Slováci odchádzajú pracovať do zahraničia kvôli lepším zárobkom

Bratislava 6. novembra (TASR) - Má to však svoj limit. Slovenská mzda by mohla byť nižšia v priemere len o 43 %. Vyplýva to z výskumu občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktorý v decembri minulého roka realizovalo na vzorke 313 respondentov z 23 krajín sveta. Výskum bol realizovaný s podporou Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR.
      Vo faktoroch, ktoré vplývali na rozhodnutie Slovákov odísť pracovať do zahraničia, suverénne vyhrala výška mzdy. Na druhom mieste bola dôvodom korupcia a politická situácia. Na rozhodnutie odísť najmenej vplývali rodinné dôvody. Rovnaké výsledky sa ukázali aj pri skúmaní faktorov, ktoré zahraniční Slováci zvažujú pri svojom rozhodovaní o návrate. Výška mzdy bola opäť rozhodujúcim faktorom. "Výška mzdy vyhrala ako dôvod k odchodu aj k návratu v racionálnej rovine. V emocionálnej rovine ju predbehla v oboch prípadoch korupcia. Rozdiel je však taký nepatrný, že aj v emocionálnej rovine sú výška mzdy a korupcia dva hlavné faktory k odchodu aj k návratu" spresnil podpredseda OZ Pracujúca chudoba Ján Košč.
      Až 86 % respondentov uviedlo, že na Slovensku je nedostatok pracovných miest s primeraným finančným ohodnotením, 73 % oslovených si myslí, že na Slovensku je nedostatok pracovných miest s kariérnym rastom. Až 77 % opýtaných si myslí, že Slovensko nemá dostatok pracovných miest s primeraným pracovným prostredím. "Ak Slováci v zahraničí vnímajú stav zamestnaneckého prostredia na Slovensku takto katastrofálne, tak sa nemáme čo čudovať, že nám odchádzajú a nevracajú sa. Je to spätná väzba pre zamestnávateľov. Tí by mali hľadať príčinu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily práve tu. Dovozom pracovnej sily z tzv. tretích krajín tieto príčiny nezmenia, iba na chvíľu utlmia symptómy," myslí si viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
      Výskum tiež potvrdil, že slovenskí emigranti sú v zahraničí viac prekvalifikovaní ako zamestnanci na Slovensku. Približne 56 % respondentov uviedlo, že v zahraničí vykonávajú prácu, na ktorú nepotrebujú takú kvalifikáciu, akú majú, pričom 50 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním uviedlo, že vykonávajú prácu, na ktorú nepotrebujú dosiahnutú kvalifikáciu. Dokonca až necelých 64 % respondentov s maturitou uviedlo, že v zahraničí vykonávajú prácu, na ktorú by im stačila nižšia kvalifikácia. To isté uviedlo približne 53 % respondentov, ktorí nemajú ani maturitu.
      "Výskum naznačuje, že slovenskí zamestnávatelia ešte stále neurobili dosť preto, aby nielen že nevyháňali šikovných ľudí do zahraničia, ale ani nič preto, aby aspoň časť z nich prilákali späť. Rovnako naši zamestnávatelia urobili len veľmi málo preto, aby využili potenciál nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním na Slovensku," tvrdí Košč.
      Podľa jeho slov je v západných krajinách bežné, že zamestnávatelia vynakladajú nemalé prostriedky na plnohodnotné školenia, vzdelávanie a tréning prijatých zamestnancov, pretože sa snažia využiť každý potenciál, ktorý sa v krajine nachádza. "Z týchto dôvodov považujeme požiadavku na zaplavenie slovenského trhu práce pracovnou silou z tretích krajín za značne prehnanú a nekompetentnú, hlavne s ohľadom na fakt, že takéto riešenie nijakým spôsobom neprispieva k vyriešeniu príčin súčasného stavu," dodáva Košč.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.