Zneužitie práva a podvodné konanie z hľadiska DPH (II.)

Dokazovanie a zneužitie práva – nesprávna aplikácia

Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/11/2015 z 9. septembra 2015

Podľa § 3 ods. 1 až 3 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Skutkový stav

Správca dane predpísal rozdiel dane z pridanej hodnoty na základe daňovej kontroly platiteľovi KS, s. r. o. V danom prípade podľa správcu dane platiteľ porušil ustanovenia § 48 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože odpočítal daň, ktorá bola vo faktúrach, v kúpnej zmluve uvedená len z dôvodu získania daňovej výhody a daň voči nemu nebola uplatnená iným platiteľom v tuzemsku.

Žalobca si uplatňoval odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr za nákup osobného motorového vozidla, nákladného prívesu, za nákup nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy, zo zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, faktúr za prijaté stavebné práce a z hromadných výdavkových pokladničných dokladov za nákup PHL. Všetky faktúry adresované žalobcovi boli vystavené spoločnosťou L, s. r. o.

Kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti, ako aj zmluva o dielo na stavebné práce bola uzatvorená medzi dodávateľom L, s. r. o., a odberateľom – kontrolovanou spoločnosťou. Obidve spoločnosti mali v čase obchodovania (faktúry z 10. 11. 2011, z 5. 12. 2011, kúpna zmluva na nehnuteľnosti z 10. 11. 2011, zavkladovaná 8. 12. 2011, zmluva o dielo zo dňa 5. 5. 2011) rovnakého a jediného konateľa (aj spoločníka) M. P.

Hlavné dôvody na vydanie rozhodnutia boli, že predložené doklady správcom dane boli len formálnym deklarovaním zdaniteľného obchodu, pričom cieľom zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu, a to neodvedenie dane u dodávateľa a súčasné odpočítanie tejto dane u odberateľa s tým, že charakter týchto obchodov dokazuje právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi kontrolovanou spoločnosťou a spoločnosťou L, s. r. o. Správca dane s poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-255/02 Halifax mal za to, že ide v danom prípade o zneužitie práva zo strany kontrolovanej spoločnosti.

Odvolací orgán rozhodnutie správ­cu dane potvrdil, proti jeho rozhodnutiu bola podaná žaloba na krajský súd.

Rozsudok krajského súdu

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný aj správca dane nedostatočne odôvodnili závery o zneužití systému DPH (podvodné konanie) zo strany žalobcu v súvislosti s jeho obchodnými transakciami. Uviedol, že takéto konanie správne orgány odôvodňovali v podstate iba personálnym prepojením v osobe konateľa žalobcu s konateľom jeho dodávate­ľa (spoločnosť L, s. r. o.) a tým, že po predaji obchodného podielu spoločnosti L, s. r. o., a zmene obchodného mena na spoločnosť B, s. r. o., s novým spoločníkom a konateľom – p. L. B. B. podľa výpisu z obchodného registra od 29. 12. 2011, konateľ novej spoločnosti B, s. r. o., bol nezastihnuteľný a nedalo sa preveriť, či údaje uvedené v jeho daňovom priznaní zahŕňajú aj daň z preverovaných plnení a túto skutočnosť mal žalobca využiť vo svoj prospech.

Ďalej v súvislosti s nákupom ne­hnuteľností žalovaný tvrdil, že konateľ spoločnosti žalobcu aj spoločnosti L, s. r. o., M. P. mohol v súvislosti s kúpou a predajom nehnuteľností uplatniť oslobodenie od dane v zmysle § 38 zákona o DPH, čo neuro