Obrat na účely zákona o dani z pridanej hodnoty

Spoločnosť s r. o., ktorá je neplatiteľ dane z pridanej hodnoty plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb – nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z Európskej únie. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti / prevodom) od fyzickej osoby. Následne bude spoločnosť predávať tento tovar aj do zahraničia, najmä fyzickým osobám z Európskej únie. Tento obrat, predpokladáme, ide do obratu na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Dodanie je v tuzemsku podľa ustanovenia § 13. Ak ale spoločnosť s r. o. predáva pre zahraničné fyzické osoby z Európskej únie ešte ako neplatiteľ DPH, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS (One Stop Shop (OSS) – osobitná úprava dane). A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o DPH, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o DPH a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Spoločnosť s r. o. ešte nevie, či ako platiteľ v budúcnosti bude podľa ustanovenia § 66 ods. 11 zákona o DPH používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2 zákona o DPH) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH).

Takže, ak by chcela predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musela by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Môže ust. § 66 uplatňovať len platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ, predpokladám, a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by spoločnosť s r. o. nedosiahla obrat podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o DPH. Sú uvedené úvahy správne?