KOZ odmieta zavedenie superhrubej mzdy

Inštitút superhrubej mzdy má byť podľa odborárov nástrojom pre experiment megareformy sociálneho systému, akú svet nevidel, pod názvom „odvodový bonus“.

BRATISLAVA 7. augusta (SITA) - Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) zásadne nesúhlasí s návrhom zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorým sa má od začiatku budúceho roka zrealizovať daňovo-odvodová reforma. "Návrh zákona o tzv. superhrubej mzde prináša novelizáciu 110 zákonov formou, ktorá nemá obdobu v legislatívnom procese a som presvedčený, že ani autori nemajú vyčíslené možné dopady," uviedol viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Ako upozornil, minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál chce prostredníctvom tohto návrhu zákona po siedmich rokoch uskutočniť opätovne reformu sociálneho poistenia. "To, že takú rozsiahlu a zásadnú zmenu celého sociálneho zabezpečenia sa rozhodol schovať do zákona s úplne iným zameraním a názvom, svedčí o tom, že pre predkladateľov nie je žiaduce, aby sa verejnosť, odborná alebo laická, navrhnutými zmenami vôbec zaoberala," upozornil Mojš.

Inštitút superhrubej mzdy má byť podľa viceprezidenta KOZ nástrojom pre experiment megareformy sociálneho systému, akú svet nevidel, pod názvom „odvodový bonus“. Podľa Mojša ide o "zbytočný a luxusný experiment štátu na občanoch krajiny a ukážkou presadzovania výlučných záujmov kapitálu na úkor bežného občana". Zdôraznil, že superhrubá mzda urobí zo zamestnanca voči zamestnávateľovi iba účtovnú nákladovú položku, ktorá umožní zvyšovanie zisku pre zamestnávateľa. Ako nový model vykazovania mzdových nákladov sa podľa Mojša síce opticky zvýši hrubá mzda zamestnanca, čistá mzda zamestnanca však zostane rovnaká. "Vytvorí sa priestor na spomalenie mzdového rastu zamestnancov najmä v súkromnom sektore," tvrdí viceprezident KOZ.

Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti vychádza z koncepcie reformy daní a odvodov, ktorú vláda schválila v polovici mája. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body.

Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne.

Súčasťou návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti je aj návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý má priniesť zmeny v štátnom priebežnom pilieri. Dôchodkový vek sa má od roku 2016 automaticky upravovať vzhľadom na vývoj priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku. Od rovnakého roku sa má okrem toho zmeniť výpočet priznaných dôchodkov. Do v súčasnosti platného vzorca na výpočet dôchodkovej hodnoty, od ktorej závisí výška dôchodku, sa má vložiť nová veličina závislá od dynamiky medziročnej zmeny dôchodkového veku. Jedným z opatrení od roku 2016 je tiež oslabenie zásluhovosti v prvom pilieri. Dotknúť sa to má ľudí, ktorí počas aktívneho života zarábali viac, ako bola priemerná mzda na Slovensku. Týmto osobám sa majú ich dôchodkové nároky postupne, dlhodobo čoraz viac redukovať. Vzťahovať sa to má na penzie, na ktoré vznikne nárok po 31. decembri 2015.

Úrad vlády SR, Republiková únia zamestnávateľov, či Inštitút pre výskum práce a rodiny od ministerstva práce požadovali, aby sa ustanovenia o zvyšovaní dôchodkového veku, zmene výpočtu priznaných dôchodkov a oslabovaní zásluhovosti v prvom pilieri z návrhu novely zákona o sociálnom poistení vypustili. Ako upozornil úrad vlády, zámerom zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti je upraviť zavedenie superhrubej mzdy u zamestnávateľov a jej dopady na súvisiace zákony. "Nie je vhodné, aby pri existujúcej dimenzii problémov so zavedením superhrubej sa tieto kombinovali s vecnými problémami v sociálnom poistení, ktoré vyžadujú širšiu spoločenskú diskusiu," zdôvodňuje Úrad vlády SR. Rezort práce a sociálnych vecí však tieto pripomienky neakceptoval.

© 2011, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.