Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly – zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Toto zdržanie sa aplikácie konfliktného ustanovenia zákona však nemusí byť a ani nie je v súdnej praxi realizované jednotne. Ide o právo a súčasne o povinnosť vyplývajúcu z práva Európskej únie, ktorá je adresovaná každému jednému sudcovi alebo senátu, v ktorého konaní sa konflikt vnútroštátneho práva s právom EÚ vyskytne. Neexistuje jednotný mechanizmus, ako má sudca postupovať po zistení tohto rozporu.

Súčasne toto právo žiadnemu sudcovi nemôže byť odňaté a prenesené na Najvyšší súd prípadne na Ústavný súd. Vznikajú rozdielne rozhodnutia. V oblasti správneho súdnictva, najmä vo finančných veciach, rozdielne rozhodnutia viedli Finančnú správu Slovenskej republiky k podaniu žiadosti o vydanie zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu.

Napriek tomu, že zjednocujúce stanoviská sa vzhľadom na existenciu veľkých senátov javili ako prekonané, ukazuje sa, že môžu plniť svoju funkciu pri zabezpečovaní vymožiteľnosti práva Európskej únie v situácii, keď explicitná zákonná úprava odporuje rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

I.

Aktuálnou otázkou v rozhodovacej činnosti senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sú úroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty počas daňových kontrol skončených do 31. 12. 2016, uplatnené na základe priamej aplikácie uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber z 21. 10. 2015.

V týchto prípadoch bráni priznaniu úrokov explicitná zákonná úprava, ktorou zákonodarca obmedzil nárok daňových subjektov iba na daňové kontroly od 1. 1. 2017 a pred 1. 1. 2017 na tie daňové kontroly, ktoré neboli skončené do 31. 12. 2016 vrátane.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zn. 293981/2019 z 27. 5. 2019 požiadalo Najvyšší súd Slovenskej republiky, správne kolégium, o prijatie zjednocujúceho stanoviska k aplikácii ustanovenia § 85ke – prechodné ustanovenie k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) – s nasledujúcim odôvodnením, že ustanovenie § 85ke – Prechodné ustanovenie k zákonu o DPH k úpravám účinným od 1. januára 2017 – upravuje priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 ak 1. januáru 2017 nebola skončená.

Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

Finančné riaditeľstvo SR žiada zjednotiť rozhodovaciu činnosť senátov Najvyššieho súdu na základe rozsudkov vo veciach sp. zn. 3 Sžfk 41/2017 z 23. 2. 2019 (Lujan Plus, s. r. o., proti Finančnému riaditeľstvu SR), sp. zn. 5 Sžfk 24/2017 z 28. 3. 2019 (AlfaPark, s. r. o., a spol. proti Finančnému riaditeľstvu SR) a sp. zn. 3 Sžfk 4/2019 zo 17. 4. 2019 (Ingram Micro Mobility Austria GmbH Viedeň proti Finančnému riaditeľstvu SR).

II.

Senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sú jednotné v tom, ž