Oceňovanie pri dodaní tovaru a služby

Základný princíp – subjektívna hodnota

Základný (harmonizovaný) princíp oceňovania v spoločnom systéme DPH je zakotvený v článku 73 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“), ktorý je transponovaný do § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Táto protihodnota je z princípu považovaná nie za „objektívnu“, ale za „subjektívnu“ hodnotu, „keď­že predmetom DPH je skutočná súkromná spotreba“. (Terra, B. – Cajus, J. A Guide to the European VAT Directives. Volume 1. Introduction to European VAT. 2018. Amsterdam: IBFD, 2018, s. 717) V danom kontexte je tak relevantné aj rozhodnutie SD EÚ, v zmysle ktorého „sa daň z pridanej hodnoty nemá platiť z výdavkov alebo súm, ktoré sa podľa zmluvy môžu vyúčtovať zmluvnému partnerovi, ale mu neboli vyúčtované“. (C-69/11 Connoisseur Belgium, výrok rozsudku)

Pochopiteľným dôsledkom uvedeného základného pravidla potom je, že na jednotlivých stupňoch produktového cyklu môže byť cena jednak výrazne vyššia ako vstupné náklady, ale tiež môže byť aj nižšia.

Že nejde o chybu spoločného systému, ale jeho inherentnú charakteristiku, skonštatovala aj generálna advokátka Kokott, keď uviedla, že „v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa okrem toho zdaňujú aj služby, ktoré sa poskytujú za cenu nižšiu, ako sú náklady na ich poskytnutie. (Slovenský preklad stanoviska nesprávne uvádza, že ide o „režijnú cenu“, pričom tento význam je zjavne odlišný od anglického, francúzskeho aj nemeckého znenia stanoviska.) V tomto prípade zdaniteľná osoba uskutočňuje subjektívnu tvorbu ceny bez toho, aby sa zohľadnili celkové náklady na poskytnutie plnenia na výstupe“. (C-126/14 Sveda, bod 44)

Podstatné na uvedenom je, že táto situácia by nemala mať vplyv na právo na odpočítanie dane na vstupe. Opäť, ako konštatuje generálna advokátka Kokott, „podľa ustálenej judikatúry by sa na základe práva na odpočítanie dane mal podnikateľ úplne zbaviť bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých svojich hospodárskych činností, pretože v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má daňou z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku zaťažiť len konečný spotre­biteľ, nie podnikateľ podliehajúci zdaneniu“. (C-126/14 Sveda, bod 44)

Rozhodnutie SD EÚ, ktoré sa subjektívnym oceňovaním bezprostredne zaoberalo, je rozhodnutie C-267/15 Gemeente Woerden, kde súd uviedol, že z jeho ustálenej judikatúry vyplýva, že „ak je cena dodania nižšia ako výrobná cena, nemožno odpočítanie pomerne znížiť podľa rozdielu medzi tou­to cenou a týmito náklad