MF pripravilo legislatívny rámec pre účasť SR v eurovale

Existujúci zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách totiž neumožňuje Slovenskej republike poskytovať a realizovať špecifické štátne záruky spôsobom a v termínoch stanovených v rámcovej zmluve k eurovalu

BRATISLAVA 26. augusta (SITA) - Slovenská účasť v rámci európskeho ochranného valu má už pripravený svoj legislatívny rámec. Ministerstvo financií na základe odsúhlasenia účasti krajiny na Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme parlamentom totiž pripravilo návrh zákona o špecifických zárukách. Existujúci zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách totiž neumožňuje Slovenskej republike poskytovať a realizovať špecifické štátne záruky spôsobom a v termínoch stanovených v rámcovej zmluve k eurovalu. "Existujúca právna úprava zároveň vzhľadom na celkovú možnú výšku špecifických štátnych záruk v sume 4,37 mld. eur nerieši dostatočne problematiku riadenia rizika a krytia podmienených záväzkov SR," uvádza sa v materiáli.

Zmyslom zákona je podľa ministerstva vytvoriť legislatívne podmienky pre poskytnutie a realizáciu špecifických štátnych záruk v súlade s rámcovou zmluvou. Jeho cieľom je definovať jednotlivé pojmy a postupy spojené s účasťou Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme a s poskytovaním, správou a realizáciou špecifických štátnych záruk, súvisiacich rizík, ako aj vymedzenie právomocí, zodpovednosti a povinností rezortu financií. Návrh zákona sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Následne by ho mala prerokovať vláda a parlament.

Navrhovaný zákona ako taký pritom nemá dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy. Samotným poskytnutím špecifických štátnych záruk totiž z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. Stalo by sa tak, až keby musel štát záruky skutočne realizovať. "V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by Európsky finančný stabilizačný mechanizmus nebol schopný splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku, teda uhradiť záväzky voči investorom namiesto voči mechanizmu. Táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie," uvádza sa v materiáli.

Európsky stabilizačný finančný mechanizmus, teda tzv. euroval, má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.