Praktický rozmer vyplatenia mzdových nárokov zamestnanca pri jeho smrti

Základná otázka vyvstáva primárne v označení bankového účtu, na ktorý má zamestnávateľ pri využití osobitného spôsobu po smrti zamestnanca, poukázať spomínané peňažné prostriedky. Mnohí zamestnávatelia po smrti zamestnanca a ustálení okruhu oprávnených osôb totiž realizujú pomerne „rozporuplný“ úkon zisťovania, či bankový účet, ktorý zamestnanec počas svojho života označil ako ten, na ktorý sa má poukazovať jeho mesačná mzda podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce, je v spoločnom dispozičnom práve (určenie majiteľov bankového účtu) aj oprávnenej osoby, predovšetkým pozostalého manžela.

V prvom rade tento spôsob sám o sebe odporuje príslušným pracovnoprávnym predpisom, pretože zamestnávateľ nie je oprávnený skúmať, kto je majiteľom bankového účtu, na ktorý na základe žiadosti zamestnanca, poukazuje jeho mzdu za príslušný kalendárny mesiac. Rovnako môže nastať kombinácia, ktorú Zákonník práce v citovanom zákonnom ustanovení predvída, že časť mzdy bude poukazovaná na bankový účet zamestnanca a časť na iné účty vo vlastníctve tretích osôb. Ustanovenie § 130 ods. 8 Zákonníka práce explicitne ustanovuje, že určujúcim úkonom pre zamestnávateľa je vlastné označenie bankového účtu zo strany zamestnanca a nie preukazovanie jeho vlastníctva/spoluvlastníctva/spoludisponentstva, teda „zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa