Gašparovič vrátil parlamentu novelu zákona o dani z príjmov

Posunutie jeho účinnosti zákona o dani z príjmov by mohlo nabúrať aj konsolidačné plány kabinetu. Podľa šéfa Inštitútu hospodárskej politiky a bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka si za túto situáciu môže aj vláda podcenením účasti prezidenta na legislatívnom procese.

Správa "DANE: Gašparovič vrátil parlamentu novelu zákona o dani z príjmov" - rozšírená o vyjadrenia analytikov a ďalšie informácie v piatom, šiestom a siedmom odseku.

BRATISLAVA 17. decembra (SITA) - Prezident SR Ivan Gašparovič vrátil Národnej rade SR novelu zákona o dani z príjmov. Hlava štátu navrhuje, aby poslanci zákon pri opätovnom prerokovaní schválili so zmenami. Ministerstvo financií SR pripravilo v rámci novely zákona zrušenie viacerých výnimiek v zdaňovaní príjmov, čo by podľa ministra financií Ivana Mikloša malo pomôcť ozdraviť rozvrátené verejné financie a zlepšiť daňový systém. Nové pravidlá mali začať platiť od začiatku budúceho roka. Súčasťou novely zákona bola aj nová daň z emisných kvót.

Práve novú daň z emisných kvót žiada prezident z novely zákona vypustiť. Zavedenie dane z emisných kvót považuje Ivan Gašparovič za novú daň a jej zákonnú úpravu v novele zákona o dani z príjmov za novú zákonnú úpravu. "Zavedenie tejto dane si podľa môjho názoru vyžaduje dôsledné odôvodnenie," uvádza v zverejnenej informácii pre média prezident. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslancov Národnej rady SR Jozefa Kollára, Antona Marcinčina, Ondreja Mateja a Ivana Švejnu, ktorým sa zdanenie emisií malo zaviesť, takéto odôvodnenie podľa hlavy štátu absentuje. Novelu zákona o dani z príjmov navrhuje prezident schváliť s účinnosťou od 1. marca 2011.

Ministerstvo financií v novele zákona pripravilo napríklad obmedzenie niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia. Zrušiť sa tak mala možnosť zníženia základu dane zdravotníckych pracovníkov o náklady na špecializačné vzdelávanie. Doterajšie oslobodenie od dane do výšky 5-násobku životného minima sa podľa nových pravidiel pri vymedzených príjmoch mala nahradiť pevne stanovenou sumou vo výške 500 eur. Rovnako sa mali zjednotiť paušálne výdavky u fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na jednotnú výšku 40 %. Podľa nových pravidiel sa malo zrušiť aj oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností, v ktorých mal predávajúci trvalý pobyt najmenej dva roky a zmeny sa mali okrem iného dotknúť aj nezdaniteľných časti základu dane, ktoré si môžu daňovníci uplatniť. Ministerstvo totiž pripravilo obmedzenie uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku len na tzv. aktívne príjmy.

Dodatočným zdanením výnosov z predaja emisných kvót ako aj ich držby by mal štát podľa ministra financií Ivana Mikloša získať do štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré by aspoň z časti vykryli stratu spôsobenú bývalou vládou Roberta Fica. Tá totiž podľa Mikloša nekonala pri predeľovaní emisných kvót v súlade s verejným záujmom, ale v záujme firiem.

Zákon o dani z príjmov je pritom súčasťou konsolidačného balíka vlády Ivety Radičovej, ktorého cieľom bolo znížiť deficit verejných financií z tohtoročných takmer 8 % na budúcoročných 4,9 % hrubého domáceho produktu. Posunutie jeho účinnosti by preto mohlo nabúrať aj konsolidačné plány kabinetu. "To záleží od toho, ako sa k tomuto vetu postaví v opakovanom hlasovaní parlament. Bohužiaľ sa potvrdzuje naše skoršie varovanie, že plán konsolidácie sám o sebe nie je automatickou zárukou úspechu pri znižovaní deficitu verejných financií," konštatoval pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Signály váhavosti pri ozdravovaní verejných financií nie sú pritom podľa neho dobrou správou pre vnímanie dôveryhodnosti Slovenska v očiach zahraničných investorov, ktorí zvažujú, či sem prinesú nové pracovné miesta, ani v očiach portfóliových investorov, ktorí rozhodujú o tom, aký úrok si budú pýtať v budúcoročných pôžičkách od slovenskej vlády.

Podľa šéfa Inštitútu hospodárskej politiky a bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka si za túto situáciu môže aj vláda podcenením účasti prezidenta na legislatívnom procese. "Vládna exekutíva musí pri predkladaní návrhu zákona rátať s tým, že súčasťou legislatívneho procesu je aj prezident. Nie len táto, ale aj predchádzajúca vláda, tento faktor podceňuje," uviedol v reakcii pre agentúru SITA. Vrátanie zákona pritom podľa neho môže mať vplyv na štátny rozpočet, keďže to môže ovplyvniť jeho príjmovú stránku.

Aký bude ďalší vývoj legislatívneho procesu v súvislosti vráteným s návrhom zákona o dani z príjmov je zatiaľ otázne. Agentúra SITA oslovila hovorkyňu predsedu parlamentu Richarda Sulíka Tatianu Tóthovú, ktorá stanovisko prisľúbila neskôr.

© 2010, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.