Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Z praxe

Hostingové služby dátového centra z hľadiska DPH

Kategória: Z praxe Autor/i: Ing. Katarína Balogová, LL.M , Accace, k. s. Zdroj: Accace

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok, je miesto, kde sa tento nehnuteľný majetok nachádza. Má sa toto osobitné pravidlo uplatniť aj na hostingové služby dátového centra? Možno tieto služby na účely DPH považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok?

V článku v spomíname nedávny rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) v prípade C-215/19 A Oy, ktorý sa zaoberal určením miesta výberu dane z pridanej hodnoty za hostingové služby dátového centra.

Okolnosti prípadu

Spoločnosť A Oy, ktorá je daňovým rezidentom vo Fínsku, ponúka zákazníkom, ktorí sú usadení vo Fínsku a v iných členských štátoch Európskej únie, hostingové služby dátového centra. Tieto služby zahŕňajú dodanie serverovej skrine vybavenej dverami, ktoré možno samostatne uzamknúť, dodanie elektriny, ako aj zabezpečenie, aby sa servery používali za optimálnych podmienok, akými sú sledovanie teploty, vlhkosti, chladenie, sledovanie výpadkov siete, požiarny alarm, elektronická kontrola vstupu a iné.

Serverové skrine sú primontované k podlahe v budove, ktorú si prenajíma A Oy. Používatelia do nich umiestnia svoje prístroje, ktoré sú tiež primontované k týmto serverovým skriniam a možno ich v priebehu niekoľkých minút odmontovať. Zákazníci nemajú k serverovým skriniam, do ktorých nainštalovali svoj server, kľúč, ale po overení ich totožnosti ho môžu získať od strážnej služby, ktorá je kedykoľvek k dispozícii. A Oy nemá prístupové právo k serverovej skrini svojho zákazníka.

Daňový úrad tvrdil, že služby hostingového centra treba považovať za poskytovanie služieb súvisiacich s nehnuteľnosťou, nakoľko prenájom technickej miestnosti na umiestnenie serverov zákazníkov predstavuje hlavný a nevyhnutný prvok z balíka služieb poskytovaných fínskou spoločnosťou.

Spoločnosť sa obrátila na Správny súd Helsinki, ktorý rozhodnutie daňového úradu zrušil, pričom konštatoval, že hoci sú serverové skrine, ktoré sú určené na umiestnenie serverov, pripevnené k zemi, možno ich premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy a teda nepredstavujú nehnuteľný majetok. Podľa správneho súdu v tomto prípade A Oy svojim zákazníkom poskytuje balík služieb, ktorých hlavným plnením je ponúknuť zákazníkom najlepšie prostredie pre fungovanie ich vlastných serverov.

Majú sa serverové skrine považovať pre účely DPH za nehnuteľný majetok?

Prípad sa postupne dostal na Najvyšší správny súd Fínska, ktorý sa rozhodol prerušiť konanie a položiť ESD tieto otázky:

  • Či sa majú predmetné hostingové služby dátového centra v rámci ktorých podnikateľ poskytuje svojim zákazníkom serverové skrine spolu s doplnkovým tovarom a službami považovať za nájom nehnuteľnosti?
  • Prípadne, či sa predmetné služby majú považovať za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom a miesto plnenia sa určí podľa miesta, kde sa nachádza nehnuteľný majetok?

Rozhodnutie ESD

Podľa ESD, predmetné hostingové služby dátového centra nepredstavujú služby spočívajúce v nájme nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. ESD vychádza z toho, že poskytovateľ sa neobmedzuje len na pasívne poskytnutie plochy alebo miesta svojim zákazníkom tým, že im zaručí právo užívať ho, akoby boli jeho vlastníkmi. Ďalej ESD argumentuje, že serverové skrine nie sú neoddeliteľnou súčasťou budovy, v ktorej sú nainštalované, a nie sú tam ani trvalo namontované.

Podľa ESD, predmetné hostingové služby dátového centra nepredstavujú ani služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok, ak zákazníci nepožívajú právo výlučného využívania časti nehnuteľnosti, v ktorej sú nainštalované predmetné serverové skrine.



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálna téma

Zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov

Accace, k.s. Accace, k.s.

Táto daň má charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1.1.2025.