Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Komentár k novele zákona o DPH (1.)

Dátum: Rubrika: Aktuálne Zo seriálu: Komentár k novele zákona o DPH

Dňa 2. decembra 2020 bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený zákon č. 344/2020 Z.z. z 5. novembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "novela" a "zákon o DPH").

Ide o pomerne rozsiahlu novelizáciu zákona o DPH, pričom zmenené a doplnené pravidlá nadobúdajú účinnosť v dvoch krokoch:
-
K
1. januáru 2021
nadobudli účinnosť nové pravidlá umožňujúce platiteľovi, ktorý bol povinný zaplatiť daň z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku napriek tomu, že za túto zdaniteľnú dodávku nedostal zaplatené, vypýtať si za určitých podmienok DPH z predmetného dodania naspäť vo forme opravy základu dane (
tzv.
bad debt relief
). Na druhej strane odberateľ, ktorý odpočítal daň z týchto tovarov alebo služieb, za ktoré nezaplatil, bude zrkadlovo povinný túto odpočítanú daň vrátiť. Okrem toho nadobudli účinnosť aj iné zmeny a doplnenia zákona o DPH, zväčša technického charakteru.
-
K
1. júlu 2021
nadobudnú účinnosť zmeny a doplnenia, ktoré boli do zákona o DPH transponované z práva EÚ [Člán­ky 2 a 3 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku; smernica Rady (EÚ) 2019/1995 z 21. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru; rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1109 z 20. júla 2020, ktorým sa v reakcii na pandémiu COVID-19 menia smernice (EÚ) 2017/2455 a (EÚ) 2019/1995, pokiaľ ide o dátumy transpozície a uplatňovania] s cieľom upraviť existujúce pravidlá
B2C
(Z angl.
"Business to Consumer"
čo v preklade znamená dodanie podnikateľ - spotre­biteľ.)
dodaní tovaru predávaného na diaľku v rámci EÚ
a zaviesť
nové pravidlá zdaňovania B2C dodania tovaru predávaného na diaľku, ktorý je dovážaný z tretích štátov
. Tieto nové pravidlá súvisia s
vypustením oslobodenia
od dane pri
dovoze zásielok s vlastnou hodnotou nepresahujúcou 22 eur,
ku ktorému dochádza taktiež
k 1. júlu 2021.
V neposlednom rade k tomuto dátumu dochádza k úpravám existujúcich ustanovení (súčasné § 68a a § 68b zákona o DPH)
a k zavedeniu novej osobitnej úpravy uplatňovania dane
, ktoré sú založené na využití systému jedného kontaktného miesta (tzv.
one-stop shop
), ako aj k iným zmenám a doplneniam.
Komentár k novele je z dôvodu rozsiahlosti rozdelený na niekoľko častí. Prvá z nich sa týka výlučne zmien súvisiacich s opravou základu dane a opravou odpočítanej dane pri vzniku nevymožiteľnej pohľadávky.
V ďalších častiach prinesieme výklad ustanovení týkajúcich sa predaja tovaru na diaľku a osobitných úprav uplatňovania dane, ako aj iných zmien a doplnení.
1. Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby
Podľa § 19 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť pri dodaní tovaru alebo dodaní služby v zásade dňom ich dodania a platiteľovi, ktorý ich dodal, s výnimkou dodaní, na ktoré sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti, vzniká povinnosť zaplatiť daň vypočítanú zo základu dane podľa § 22 zákona o DPH v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či mu jeho odberateľ zaplatil dohodnutú protihodnotu alebo nie. Technika zdanenia konečnej spotreby tovarov alebo služieb daňou z pridanej hodnoty je tak založená na domnienke, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po dodaní alebo poskytnutí plnenia.
(Pozri návrh generálnej advokátky zo dňa 4. júna 2020,
E. Sp. Z. o. o. Sp. K.,
C-335/19, EU:C:2020:424, b. 28.)
Ak si však odberateľ, prípadne iná povinná strana nesplní záväzok poskytnúť dodávateľovi za dodaný tovar alebo službu protihodnotu, dochádza k situácii, že dodávateľ je v rámci výkonu podnikania nechtiac zaťažený DPH, ktorú musel z dodania zaplatiť. Uvedeným stavom tak dochádza k porušeniu základnej zásady tejto dane, konkrétne daňovej neutrality výrobného a distribučného stupňa tovarov a služieb.
V tomto kontexte článok 90 smernice o DPH ustanovuje v odseku 1 povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty ustanovia. Podľa odseku 2 tohto článku sa však členské štáty môžu v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia odchýliť od odseku 1. Odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona o DPH (t.j. od 1.5.2004) do 31.12.2020 nebolo umožnené platiteľom dane, ktorí sa ocitli v situácii, že museli z dodania tovaru alebo služby zaplatiť DPH aj napriek tomu, že im ich odberateľ, príp. tretia osoba nezaplatili protihodnotu, opraviť základ dane a daň.
Až na konci roka 2017 Súdny dvor v rozsudku C-245/16 Di Maura, ako aj svojou následnou judikatúrou spresnil, že na základe výnimky z možnosti opravy základu dane dodávateľa, ktorému nebolo za dodanie tovaru alebo služby zaplatené, je členským štátom článkom 90 ods. 2 smernice o DPH priznané iba právo dočasnej povahy a trvá v zásade len do momentu, kedy je isté, že protihodnota nebude s konečnou platnosťou zaplatená, alebo kedy túto skutočnosť možno predvídať s vysokou mierou pravdepodobnosti.
(Pozri rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2017, Di Maura, C-246/16, EU:C:2017:887, b. 20 a nasl.)
S účinnosťou od 1. januára 2021 bolo do zákona o DPH vložené ustanovenie § 25a, ktoré toto právo dodávateľa pri splnení určitých, presne ustanovených podmienok umožňuje, a platiteľ, ktorý z dodania tovaru alebo služby zaplatil daň, napriek tomu, že za toto dodanie nedostal úplne alebo sčasti zaplatené, si bude môcť od štátu "vypýtať" naspäť sumu dane zodpovedajúcu nezískanej protihodnote z tohto dodania.
1.1 Vznik práva na opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke a súvisiace podmienky
V ustanovení § 25a ods. 1 je zavedená možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje tieto dodania, nedostal celkom alebo sčasti za toto dodanie zaplatené. Tento inštitút sa v zmysle stanovených pravidiel bude môcť uplatniť len pri dodaniach tovaru a služby v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň, ktorú musel napriek nezískanej protihodnote aj zaplatiť, pričom okrem tohto vecného obmedzenia je jeho výkon viazaný aj na:
-
podmienku, že opravu môže vykonať iba zdaniteľná osoba, ktorá má v čase dodania a aj v čase vykonania opravy základu dane postavenie platiteľa dane, a
-
nastanie minimálne jednej zo skutočností uvedených v odseku 2, na základe ktorého bude nezaplatená pohľadávka platiteľa za dodanie tovaru alebo služby kvalifikovaná ako nevymožiteľná.
Z takejto konštrukcie je zrejmé, že platiteľ dane nebude môcť pristúpiť k oprave základu dane automaticky potom, ako uplynie lehota splatnosti faktúry, ale k tomuto kroku bude môcť pristúpiť neraz až po uplynutí značného časového odstupu. Totiž skutočnosť, na základe ktorej sa pohľadávka stáva na účely zákona o DPH nevymožiteľnou, vyjadruje právo Slovenskej republiky potláčať toto právo platiteľa až do momentu, kedy je úplne zrejmé alebo je s vysokou mierou pravdepodobnosti možné predpokladať, že jeho pohľadávka nebude úplne alebo sčasti zaplatená (pozri najmä v kontexte judikatúry Súdneho dvora citovanej vyššie).
1.2 Kedy vzniká nevymožiteľná pohľadávka?
V § 25a ods. 2 sú definované skutočnosti, nastaním ktorých sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku považuje na účely zákona o DPH za nevymožiteľnú pohľadávku. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry, predovšetkým však rozsudku vo veci C-246/16 Di Maura, článok 90 ods. 2 smernice o DPH ustanovuje zákonodarcovi právo na obmedzenie možnosti vykonať právo opravy základu dane z dôvodu nezaplatenia protihodnoty do momentu, dokedy je nezaplatenie isté alebo vysoko pravdepodobné. Z uvedeného dôvodu sú skutočnosti, nastaním ktorých sa na účely zákona o DPH pohľadávka z dodania tovaru alebo služby považuje za nevymožiteľnú, vo veľkej miere naviazané na inštitúty, cieľom ktorých je uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorého platobná schopnosť je minimálna alebo značne skomplikovaná, resp. nastaním ktorých je zrejmé, že dlžník už protihodnotu nezaplatí. Tým, že v odseku 2 sú ustanovené rôzne skutočnosti, nastaním ktorých dochádza ku vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, táto sa stane nevymožiteľnou, akonáhle nastane ktorákoľvek z nich bez ohľadu na fakt, že je za účelom získania pohľadávky vedené akékoľvek konanie, na základe ktorého sa pohľadávka môže stať taktiež nevymožiteľnou.
[Napríklad dlžník, fyzická osoba, ktorého dlh je vymáhaný v exekučnom konaní, zomrie. Ak súd uznesením zastaví dedičské konanie pre nedostatok majetku, stáva sa pohľadávka nevymožiteľná dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o dedičstve bez ohľadu na skutočnosť, že ešte neuplynula 12-mesačná doba ustanovená v § 25a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.]
1.2.1 Neefektívna exekúcia
Prvá zo skutočností, nastaním ktorej sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou, je uplynutie 12 mesiacov od začatia exekučného konania, v rámci ktorého je vymáhaná. Na základe tohto ustanovenia sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou nasledujúcim dňom po uplynutí 12 mesiacov odo dňa začatia exekučného konania
[Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. sa exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu.]
, a to v rozsahu, v akom nebola uspokojená.
V tomto kontexte je potrebné uviesť, že na účely vzniku a rozsahu nevymožiteľnej pohľadávky je dôležitou skutočnosťou, v akej výške je vymáhaná pohľadávka neuspokojená v deň nasledujúci po uplynutí 12 mesiacov odo dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie na súd.
Príklad č. 1:
Platiteľ A doručil na súd 1.2.2022 návrh na začatie exekúcie spolu s vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým súd uložil jeho obchodnému partnerovi, platiteľovi B, povinnosť uhradiť sumu 1 200 eur za tovar, ktorý mu platiteľ A dodal v roku 2021, z toho DPH 200 eur. Exekúcia sa začala 1.3.2022 a súdny exekútor poverený jej vykonaním k 1.2.2023 vymohol 600 eur. Dňa 2.2.2023 platiteľovi vzniká právo na opravu základu dane a dane v rozsahu, v akom jeho pohľadávka ku tomuto dňu nebola uspokojená, t.j. vo výške 600 eur, z toho základ dane 500 eur a DPH 100 eur.
1.2.2 Konkurzné konanie
Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. b) zákona o DPH upravuje niekoľko skutočností, nastaním ktorých sa pohľadávka stáva na účely zákona o DPH nevymožiteľnou pohľadávkou, pričom vo všetkých prípadoch tu uvedených je nevymožiteľnosť spojená s konkurzným konaním, v ktorom sa nachádza odberateľ. Zo systematiky ustanovenia § 25a ods. 2 zákona o DPH pritom vyplýva, že ide o konkurzné konanie podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZKR").
1.2.2.1
Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku
V prvom prípade ide o skutočnosť, že na základe podaného návrhu bez ohľadu na skutočnosť, či ho podal niektorý z veriteľov dlžníka, sám dlžník, likvidátor alebo iná osoba ustanovená na začatie konkurzu, súd rozhodol o začatí konkurzného konania, pričom toto konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Dôvod, kedy tak súd rozhodne, je uvedený v § 20 ZKR a je ním zistenie, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu. Ide teda o moment, ku ktorému dochádza pred tým, než je vyhlásený samotný konkurz. Pohľadávka platiteľa, ktorý nedostal úplne alebo sčasti zaplatené za dodanie tovaru alebo služby, sa stáva nevymožiteľnou dňom, kedy súd zverejnení oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.
1.2.2.2
Zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku
V druhom prípade sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou z dôvodu, že došlo k zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku, a to dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Týmto dôvodom je podľa § 102 ods. 1 ZKR zistenie súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Rozdiel opro
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály