Daň z pridanej hodnoty pri finančnom prenájme

V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nie je finančný prenájom presne vymedzený, preto je potrebné vychádzať z právneho stavu uvedenej zmluvy.

Finančný prenájom ako opakované dodanie služby

Zákon o DPH v zmysle uvedeného upravuje finančný prenájom (lízing) len ako poskytnutie služby. V § 9 ods. 1 zákona o DPH sa vymedzuje dodanie služby ako každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 cit. zákona vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok.

Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH síce aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, avšak iba v prípadoch, ak podľa zmluvy sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky (t. j. zo zmluvy vyplýva, že prenajímateľ je povinný predať a nájomca je povinný kúpiť predmet nájmu).

Na účely DPH je teda nevyhnutné správne posúdiť príslušné lízingové zmluvy, pričom štandardné zmluvy o finančnom prenájme upravujúce právo na kúpu prenajatej veci sa považujú za opakované dodanie služby.

♦ Príklad č. 1:

Prenajímateľ (platiteľ DPH) 1. októbra 2015 uzatvoril s nájomcom zmluvu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (technologické zariadenie), a to na dobu 36 mesiacov. Predmet nájmu si nájomca prevzal v deň uzatvorenia zmluvy. Jednotlivé splátky sú splatné vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa podmienok tejto nájomnej zmluvy vlastnícke právo k predmetu nájmu prejde na nájomcu zaplatením poslednej splátky, a to bezodkladne, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že prenajímateľ je po splnení daných podmienok povinný predať predmetné zariadenie nájomcovi a nájomca je povinný kúpiť toto zariadenie. Aký režim DPH platí v takomto