Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v oblasti dane z pridanej hodnoty

Rubrika: Daň z pridanej hodnoty

Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.


Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „DPH“), ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“). V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.

Zdaniteľná osoba

Podľa Čl. 4 bod 1 Šiestej smernice je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva na akomkoľvek mieste ekonomickú činnosť (činnosť výrobcov, obchodníkov, poskytovateľov služieb, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie) bez ohľadu na účel alebo jej výsledky. Toto ustanovenie je prebraté do § 3 ods. 1 zákona o DPH.
Rozsudok C – 268/83 (Rompelman) zo 14. 2. 1985:
Podnikateľ odpočítaval daň zo splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti počas jej výstavby, pričom jeho zámerom bolo po ukončení výstavby túto budovu prenajímať. Holandský daňový úrad odmietol uznať odpočítanú daň z dôvodu, že podnikateľ neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody, nebol preto zdaniteľnou osobou.
Podľa názoru Súdneho dvora ekonomická činnosť zahŕňa akékoľvek prípravné práce na výkon zdaniteľných obchodov, teda aj prvé investičné náklady, ktoré vzniknú za účelom a s cieľom podnikať, sa musia považovať za ekonomickú činnosť v zmysle Čl. 4 bod 1 Šiestej smernice.
Preto podnikateľ bol zdaniteľnou osobou už pri príprave na prenájom, to znamená v čase obstarávania nehnuteľnosti.
Osoba, ktorá zatiaľ neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak už sa pripravuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a v rámci toho nakupuje tovary, resp. služby, má sa považovať za osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť (podnikanie), a preto môže požiadať daňový úrad o registráciu pre DPH. Daňový úrad má však právo vyžadovať dôkaz, že nakupovaný majetok (v predmetnom prípade priestory, ktoré sa stavajú) bude využívaný na komerčné účely.

Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou

Podľa Čl. 4 bod 5 Šiestej smernice štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány, ktoré sa riadia verejným právom, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby pri výkone činností, pri ktorých konajú ako verejné orgány, a to ani v prípade, ak za túto činnosť vyberajú platby. Ustanovenie je prebraté do § 3 ods. 4 zákona o DPH.
Rozsudok C – 446/98 (Camara Municipal do Porto) zo 14. 12. 2000:
Činnosť, ktorou sa zaoberá zastupiteľstvo Camara Municipal do Porto (CMP), ktoré je verejnoprávnym subjektom v zmysle Čl. 4 bod 5 Šiestej smernice, pozostáva z toho, že za finančnú odplatu poskytuje motoristom priestor na parkovanie vozidiel buď na verejnej ceste alebo na parkoviskách zriadených na verejnom majetku mesta, na jeho súkromnom majetku alebo na pozemku, ktorý vlastnia súkromní jednotlivci.
Podľa názoru Súdneho dvora určenie, či sa takouto činnosťou CMP zaoberá ako verejný orgán, nemôže závisieť od predmetu alebo účelu činnosti. Podobne skutočnosť, či CMP vlastní pozemok, na ktorom sa vykonáva činnosť, alebo či tento pozemok je súčasťou jeho verejného alebo súkromného majetku, sama o sebe neurčuje, či túto činnosť vykonáva ako verejný orgán.
Z ustálenej súdnej praxe Súdneho dvora je jasné, že činnosti, ktoré vykonávajú verejné orgány v zmysle prvého pododstavca Čl. 4 bod 5 Šiestej smernice, sú tie, ktorými sa zaoberajú verejnoprávne subjekty podľa osobitného právneho režimu vzťahujúceho sa na ne, a nezahŕňajú činnosť, ktorú tieto inštitúcie vykonávajú podľa tých istých právnych podmienok, ktoré sa vzťahujú na privátnych prevádzkovateľov ekonomickej činnosti. Vnútroštátny súd musí analyzovať všetky podmienky, ktoré vnútroštátne právo určuje pre výkon predmetnej činnosti a určiť, či sa táto činnosť vykonáva podľa osobitného režimu vzťahujúceho sa na verejnoprávne inštitúcie, alebo podľa právnych podmienok, ktoré sa vzťahujú na súkromných vykonávateľov ekonomickej činnosti.
Skutočnosť, že zaoberanie sa predmetnou činnosťou obnáša uplatňovanie verejných právomocí ako povolenie alebo obmedzenie parkovania na verejných komunikáciách alebo penalizácia prostredníctvom pokuty pri prekročení povolenej doby parkovania, ukazuje, že táto činnosť podlieha verejnoprávnemu režimu. Preto prenajímanie priestorov na parkovanie motorových vozidiel je činnosť, ktorá, keď ju vykonáva verejnoprávny subjekt, je činnosť, ktorú vykonáva ako verejný orgán v zmysle prvého pododstavca Čl. 4 bod 5 Šiestej smernice, ak sa vykonáva na základe osobitného právneho režimu vzťahujúceho sa na verejnoprávne subjekty. To je prípad, kedy vykonávanie činnosti súvisí s uplatnením verejných právomocí.

Dodanie tovaru

Podľa Čl. 5 bod 1 Šiestej smernice dodanie tovaru znamená prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Toto ustanovenie je prebraté do § 8 ods. 1 zákona o DPH.
Rozsudok C – 185/01 (Auto Lease Holland BV) zo 6. 2. 2003:
Auto Lease je spoločnosť so sídlom v Holandsku, ktorá dáva k dispozícii svojim klientom motorové vozidlá a ktorej klienti (nájomcovia) platia ako odplatu za používanie vozidla mesačné platby určené v nájomnej zmluve. Auto Lease ponúka nájomcovi aj možnosť uzavrieť s ňou dohodu o palivovom hospodárstve umožňujúcu nájomcovi tankovať palivo do vozidla a kúpiť ropné produkty v mene a na účet Auto Lease. Na tento účel dostáva nájomca kreditnú kartu od nemeckej spoločnosti DKV, na ktorej je ako zákazník DKV uvedená spoločnosť Auto Lease.
Nájomca platí mesačne spoločnosti Auto Lease jednu dvanástinu predpokladaných ročných nákladov na pohonné látky a na záver roka sa účet vyrovná podľa skutočnej spotreby pohonných látok plus sa uhradí poplatok za palivové hospodárstvo.
Predbežná otázka položená Súdnemu dvoru na rozhodnutie: Keď nájomca natankuje na čerpacích staniciach pohonné látky do prenajatého motorového vozidla v mene a na účet prenajímateľa, ide o dodávku pohonných látok od prenajímateľa nájomcovi a musí sa zaplatiť daň za túto dodávku v mieste dodávky v zmysle Čl. 8 bod 1 písm. b) Šiestej smernice, alebo je to pokračujúca dodávka zahrnutá do služby, ktorú prenajímateľ poskytuje a ktorá je zdaniteľná podľa Čl. 9 Šiestej smernice?
Pri zodpovedaní na predbežnú otázku bolo potrebné určiť, na koho benzínové spoločnosti previedli právo nakladať s tovarom ako vlastník – na prenajímateľa alebo na nájomcu. Je nesporné, že nájomca je oprávnený nakladať s pohonnými látkami ako vlastník, pretože pohonné látky dostane priamo na čerpacej stanici a prenajímateľ nikdy nemá právo rozhodovať o tom, akým spôsobom alebo na aký účel majú byť pohonné látky použité. Súdny dvor posúdil dohodu o palivovom hospodárstve skôr ako zmluvu o financovaní nákupu pohonných látok, a nie ako zmluvu o dodávke pohonných látok, pretože Auto Lease nekupuje palivo s tým, že ho následne ďalej predá nájomcovi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály