Komentár k novele zákona o DPH (1.)

V § 25a ods. 2 sú definované skutočnosti, nastaním ktorých sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku považuje na účely zákona o DPH za nevymožiteľnú pohľadávku. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry, predovšetkým však rozsudku vo veci C-246/16 Di Maura, článok 90 ods. 2 smernice o DPH ustanovuje zákonodarcovi právo na obmedzenie možnosti vykonať právo opravy základu dane z dôvodu nezaplatenia protihodnoty do momentu, dokedy je nezaplatenie isté alebo vysoko pravdepodobné. Z uvedeného dôvodu sú skutočnosti, nastaním ktorých sa na účely zákona o DPH pohľadávka z dodania tovaru alebo služby považuje za nevymožiteľnú, vo veľkej miere naviazané na inštitúty, cieľom ktorých je uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorého platobná schopnosť je minimálna alebo značne skomplikovaná, resp. nastaním ktorých je zrejmé, že dlžník už protihodnotu nezaplatí. Tým, že v odseku 2 sú ustanovené rôzne skutočnosti, nastaním ktorých dochádza ku vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, táto sa stane nevymožiteľnou, akonáhle nastane ktorákoľvek z nich bez ohľadu na fakt, že je za účelom získania pohľadávky vedené akékoľvek konanie, na základe ktorého sa pohľadávka môže stať taktiež nevymožiteľnou.

Prvá zo skutočností, nastaním ktorej sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou, je uplynutie 12 mesiacov od začatia exekučného konania, v rámci ktorého je vymáhaná. Na základe tohto ustanovenia sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou nasledujúcim dňom po uplynutí 12 mesiacov odo dňa začatia exekučného konania , a to v rozsahu, v akom nebola uspokojená.

V tomto kontexte je potrebné uviesť, že na účely vzniku a rozsahu nevymožiteľnej pohľadávky je dôležitou skutočnosťou, v akej výške je vymáhaná pohľadávka neuspokojená v deň nasledujúci po uplynutí 12 mesiacov odo dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie na súd.

Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. b) zákona o DPH upravuje niekoľko skutočností, nastaním ktorých sa pohľadávka stáva na účely zákona o DPH nevymožiteľnou pohľadávkou, pričom vo všetkých prípadoch tu uvedených je nevymožiteľnosť spojená s konkurzným konaním, v ktorom sa nachádza odberateľ. Zo systematiky ustanovenia § 25a ods. 2 zákona o DPH pritom vyplýva, že ide o konkurzné konanie podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZKR").

V prvom prípade ide o skutočnosť, že na základe podaného návrhu bez ohľadu na skutočnosť, či ho podal niektorý z veriteľov dlžníka, sám dlžník, likvidátor alebo iná osoba ustanovená na začatie konkurzu, súd rozhodol o začatí konkurzného konania, pričom toto konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Dôvod, kedy tak súd rozhodne, je uvedený v § 20 ZKR a je ním zistenie, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu. Ide teda o moment, ku ktorému dochádza pred tým, než je vyhlásený samotný konkurz. Pohľadávka platiteľa, ktorý nedostal úplne alebo sčasti zaplatené za dodanie tovaru alebo služby, sa stáva nevymožiteľnou dňom, kedy súd zverejnení oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.

V druhom prípade sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou z dôvodu, že došlo k zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku, a to dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Týmto dôvodom je podľa § 102 ods. 1 ZKR zistenie súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Rozdiel opro