považované za hodnotu vkladaného majetku, je v § 8 ods. 2 ZDP upravené v závislosti od konkrétneho druhu vkladaného majetku. Aj keď pri vklade virtuálnej meny do obchodnej spoločnosti spôsob určenia jej hodnoty na účely vyčíslenia predmetného oceňovacieho rozdielu, ktorý je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), osobitne upravený nie je, je potrebné rešpektovať právnu úpravu týkajúcu sa spôsobu jeho vyčíslenia v predmetnom ustanovení, t.j. je potrebné prihliadnuť aj na hodnotu vkladanej virtuálnej meny. Z uvedeného dôvodu, súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti virtuálnu menu, o ktorej neúčtuje, je aj suma zodpovedajúca rozdielu medzi vyššou hodnotou tohto nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka) a hodnotou vkladaného majetku určenou podľa § 25b ods. 1 ZDP.
Predmetný oceňovací rozdiel zahrnie daňovník do základu dane (čiastkového základu dane):
-
jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo
-
postupne, až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu.
Pri prípadnom následnom predaji takto nadobudnutého obchodného podielu (resp. prerozdelení kapitálového fondu z príspevkov, ak príspevok bol realizovaný virtuálnou menou), sa k dosiahnutému príjmu podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP [resp. § 8 ods. 1 písm. s) ZDP] uplatní výdavok podľa § 8 ods. 7 ZDP - daňovníkom splatený vklad [resp. 8 ods. 5 písm. g) ZDP - suma daňovníkom splateného príspevku do kapitálového fondu z príspevkov].
* * *
Úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu
Aj pri vkladaní cenných papierov a obchodného podielu do obchodnej spoločnosti sa hodnota vkladaného majetku určuje v nadväznosti na skutočnosť, či by príjem z ich predaja bol v deň vkladu oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k) ZDP.
Príklad č. 7:
Vkladateľ nepeňažného vkladu plánuje v roku 2022 vložiť do obchodnej spoločnosti cenný papier, ktorý nadobudol v roku 2011 a ktorý nebol prijatý na obchodovanie na regulovaný trh v hodnote 1 000 €. Cena uznaná na vklad určená znalcom je 1 450 €.
Táto cenu bude považovaná na účely určenia oceňovacieho rozdielu v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP ako keby príjem dosiahnutý z jeho predaja. Príjem z jeho predaja znížený o vynaložený výdavok na jeho obstaranie (podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP) je podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP oslobodený od dane, nakoľko nepresahuje sumu 500 €. V takomto prípade, teda vkladateľ neurčuje oceňovací rozdiel podľa § 8 ods. 2 ZDP.
* * *
Príklad č. 8:
Vkladateľ nepeňažného vkladu vložil do základného imania spoločnosti v roku 2022 cenné papiere, ocenené znalcom a uznané za vklad v úhrnnej hodnote 2 500 €, ktoré nadobudol v úhrnnej cene za 1 000 €, pričom tieto neboli prijaté na obchodovanie na regulovaný trh. V súlade s 9 ods. 1 písm. i) ZDP je príjem z predaja cenných papierov znížený o úhrn obstarávacích cien oslobodený do výšky 500 €.
Zostávajúca časť vo výške 1 000 € (2 500 - 1 000 - 500 €) je zdaniteľným príjmom daňovníka. Vzniknutý zdaniteľný príjem bude zároveň považovaný za oceňovací rozdiel, ktorý bude vkladateľ zahŕňať do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ods. 2 ZDP postupne alebo najdlhšie do siedmych rokov.
* * *
Príklad č. 9:
Daňovník vkladá do obchodnej spoločnosti nepeňažný vklad - cenné papiere, ktoré, ak by v čase vkladu predával, príjem z ich predaja by bol oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP. Keďže v ustanovení § 8 ods. 2 písm. a) ZDP nie je uvedené ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu za podmienok tam ustanovených oslobodený od dane z príjmov, vzniká daňovníkovi povinnosť zdaniť oceňovací rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad a hodnotou vkladaného majetku?
V súlade s § 8 ods. 2 ZDP daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) oceňovací rozdiel, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Výnimku v súlade s § 8 ods. 2 písm. a) ZDP tvorí majetok, pri ktorom by príjmy z jeho predaja boli u vkladateľa nepeňažného vkladu oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a i) ZDP. Znamená to, že pri vkladaní majetku sa v súlade s § 8 ods. 2 ZDP aplikuje možnosť oslobodenia rovnako, ako keby sa majetok v čase vkladu predával, čo je v prípade cenných papierov oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, resp. podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZDP.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že zámerom zákona je pri nepeňažnom vklade zdaňovať oceňovací rozdiel iba pri majetku, z ktorého by prípadný príjem z predaja nebol oslobodený od dane z príjmov, v prípade, ak ide o vklad cenných papierov, z ktorých by príjem z predaja bol oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, nevzniká vkladateľovi oceňovací rozdiel, ktorý sa zahŕňa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to aj napriek tomu, že ustanovenie § 8 ods. 2 písm. a) ZDP priamo neodkazuje na § 9 ods. 1 písm. k) ZDP.
* * *
Individuálne vložená pohľadávka
Hodnotou individuálne vloženej pohľadávky je:
-
pri vlastnej pohľadávke jej menovitá hodnota,
-
pri pohľadávke nadobudnutej postúpením jej obstarávacia cena.
V prípade, určenia hodnoty pohľadávok započítanej na vklad, túto znalec stanoví v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., pričom berie do úvahy okrem účtovnej hodnoty pohľadávky aj koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, v ktorom sa zohľadňuje platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia a v závislosti na charaktere pohľadávky sa určí v rozmedzí od 0,0 do 1,0.
V prípade vlastných pohľadávok, znalec môže pohľadávku oceniť:
-
maximálne vo výške jej menovitej hodnoty, t.j. oceňovací rozdiel nevzniká alebo
-
v nižšej sume, pričom záporný oceňovací rozdiel zákon o dani z príjmov v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP neupravuje.
Z uvedeného je zrejmé, že na účely nepeňažného vkladu pohľadávky môže byť táto ocenená maximálne vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (aj keď bola vkladateľom obstaraná), pričom sa však dá ale predpokladať, že ocenenie bude nižšie, a to vzhľadom na skutočnosť, že znalec musí pri ocenení zobrať do úvahy napr. aj platobnú disciplínu dlžníka, charakter pohľadávky atď., čiže oceňuje v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.
Príklad č. 10:
Daňovníkovi Albertovi (občanovi, nepodnikateľovi) vznikla pohľadávka na základe uzavretej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, pričom príjem z jej predaja nespĺňal podmienky pre oslobodenie príjmov. V zmluve uzavretej dňa 15.3.2022 sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti vo výške 200 000 €, ktorú kupujúci Daniel zaplatí do konca roka 2022. Vkladateľ Albert túto pohľadávku vložil do obchodnej spoločnosti, pričom znalec mu ju ocenil vo výške menovitej hodnoty v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.
Vkladateľovi nevzniká oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu, preto nepostupuje v súlade s § 8 ods. 2 ZDP.
* * *
V prípade pohľadávok nadobudnutých postúpením, znalec môže pohľadávku oceniť:
-
maximálne vo výške jej menovitej hodnoty pričom, ak vkladateľ nadobudol túto pohľadávku v nižšej obstarávacej cene, vzniknutý rozdiel je oceňovacím rozdielom zahŕňaným do základu dane (čiastkovým základom dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP,
-
v nižšej hodnote ako jej menovitá hodnota pohľadávky ale vo vyššej ako je obstarávacia cena pohľadávky u vkladateľa, t.j. tiež vzniká oceňovací rozdiel,
-
v nižšej hodnote ako je obstarávacia cena u vkladateľa, nevzniká oceňovací rozdiel.
Príklad č. 11:
Ak by sme vychádzali z predchádzajúceho príkladu, a došlo by k situácii, že predávajúci nehnuteľnosti Albert súrne potrebuje peniaze a postúpi pohľadávku na iného občana Norberta v hodnote 170 000 €. Tento túto pohľadávku nadobudnutú postúpením vloží do základného imania spoločnosti.
Znalec ocení pohľadávku na výšku 180 000 € (maximálne do výške 200 000 €) v súlade s vyhláškou č. 492/1994 Z.z., vkladateľ Norbert musí rozdiel vo výške 10 000 € zahrnúť do základu dane podľa § 8 ods. 2 ZDP.
* * *
Zásoby
Hodnotou zásob u vkladateľa je:
-
obstarávacia cena zásob, ak ich kúpil vkladateľ občan, resp. vkladateľ podnikateľ, ktorý ich nezahrnul do obchodného majetku - táto sa však nikdy neuplatňuje, nakoľko zásoby sú hmotným majetkom, z ktorého príjem z predaja je oslobodený od dane bez časového obmedzenia, s výnimkou prípadov, ak boli zaradené v obchodnom majetku a medzi vyradením a predajom neprešlo 5 rokov,
-
cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c) ZDP, ak zásoby boli obchodným majetkom [§ 2 písm. m) ZDP], t.j. ide o zásoby, ktoré už mal daňovník zahrnuté do daňových výdavkov, ak účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. v paušálnych výdavkoch podľa § 6 ods. 10 ZDP a neboli ešte spotrebované.
Príklad č. 12:
Daňovník k 30.3.2022 ukončí živnosť (vráti živnostenské oprávnenie). Keďže mu zostali na sklade zásoby v hodnote 20 400 € o túto hodnotu musí zvýšiť základ dane pri skončení podnikania podľa § 17 ods. 8 ZDP, a to ku dňu, ku ktorému skončil podnikanie, t.j. k 30.3.2022, ku ktorému aj zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Zásoby sa rozhodne v máji 2022 vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, v ktorej sa stane spoločníkom.
Znalec ocenil zásoby na hodnotu 30 000 €. Rozdiel vo výške 9 600 € musí daňovník (vkladateľ) zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to buď jednorazovo v celej výške v roku 2022 alebo postupne vo výške min. 1/7 počnúc rokom 2022 maximálne do roku 2028.
|
|
Predmet nepeňažného vkladu |
„Oceňovací rozdiel“ |
Hodnota vkladu |
|
Majetok |
Nehnuteľnosť, hnuteľné veci |
nevzniká |
príjmy z predaja sú oslobodené od dane – § 9 ods. 1 písm. a) až e) |
|
vzniká |
cena zistená podľa:
|
||
|
Cenné papiere, obchodný podiel |
nevzniká |
príjmy z predaja sú oslobodené od dane – § 9 ods. 1 písm. i) a § 9 ods. 1 písm. k) |
|
|
vzniká |
|
||
|
Pohľadávky |
vlastná |
nevzniká |
menovitá hodnota – znalcom sa ocení max. do výšky hodnoty pohľadávky |
|
nadobudnutá obstaraním |
vzniká |
obstarávacia cena |
|
|
Zásoby |
nezaradené do OM |
nevzniká |
príjmy z predaja hnuteľné veci sú oslobodené od dane – § 9 ods. 1 písm. c) |
|
zaradené do OM |
vzniká |
cena zásob, o ktoré bol vkladateľ NV povinný upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c) – nespotrebované zásoby |
Zahrnutie oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu do základu dane
Tento vzniknutý oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu sa zahrnie do základu dane vkladateľa v zdaňovacom období:
-
v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo
-
až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu.
Ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu:
-
k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka podľa § 59 Obchodného zákonníka alebo
-
u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad, dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa zákona o účtovníctve hmotného alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,
je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností.
Zároveň pri vzniku týchto skutočností je povinný:
-
vkladateľ
nepeňažného vkladu uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 ZDP, t.j. je povinný prijímateľovi nepeňažného vkladu oznámiť skutočnosť o jednorazovom zahrnutí vykázaného oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu do základu dane, a to do 30 dní od splatenia nepeňažného vkladu podľa § 59 a § 60 Obchodného zákonníka a-
prijímateľ
nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7 ZDP, t.j. prijímateľ je povinný oznámiť vkladateľovi skutočnosť, že predal alebo vyradil viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom počas sedemročnej lehoty, v ktorej vkladateľ zahŕňa do základu dane oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.Nepeňažný vklad realizovaný podnikateľom účtujúcim v jednoduchom účtovníctve
Podľa § 17 ods. 11 písm. b)
ZDP sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách - § 17b
Podľa § 17b ods. 11 ZDP
- postup podľa § 17b ods. 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, pričom však, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku
neúčtuje
pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že postup podľa § 17b ods. 1 a 2 primerane využije daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.
Oproti tomu, daňovník, ktorý neúčtuje o príjmoch podľa § 6 ZDP, t.j. daňovník, ktorý:
-
vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP,
-
vedie evidenciu výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP
postupuje pri určení oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZDP.
Pri určení hodnoty vkladaného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa primerane postupuje podľa § 17b ods. 1 ZDP, t.j.:
-
neupravuje sa základ dane o výšku rezervy, ktorej tvorba by nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, pričom náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom, nakoľko daňovník účtujúci v sústave JÚ tvorí len zákonné daňové rezervy, ktoré sú daňovým výdavkom v čase jej tvorby,
-
neupravuje sa základ dane o vytvorené opravné položky nakoľko v sústave JÚ sa opravné položky netvoria s výnimkou opravných položiek k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku,
-
neznižuje sa základ dane o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, nakoľko v sústave JÚ sa o takéto záväzky nezvyšuje základ dane.
Hodnotou majetku u vkladateľa na účely vyčíslenia oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu bude:
-
Pri odpisovanom majetku zaradenom v obchodnom majetku jeho daňová zostatková cena podľa § 25 ZDP. Aj keď postupy účtovania v sústave JÚ dávajú možnosť na určenie iných účtovných odpisov ako sú daňové, v praxi daňovníci účtujúci v sústave JÚ takúto možnosť nevyužívajú, t.j. účtovné odpisy sa rovnajú daňovým, a preto daňovník neupravuje základ dane o rozdiel vzniknutý medzi účtovnými a daňovými odpismi [§ 17b ods. 1 písm. c) ZDP].
-
Pri neodpisovanom majetku, jeho obstarávacia cena, ak bol nadobudnutý kúpou, resp. cena určená v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP, ak bol majetok nadobudnutý bezodplatne (dedením alebo darovaním).
-
Pri pohľadávkach vkladaných do obchodnej spoločnosti sa hodnota určí z účtovníctva vkladajúceho daňovníka, pričom, ak by znalec uznal na vklad nižšiu hodnotu ako je hodnota pohľadávky (menovitá alebo obstarávacia cena pri pohľadávke nadobudnutej postúpením), strata z takto vloženej pohľadávky sa uzná rovnako ako v prípade, ak by daňovník účtoval v sústave PÚ.
______________________________
Poznámka:
Ak by vkladateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, vkladal do obchodnej spoločnosti majetok nezaradený do obchodného majetku (neúčtoval o tomto majetku), pri stanovení jeho hodnoty a oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu bude postupovať podľa § 8 ods. 2 ZDP.
______________________________
Pri zahŕňaní oceňovacieho rozdielu nepeňažného vkladu, daňovníkom vkladateľom, tento postupuje podľa § 17b ods. 1 ZDP, t.j. základ dane:
-
neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,
-
upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločník a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti.
Ak by počas tohto obdobia:
-
bol na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,
-
u vkladateľa nepeňažného vkladu došlo k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom,
-
u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,
je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností.
V prípade porušenia uvedených podmienok, zákon upravuje aj oznamovaciu povinnosť tak u vkladateľa nepeňažného vkladu ako aj u jeho prijímateľa, a to:
-
ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu,
-
ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.
Nepeňažný vklad v pôvodných cenách - § 17d
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách, a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 ZDP.
U daňovníka fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2, resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 Obchodného zákonníka.
______________________________
Upozornenie:
Nepeňažný vklad ocenený v pôvodných cenách možno po 1.1.2018 uplatniť len v prípade, ak vkladateľom je fyzická osoba s bydliskom na území SR, ktorá vkladá nepeňažný vklad formou individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách.
______________________________
Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b ZDP, čo znamená, že nepeňažný vklad musí byť ocenený v reálnych hodnotách.
Uvedené je upravené v § 17d ods. 7 a 11 ZDP.
V prípade vkladaného majetku daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva do obchodnej spoločnosti, ktorá preberá pôvodné ceny od vkladateľa v súlade s § 17d ods. 12 ZDP je ocenenie:
a)
majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa zákona o účtovníctve a
b)
hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 ZDP.
Keďže sa ocenenie vkladaného majetku preberá v pôvodných cenách zistených u vkladateľa nepeňažného vkladu, nevzniká v tomto prípade na daňové účely žiadny oceňovací rozdiel nepeňažného vkladu medzi hodnotou vkladu zistenou u vkladateľa a hodnotou vkladu uznanou na zápočet tohto vkladu.
Uvedené vychádza aj z § 17d ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve.
V súlade s § 17d ods. 4 ZDP, vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až § 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
