Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Vrátenie DPH tuzemským platiteľom DPH z iných členských štátov

Dátum: Rubrika: Aktuálne

Podrobné pravidlá vrátenia dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica 2006/112/ES"), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t.j. zahraničným osobám z iných členských štátov), a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte, alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.

Podmienky spolupráce medzi daňovými orgánmi členského štátu usadenia a členského štátu vrátenia dane upravuje nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré stanovuje okrem iného pravidlá a postupy umožňujúce výmenu a uchovávanie informácií elektronickými prostriedkami v súvislosti s vrátením dane zdaniteľným osobám.
Postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte, alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu [t.j. platiteľa dane registrovaného podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")], ako aj postup žiadosti o vrátenie dane je predmetom úpravy § 55f a § 55g zákona o DPH.
Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte, sú obdobné ako pravidlá ustanovené pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v Slovenskej republike (§ 55a až § 55e zákona o DPH).
Oprávnený žiadateľ
Nárok na vrátenie dane má platiteľ dane, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo ­prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpil tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu, resp. doviezol tovary do členských štátov na účely svojho podnikania.
Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.
Platiteľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ dane usadený v SR musí splniť podmienky, že za obdobie, za ktoré žiada vrátenie dane, bol platiteľom dane a že nevykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže daň odpočítať.
Príklad č. 1:
Slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, vykonáva výlučne oslobodené činnosti - finančné služby podľa § 39 zákona o DPH. V Rakúsku obstaral v roku 2020 tovar, pričom mu bola účtovaná rakúska DPH. Vzniká mu nárok na vrátenie dane z Rakúska?
Napriek skutočnosti, že slovenský podnikateľ spĺňa podmienku, že v Rakúsku nie je usadený a za obdobie, za ktoré by žiadal vrátenie dane, bol platiteľom dane, nemá nárok na vrátenie dane, pretože v tuzemsku vykonával výlučne činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt ukončil v roku 2020 podnikanie a bola mu zrušená registrácia za platiteľa DPH. Môže podať žiadosť o vrátenie dane v roku 2020 za rok 2019, keďže v roku 2019 bol ešte platiteľom DPH?
V danom prípade nezdaniteľná osoba už nemá právo podať žiadosť o vrátenie dane.
Príklad č. 3:
Môže zamestnávateľ žiadať o vrátenie dane z výdavkov vynaložených na pracovnej ceste?
Ak zamestnanec vyučtováva výdavky vynaložené na pracovnej ceste prostredníctvom cestovných náhrad, nie je možné ich považovať za prijaté tovary a služby zamestnávateľom od iného platiteľa dane. V takomto prípade zamestnávateľ neúčtuje o kúpe tovarov a služieb, ale o cestovných náhradách, čo znamená, že zamestnancovi prepláca jeho výdavky, ktoré mal v súvislosti s pracovnou cestou. Zamestnávateľ nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že neprijal tovary a služby, ktoré by použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné rozhodnutie je však na členskom štáte vrátenia dane, t.j. ak zamestnávateľ zahrnie do žiadosti o vrátenie dane aj výdavky vynaložené na pracovnej ceste zamestnancov, je na posúdení príslušného členského štátu vrátenia dane, či z uvedených nákupov vráti žiadateľovi daň.
Príklad č. 4:
Slovenský platiteľ dane kúpil tovar v ČR od českého platiteľa a prepravil ho sám z ČR do SR. Český dodávateľ pri dodaní tovaru uplatnil českú DPH. Môže slovenský platiteľ dane požiadať o vrátenie českej DPH?
Ak v danom prípade boli splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z ČR do SR, český dodávateľ mal uplatniť oslobodenie od dane. Slovenský platiteľ dane nespĺňa podmienky na vrátenie dane, pretože refundáciou dane nemožno nahrádzať pravidlá intrakomunitárnych dodávok, ktoré majú byť oslobodené od ­dane.
Pomerné odpočítanie
Ak platiteľ dane v inom členskom štáte prijal tovary alebo služby na svoje dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a zároveň na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, výšku nárokovanej dane je povinný krátiť koeficientom podľa § 50 zákona o DPH.
V žiadosti o vrátenie dane platiteľ uvádza výšku koeficientu v percentuálnej hodnote ku každej faktúre, ktorá predstavuje nákup tovaru alebo služby, ktoré platiteľ dane použije na účely transakcií s nárokom na odpočítanie dane a súčasne oslobodených transakcií bez nároku na odpočítanie dane.
Ak platiteľ dane po podaní žiadosti o vrátenie dane, v ktorej žiadal o vrátenie pomernej výšky dane (daň krátená koeficientom), upraví odpočítateľnú časť dane podľa § 50 zákona o DPH (t.j. vypočíta ročný koeficient, ktorým je povinný upraviť odpočítateľnú daň krátenú koeficientom používaným v priebehu kalendárneho roka - tzv. predbežným koeficientom), je povinný opraviť sumu dane, o ktorej vrátenie žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.
Opravu žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane, ktorú podá za nasledujúci kalendárny rok; ak žiadosť nasledujúci kalendárny rok nepodá, potom opravu dane vykoná prostredníctvom samostatného vyhlásenia o oprave dane.
Príklad č. 5:
Platiteľ dane, ktorý sa zaoberá predajom nábytku a zároveň poskytuje prenájom nehnuteľnosti oslobodený od dane, sa zúčastnil v Rakúsku v prvom polroku 2020 kurzu manažérskeho riadenia za cenu 1 200 eur (1 000 eur + 200 eur DPH). Platiteľ dane použije nakúpenú službu na riadenie a administratívu svojho celého podnikania, t.j. aj na predaj nábytku, aj na prenájom nehnuteľnosti. Predbežný koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roku je 0,74.
Keďže platiteľ dane v tuzemsku vykonáva činnosti s nárokom na odpočítanie dane a činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie, prijaté tovary a služby, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a súčasne na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, prepočítava predbežným koeficientom z predchádzajúceho kalendárneho roku.
V prípade nákupu služby z Rakúska si platiteľ dane uvedie do žiadosti o vrátenie dane k faktúre za nákup služby pomernú výšku odpočítateľnej dane vyjadrenú v percentách 74 %, t.j. 148 eur. Po skončení roku 2020 je platiteľ povinný vypočítať ročný koeficient (§ 50 ods. 4 zákona o DPH) a tento použiť aj pre sumy žiadanej alebo vrátenej dane v iných členských štátoch.
Plat
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály