Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Dôvody nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty

Dátum: Autor/i: Ing. Beáta Jarošová, PhD. Rubrika: Z praxe

Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty (DPH) je právo na jej odpočítanie. Toto právo predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná systému DPH a ktorú v podstate nemožno obmedziť.

Uvedená zásada, vyplývajúca zo smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH"), ktorá bola transponovaná aj do slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.(ďalej len "zákon o DPH"). Na druhej strane však túto zásadu nemožno chápať ako "absolútne právo platiteľa na odpočet DPH".
Pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH je tento nárok posudzovaný z hľadiska hmotnoprávneho aj procesnoprávneho.
Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplývajú určité zásady pri posudzovaní nárokov na odpočítanie DPH u platiteľa - kupujúceho, t.j. do akej miery je zodpovedný za to, že zdaniteľné plnenie fakturované jeho dodávateľom zodpovedá tomu, čo bolo deklarované na faktúre, resp. iných dokladoch v súvislosti s daným obchodom.
Hmotnoprávne posúdenie podľa slovenského práva
Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH je, aby
došlo k vzniku daňovej povinnosti
, t.j. aby DPH z predmetného zdaniteľného obchodu
bola odvedená do štátneho rozpočtu
. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 (resp. § 20, alebo § 21) zákona o DPH, t.j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo dodania služby (nadobudnutia tovaru, dovozu tovaru, alebo prijatia cezhraničnej služby), pri ktorých podľa zákona o DPH daňová povinnosť vzniká.
Táto podmienka nie je splnená len pri formálnom uvedení DPH na faktúre za plnenie, ktoré predmetom dane vôbec nie je, alebo za plnenie oslobodené od dane, prípadne za formálne deklarované obchody bez reálneho podkladu. Uvedená podmienka pre odpočítanie DPH vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Dôležité tiež je, aby DPH, ktorá predstavuje vznik daňovej povinnosti, bola voči platiteľovi - kupujúcemu aj uplatnená, t.j. napr. v prípade tuzemskej dodávky, aby dodávateľ žiadal jej úhradu práve od kupujúceho, nie od inej osoby.
Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre, vo väzbe na nárok odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných plnení (na účely svojho podnikania). Rozsah dane, ktorá môže byť odpočítaná závisí od toho, na akú činnosť platiteľa (aký výstup) bude prijaté plnenie použité. Uvedené upravuje ustanovenie § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH.
Okrem uvedených vecných podmienok pre odpočítanie DPH zákon o DPH upravuje v ustanovení § 51 ods. 1 aj formálne preukázanie nároku na odpočítanie DPH dokladom na účely DPH, a to faktúrou, dovozným dokladom alebo uvedením dane v evidencii pre DPH (prípad cezhraničných služieb).
Kritérium existencie dodávateľa
Kritérium existencie dodávateľa nie je uvedené medzi podmienkami práva na odpočet dane. Zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť právo na odpočítanie z dôvodu, že totožnosť dodávateľa tovaru nedokážu určiť ani zdaniteľná osoba a ani daňový orgán. V opačnom prípade dôjde k porušeniu povinností štátom voči Európskej únii, nerešpektovaniu práva únie a výkladu, ktorý bude v priamom rozpore s prejudiciálnym rozhodnutím SD EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp. Ak správca dane spochybňuje, že tovar a služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom nebolo spochybnené, že ich dodal dodávateľ ktorého totožnosť nie je možné určiť, nie je možné zamietnuť platiteľovi právo na odpočet DPH. Závery v súvislosti s nepriznaním práva na odpočítanie dane sa nemôžu opierať len o konanie dodávateľa platiteľa. Ak správca dane neskúma a ani nijako nepreukáže vedomosť platiteľa o neplnení si povinností jeho dodávateľa, potom na tieto skutočnosti ani nemožno prihliadať a nemôžu byť rozhodujúce pre zistenie oprávnenosti odpočítania dane.
Vplyv rozhodnutí Súdneho dvora EÚ pri aplikácii DPH
Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v oblasti DPH podávajú principiálny výklad zásad uplatňovania tejto dane a národné súdy sú potom pri svojom rozhodovaní viazané stanoviskom Súdneho dvora EÚ v danej alebo obdobnej veci. Posúdením predbežnej otázky poskytuje Súdny dvor EÚ záväznú interpretáciu aplikácie príslušnej komunitárnej právnej normy, v danom prípade smernice k DPH. Súdny dvor EÚ nerozhoduje priamo vo veci, ktorú rieši národný súd, ale len dáva národnému súdu "návod" ako má aplikovať právo EÚ v danom konkrétnom prípade.
Komunitárne právo je právom precedentným, preto je prospešné poznať prístup Súdneho dvora EÚ k riešeniu konkrétnych problémov, a to aj v oblasti zákona o DPH platnom v SR prostredníctvom vydaných rozsudkov.
Závery vyplývajúce z ustálenej judikatúry SD EÚ v súvislosti s preukázaním práva na odpočítanie DPH
Z už dávnejších rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplývajú určité zásady, ktoré majú členské štáty uplatňovať pri posudzovaní nárokov na odpočítanie DPH u kupujúceho, t.j. do akej miery je kupujúci zodpovedný za to, že zdaniteľné plnenie fakturované jeho dodávateľom zodpovedá tomu, čo bolo deklarované na faktúre, resp. iných dokladoch v súvislosti s daným obchodom.
Plnenie poznačené podvodom
Súdny dvor EÚ vo veci C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics, C-484/03 Bond House Systems uviedol, že každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí.
Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené. Pritom sa nezohľadňuje úmysel iného subjektu, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca. Nemá sa zohľadniť ani prípadná podvodná povahu iného plnenia, o ktorej platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ak predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom.
To znamená, že právo platiteľa na odpočítanie DPH nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú jeho plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa a ktoré je bez toho, aby platiteľ vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
Prijatie opatrenia, aby plnenie nebolo poznačené podvodom
Podľa Súdneho dvora EÚ - vec C-439/04 Axel Kittel, C-440/04 Recolta Recycling SPRL subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.
Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, neprináleží mu priznanie práva na odpočet DPH.
Zásada zneužívania systému DPH
Podľa názoru Súdneho dvora EÚ vo veci C- 255/02,Halifax plc, prináleží v zásade členským štátom, aby určili podmienky, za ktorých môže byť DPH vrátená štátnou pokladnicou, zároveň však v rámci limitov vyplývajúcich z práva Spoločenstva. Opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať s cieľom zabezpečiť správne vyrubenie a výber dane a predchádzanie daňovým podvodom, nemajú samé o sebe ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Nesmú sa teda používať spôsobom spochybňujúcim neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného legislatívou Spoločenstva v tejto oblasti.
Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva. Táto zásada zákazu zneužívania sa uplatňuje takisto na oblasť DPH.
Musí byť preukázaný obsah a skutočný význam predmetných plnení. Pri nepriznaní práva na odpočet DPH sa môže vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické alebo personálne prepojenie medzi podnikateľmi pri znížení daňového zaťaženia.
DPH ktorá nekorešponduje s danou transakciou
Súdny dvor EÚ v prípade veci C-342/87 Genius Holding uviedol, že nárok na odpočet dane na vstupe z prijatých plnení vzniká len v rozsahu, v akom je daň skutočne splatná podľa zákona. Nárok na odpočet dane nemožno uplatniť na základe samotnej skutočnosti, že daň je uvedená na daňovom doklade. Daň uvedená na daňovom doklade musí byť síce dodávateľom od
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály