Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nesprávne fakturovaná DPH a jej oprava
Dátum: Rubrika: Z praxe
V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď platiteľ DPH uplatní daň aj vtedy, keď plnenie nemá byť zaťažené DPH, keďže nie je predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). V prípade opravy nesprávne fakturovanej DPH priznanej v daňovom priznaní môže byť oprava vykonaná už len prostredníctvom dodatočného daňového priznania, keďže v týchto prípadoch nie je dôvod aplikácie ustanovenia § 25 zákona o DPH, keď sa oprava základu dane a dane uplatní v riadnom daňovom priznaní.
V príspevku uvádzame aj prípad, kedy následne po uskutočnení zdaniteľného obchodu -prenájmu - je zistené nezákonné konanie alebo súd rozhodne o neplatnosti zmluvy o prenájme. Uvedené však nemá vplyv na daňovú povinnosť, a teda nie je dôvodom na zníženie DPH.
Právny základ pre opravu nesprávne fakturovanej DPH
Článok 203 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.
Uvedený článok smernice bol premietnutý do ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH.
V súvislosti s otázkou, či vznikne povinnosť odviesť DPH omylom
uvedenú na faktúre osobou konajúcou vo vzťahu podriadenosti
(teda nejde o nezávislú osobu), z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že smernica o DPH neuvádza výslovne prípad, keď je DPH uvedená na faktúre omylom a nie je splatná.Z toho vyplýva, že kým tento nedostatok nebude odstránený európskym zákonodarcom, prináleží členským štátom nájsť riešenie.
Podľa Súdneho dvora EÚ s cieľom zabezpečiť neutralitu DPH prináleží členským štátom zakotviť vo svojich vnútorných právnych poriadkoch možnosť opravy každej neprávom fakturovanej dane, a to hneď ako vystavovateľ faktúry preukáže svoj dobrý úmysel.
V každom prípade, keď vystavovateľ faktúry v dostatočnej lehote úplne eliminoval riziko straty príjmov z daní, neprávom fakturovaná daň má byť vyrovnaná a vyrovnanie ani nemusí byť podmienené dobrým úmyslom vystavovateľa uvedenej faktúry.
V prípade
,ak osoba nevykonáva nezávislú hospodársku činnosť, a teda nie je zdaniteľnou osobou, služby, ktoré vykonáva, nepodliehajú DPH.
Z toho vyplýva, že ak uvedie na faktúre za tieto služby omylom sumu ako DPH, táto suma nemôže byť považovaná za DPH.V prípade DPH uvedenej na faktúre a neuskutočneného zdaniteľného obchodu Súdny dvor EÚ uviedol, že zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu buď z titulu, že je daň vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH.
Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam
, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti.Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere.
V prípade neuskutočneného zdaniteľného obchodu, ak dodávateľovi nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože nedodal tovar ani službu v tuzemsku, vznikla mu povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
Prípady z praxe
Neplatný právny úkon
Skutkový stav
Prenajímateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu prenajímal nehnuteľnosti (zapísané na LV) zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v z. n. p. Nájomné prenajímateľ fakturoval v zmysle dohody s nájomcom spolu s DPH, ktorú priznával v jednotlivých daňových priznaniach počínajúc začiatkom trvania nájomného pomeru.
Prenajímateľ prijal za obdobie dvoch rokov spolu sumu 108 000 eur, pričom z toho časť 16 000 eur predstavovala DPH.
V uvedenom období prenajímateľ zároveň viedol súdny spor s vlastníkom predmetných nehnuteľností o to, či sú tieto nehnuteľnosti zaradené do súpisu majetkových podstát oprávnene.
Rovnako tak nájomca bol v inom súdnom spore žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, aby tieto vypratal, nakoľko prenajímateľ nemal byť oprávnený mu ich prenajímať z dôvodu, že nájomná zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom je neplatná.
Súdy v týchto konaniach rozhodli tak, že:
a)
prenajímateľ nebol oprávnený predmetné nehnuteľnosti prenajímať, nakoľko tieto nehnuteľnosti neoprávnene zaradil do súpisu majetkovej podstaty, a
b)
nájomná zmluva bola neplatná, a to aj z iných dôvodov (konkrétne mala existovať iná nájomná zmluva medzi vlastníkom nehnuteľnosti a treťou osobou).
V dôsledku týchto súdnych rozhodnutí tak prenajímateľovi vznikla povinnosť vydať neoprávnene prijaté finančné prostriedky za nájom (t.j. prijaté vlastné nájomné, ako aj DPH) nájomcovi, pričom tento ďalej mal povinnosť tieto finančné prostriedky vydať tomu, komu v zmysle predmetných rozhodnutí za užívanie nehnuteľnosti patria - teda vlastníkovi nehnuteľnosti - spoločnosti M, s. r. o., toho času v konkurzne.
Z tohto dôvodu bola medzi prenajímateľom, nájomcom a správcom konkurznej podstaty spoločnosti M, s. r. o., uzatvorená trojdohoda, v zmysle ktorej prenajímateľ všetky prijaté finančné prostriedky za prenájom nehnuteľnosti, v ktorých sa ukázal byť neskôr neoprávnený, vydal správcovi konkurznej podstaty spoločnosti M, s. r. o., ako oprávnenému na poberanie nájomného v zmysle rozhodnutí súdov.
Vzhľadom na uvedené prenajímateľ vykonal účtovné dobropisovanie neoprávnenej fakturácie nájmu za predmetné obdobie, súčasne podal dodatočné daňové priznanie v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko podľa jeho názoru išlo v danom prípade o úplné zrušenie dodávky služby v zmysle právoplatných rozhodnutí súdu.
Prenajímateľ si tak nemohol ponechať priznanú DPH, resp. následne zaplatiť daň z poskytnutia služby, ktorá v skutočnosti poskytnutá nebola, nakoľko súd konštatoval, že ju poskytnúť právne platne nemohol.
Súčasne však toto plnenie (t.j. aj DPH) musel prenajímateľ vrátiť nájomcovi, nakoľko ho (ako aj samotný základ dane) prijal protiprávne.
Závery vyplývajúce z daňovej kontroly
Na základe dodatočného daňového priznania, v ktorom si prenajímateľ uplatnil v zmysle uvedených skutočností odpočet na DPH vo výške 16 000 eur, vykonal daňový úrad u prenajímateľa daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie tohto nadmerného odpočtu DPH.
Daňový úrad konštatoval, že si daň vo výške 16 000 eur uplatnenú v dodatočnom daňovom priznaní neoprávnene odpočítal, nakoľko dôvody na opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH nenastali.
Prenajímateľ mal za to, že daňový úrad vychádzal z nesprávneho právneho skutkového posúdenia stavu veci, preto podal voči jeho rozhodnutiu odvolanie.
Rozhodnutie daňového úradu napádal okrem iného aj z dôvodu, že aj napriek výslovnej opakovanej žiadosti o dôsledne vysvetlenie argumentácie a vysvetlenie zisteného pochybenia prenajímateľa (a to konkrétne, či ako prenajímateľ podľa názoru správcu dane mal právo zadržať nájomcovi sumu 16 000 eur a tieto následne odviesť ako DPH, a ak áno, na základe čoho), rozhodnutie daňového úradu takýmito vysvetleniami nedisponuje.
O podanom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán, pričom potvrdilo správnosť rozhodnutia daňového úradu. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podal prenajímateľ (žalobca) správnu žalobu.
Argumenty prenajímateľa - žalobcu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie DPH v praxi 11/2020
