Vplyv členstva v skupine pre daň z pridanej hodnoty na vnútropodnikové transakcie

Uvedené ustanovenie teda formuluje základy tzv. (angl. ) a ich vytvárania. V minulosti sa na Súdnom dvore EÚ odohralo niekoľko prejudiciálnych konaní, dotýkajúcich sa práve problematiky a výkladu čl. 11 smernice o spoločnom systéme DPH, čo sa následne odzrkadlilo v povahe transakcií, uskutočňovaných DPH skupinou vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú jej členmi.

Účelom tohto článku je predovšetkým zosumarizovanie niektorých pravidiel v oblasti DPH skupín a vo svetle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ poukázať na vplyv DPH skupiny na vnútropodnikové transakcie.

Slovenská republika s cieľom zjednodušiť uplatňovanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") zaviedla ustanovenia o skupinovej registrácii (§ 4a a § 4b) zákonom č. 83/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. Pri pohľade na ustanovenia zákona o DPHtreba pod "DPH skupinou" rozumieť . Zákon o DPH rozlišuje až tri druhy týchto prepojení, pričom ide o:

Všetky tri druhy týchto prepojení musia byť splnené kumulatívne. Zlúčenie viacerých zdaniteľných osôb do jednej DPH skupiny je postavené výsostne na dobrovoľnej báze jednotlivých zdaniteľných osôb. DPH skupina však podlieha teritoriálnemu obmedzeniu, ktoré sa vzťahuje len na tuzemsko, teda územie Slovenskej republiky. To znamená, že členmi DPH skupiny podľa zákona o DPH môžu byť výlučne zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku. Uvedené pravidlo vyplýva priamo z prvej vety § 4a ods. 1 zákona o DPH