Z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie k základu dane z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskej únie upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti dane z pridanej hodnoty to znamená, že v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. sú obsiahnuté pravidlá smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Smernica 2006/112/ES nahradila Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov, ktorá bola 1. januáru 2007 zrušená.

Základným predpokladom efektívneho fungovania komunitárneho práva je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch EÚ. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Súdny dvor EÚ (ďalej len „súdny dvor“). Väzby v rámci súdnej moci významnou mierou upevňuje konanie o predbežnej otázke (prejudiciálne konanie), ktorého hlavným účelom je jednotná aplikácia a konzistentný výklad komunitárneho práva v členských štátoch EÚ. Rozhodnutia súdneho dvora o predbežných otázkach položených národnými súdmi členských štátov preto zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti dane z pridanej hodnoty.

Rozsudok v prípade C – 18/92 (Chaussures Bally SA) z 25. mája 1993

Predaj tovaru s platbou realizovanou kreditnou kartou, provízia zrazená vydavateľom karty

Prvostupňový súd v Bruseli postúpil súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu Článku 11 Šiestej smernice, ktorý upravuje základ dane, v súvislosti s takouto situáciou:

Spoločnosť Bally predávala topánky a prijímala od zákazníkov platby za nakúpené topánky v hotovosti, šekom alebo kreditnou kartou. Práve pre posledne uvedenú formu úhrady uzavrela spoločnosť Bally s viacerými spoločnosťami vydávajúcimi kreditné karty dohody, v zmysle ktorých zákazník, ktorý je držiteľ kreditnej karty, môže použiť kartu na nákup tovaru, a ak tak urobí, spoločnosť, ktorá vydala kartu použitú zákazníkom, zaplatí dodávateľovi cenu tovaru, pričom si ponechá províziu, obvykle vo výške 5 % zo sumy zaplatenej zákazníkom. Bally odvádzala daň z čistej sumy. Z daňovej kontroly vyplynulo, že pri stanovení základu dane nemožno províziu odpočítať z ceny tovaru a spoločnosti Bally bol vyrubený doplatok na dani.

Spoločnosť Bally zaplatila požadovanú sumu a počnúc rokom 1989 už odvádzala daň z hrubej sumy. Napriek uvedenému podala žalobu na prvostupňový súd v Bruseli, v ktorej požadovala vrátenie celej vymeranej čiastky dane aj s úrokmi a náhradou škody.

Prvostupňový súd položil súdnemu dvoru na rozhodnutie túto otázku:

Platí v prípade predaja s platbou realizovanou kreditnou kartou, že odplata (protiplnenie, protihodnota) za dodanie tovaru prijatá obchodníkom od spoločnosti, ktorá vydala kreditné karty, sa obmedzuje výlučne na čiastku obdržanú partnerským obchodníkom od danej spoločnosti?

Z materiálov predložených súdnemu dvoru vyplýva, že pri uhrádzaní ceny tovaru kupujúcim kreditnou kartou sa realizujú dve transakcie:

• Jedna sa týka predaja tovaru dodávateľom, ktorý započítava do celkovej účtovanej ceny daň, aby ju zaplatil kupujúci ako konečný spotrebiteľ.
• Druhá sa týka služby poskytnutej dodávateľovi spoločnosťou vydávajúcou kreditné karty. Táto služba zaručuje platbu za tovar kúpený s použitím kreditnej karty, podporuje obchodnú činnosť dodávateľa tým, že mu umožňuje získavať nových zákazníkov, prípadne mu robí reklamu a pod.

Svojou otázkou sa národný súd pýtal, či sa musí Článok 11 A bod 1 písm. a) Šiestej smernice chápať tak, že ak kupujúci použije na úhradu ceny tovaru kreditnú kartu, pričom táto cena je zaplatená dodávateľovi tovaru spoločnosťou, ktorá vydala predmetnú kartu, po stiahnutí čiastky zodpovedajúcej percentu provízie platenej za službu poskytnutú vydavateľom karty dodávateľovi tovaru, príslušná zrazená čiastka musí byť zahrnutá do základu dane, z ktorého dodávateľ tovaru je povinný odviesť daň.

Podľa Článku 11 A bod 1 písm. a) Šiestej smernice je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho, zákazníka alebo tretej strany.