Vplyv nedodržania lehôt pri posudzovaní nárokov v súvislosti s DPH

V prvom prípade ide o posúdenie vplyvu nepredloženia dodávateľských faktúr k daňovej kontrole na zánik práva na vrátenie nadmerného odpočtu. V ďalších prípadoch ide o posúdenie vplyvu oneskoreného predloženia dôkazu o intrakomunitárnej dodávke a o vývoze tovaru na oslobodenie týchto dodávok od dane.

Prekluzívna lehota pri vrátení nadmerného odpočtu

Ak platiteľ DPH neumožní správcovi dane vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. (Pozn.: Lehota na zánik nadmerného odpočtu bola podľa zákona o DPH účinného do 31. 12. 2015 šesťmesačná). Uvedená lehota je prekluzívna. Ak nárok na odpočítanie dane už zanikol, jeho opakované uplatnenie zákon nepripúšťa.

Situácia:

Platiteľovi DPH vznikol v zdaňovacom období január 2015 nadmerný odpočet. Uplatnil si odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktoré však správcovi dane nepredložil k daňovej kontrole, ktorou správca dane preveroval oprávnenosť nadmerného odpočtu.

Vzhľadom na to, že faktúry neboli správcovi dane predložené ani na základe opakovanej výzvy v lehote šesť mesiacov od začatia daňovej kontroly, čím platiteľ neumožnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly, správca dane nadmerný odpočet platiteľovi nevrátil, nakoľko podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH nárok na jeho vrátenie zanikol.

Platiteľ dane podal v decembri 2016 dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2015, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za január 2015. Prostredníctvom dodatočného daňového priznania za december 2015 si teda platiteľ dane uplatňoval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr z januára 2015 (najskôr mohla byť daň odpočítaná za január 2015, najneskôr za december 2015).

Platiteľ dane bol toho názoru, že mu nič nebráni opätovne si uplatniť právo na odpočítanie DPH aj po uplynutí šesťmesačnej lehoty stanovenej v § 79 ods. 6 zákona o DPH, pričom poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o DPH. Podľa uvedeného ustanovenia platiteľ vykoná odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru.

Platiteľ tiež poukázal na rozloženie dôkazného bremena s tým, že správca dane nezistil riadne skutkový stav, keď si nevyžiadal príslušné dodávateľské faktúry od jeho dodávateľov.

Právna analýza:

Správca dane požadoval predloženie faktúr správne od osoby, ktorá má primárne dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nadmerného odpočtu v zmysle § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Je nedôvodná námietka platiteľa, že správca dane má ex offo požadovať faktúry od jeho dodávateľov. Vlastnú nečinnosť nemôže platiteľ pripisovať na vrub správcu dane.

Záver:

Platiteľovi nevzniká nárok na odpočítanie dane z plnení, u ktorých nárok na odpočítanie dane zanikol neumožnením vykonania daňovej kontroly na základe § 79 ods. 6 zákona o DPH. Táto prekluzívna lehota je výnimkou z § 69 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého nemožno uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov (teda ani zákona o DPH) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Nárok na odpočítanie dane z prijatých plnení na základe dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie január 2015 teda zanikol uplynutím šiesteho mesiaca odo dňa začatia kontroly.

Procesná poriadková lehota – dôkaz o dodávke predložený oneskorene

Súdny dvor EÚ vo veci C-146/05 Albert Collée posudzoval vplyv oneskoreného predloženia dôkazu o dodávke tovaru v rámci EÚ (z Nemecka do Belgicka) vo vzťahu k oslobodeniu od dane pri tejto dodávke.

Obchodná spoločnosť Collée bola materskou spoločnosťou spoločnosti s ručením obmedzeným založenou podľa nemeckého práva (ďalej len „GmbH“), ktorá predávala vozidlá ako schválený koncesionár akciovej spoločnosti A (ďalej len „A-AG“). GmbH uzavrela zmluvu o predaji týkajúcu sa 20 predvádzacích vozidiel s belgickým koncesionárom B (ďalej len „B“), ktorý uhradil na účet GmbH kúpnu cenu po odrátaní nákladov a potom, čo GmbH prijala platbu, prevzal vozidlá z jej sídla svojím vlastným dopravným prostriedkom.

GmbH, ktorá mohla z dôvodov územnej exkluzivity požadovať od A-AG províziu iba za predaj zákazníkom so sídlom v jej okolí, sa obrátila na veľkoobchodníka s vozidlami S (ďalej len „S“), ktorý konal ako sprostredkovateľ. Za províziu „S“ formálne kúpil a opätovne predal predvádzacie vozidlá. GmbH vystavila pre „S“ faktúry týkajúce sa tohto fiktívneho predaja s uvedením DPH. „S“ odovzdal GmbH čisté faktúry, ktoré boli následne použité v mene „S“ vo vzťahu k dodávke vozidiel B. Vo svojich daňových priznaniach týkajúcich sa DPH za mesiace júl až september príslušného roku požadoval „S“ vyplatenie dane zaplatenej na vstupe, ktorá mu bola fakturovaná zo strany GmbH.