Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn k zdaňovaniu príspevkov na stravovanie zamestnancov

Rozsah  a podmienky  stravovania  zamestnancov od 1.3.2021

Novela Zákonníka práce účinná od 1. marca 2021 priniesla väčšine zamestnancov možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravu.

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom News Flash k tejto téme, finančný príspevok na stravovanie je od účinnosti danej novely možné poskytovať všetkým zamestnancom, s výnimkou tých, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.

Zamestnávateľovi v tejto súvislosti vznikla povinnosť umožniť svojim zamestnancom vybrať si medzi stravným lístkom alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie s tou podmienkou, že zamestnanec nemôže zmeniť svoje rozhodnutie počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Napriek tomu, že novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť už 1. marca 2021, v súvislosti s jej aplikáciou v praxi sa vynárali mnohé otázky, na ktoré nám priniesol odpovede metodický pokyn vydaný Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

Zdaniteľnosť finančného príspevku na stravovanie na strane zamestnanca

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 01.03.2021 je od dane z príjmov oslobodená:

• hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom  zamestnancovi  na  spotrebu  na  pracovisku  alebo  v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, a
• finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu.

A/ Ak zamestnávateľ zabezpečí stravovanie zamestnancom vo forme gastrolístkov (alebo gastrokariet), ktorých  hodnotu tvorí povinný príspevok zamestnávateľa podľa Zákonníka práce, príspevok zo sociálneho fondu a dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad rámec jeho zákonných povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, potom pre zamestnanca je hodnota tejto stravovacej poukážky  alebo  elektronickej  stravovacej  poukážky  (nepeňažné  plnenie)  v plnej  sume  oslobodená  od  dane z príjmov.

Ako však vyplýva z ďalšieho textu, toto úplné oslobodenie sa týka len nepeňažného plnenia, teda samotných stravných lístkov alebo stravovacích kariet. V prípade finančných príspevkov treba prihliadať na viacero faktorov.

Vo všeobecnosti platí, že poskytnutím finančného príspevku nemôže byť zamestnanec zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorému sa poskytne stravovacia poukážka. V konečnom dôsledku to však celkom platiť nebude.

Ak zamestnávateľ, namiesto stravovacích poukážok poskytne zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, potom pri sume finančného príspevku sa vychádza vždy z hodnoty stravovacej poukážky, ktorú zamestnancovi poskytoval alebo ktorú naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali. Suma finančného príspevku na stravovanie by preto mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom (na porovnateľných pracovných pozíciách). Súčasne však platí podmienka, že to musí byť najmenej 2,11 EUR (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. pre rok 2021 zo sumy 3,83 €) a najviac 2,81 EUR na jednu zmenu (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín).

B/ Okrem uvedených súm vyplývajúcich zo Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať zamestnancom na stravovanie aj poskytovaním príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu. Takýto príspevok na stravovanie zamestnancov nie je zákonom limitovaný, preto je u zamestnanca považovaný za príjem oslobodený od dane.

C/ Ak však poskytne zamestnávateľ zamestnancovi príspevok nad rámec vyššie uvedených (napríklad na základe dojednania v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internej smernici zamestnávateľa ako zamestnanecký benefit), takýto príspevok sa už považuje za príjem na strane zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti.

Daňové výdavky zamestnávateľa

Vzhľadom na to, že finančný príspevok na stravovanie nie je na strane zamestnanca vždy oslobodený od dane, je potrebné zodpovedať si aj to, kedy sa tento príspevok považuje za daňový výdavok na strane zamestnávateľa.

A/ Daňovým  výdavkom  sú  vo všeobecnosti  príspevky  zamestnávateľa  na  stravovanie  zamestnancov, ak sú poskytované za  podmienok ustanovených  osobitným predpisom. V súlade  s  §  152  ods.  5  Zákonníka  práce  výška  poplatku  za  sprostredkované  stravovacie služby pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom subjektu, ktorý má oprávnenie  sprostredkovať  stravovacie služby prostredníctvom  stravovacích  poukážok,  je  maximálne  2 % z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke. Takýto poplatok za  sprostredkovanie  stravovacej  služby  sa  uzná  do  daňových  výdavkov  zamestnávateľa až po zaplatení služby (§ 17 ods. 19 písm. d) ZDP).

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie a

• prispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma, ktorou  zamestnávateľ  prispieva  na  stravovanie  iným  zamestnancom v rozsahu podľa  Zákonníka  práce,  suma  najmenej  55 % minimálnej  hodnoty  stravovacej  poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j. najviac suma 2,81 EUR,
• neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma finančného príspevku poskytnutá v rozsahu podľa Zákonníka práce, tzn. suma od 2,11 EUR do 2,81 EUR.

B/ Pokiaľ zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov aj príspevkom zo sociálneho fondu, daňovým výdavkom je len tvorba sociálneho fondu, ale nie jeho čerpanie. Samotné vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa.

C/ Finančný príspevok na stravovanie, ktorý po dojednaní so zamestnancom poskytne zamestnávateľ ako zamestnanecký benefit v sume vyššej ako je jeho maximálna výška podľa Zákonníka práce (písm. A) a tento nevyplatí zo sociálneho fondu (písm. B), je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Uznanie takéhoto zamestnaneckého benefitu ako daňového výdavku zamestnávateľa sa aplikuje za podmienky, že bol dojednaný v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti.

Upozorňujeme však na to, že takýto benefit sa za daňový výdavok považuje len v prípade poskytovania finančného príspevku na stravovanie zamestnanca. Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v nepeňažnej forme (napr. gastrolístky), keďže takýto príjem sa na strane zamestnanca z dôvodu oslobodenia od dane nezdaňuje, nemôže si ani zamestnávateľ uplatniť akúkoľvek sumu nad rámec zákona ako daňový výdavok.

Pozor na termín vyplatenia finančného príspevku

Na záver upozorňujeme na to, že je potrebné dávať si pozor na to, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov tak, aby mal zamestnanec k dispozícii stravné lístky alebo finančný príspevok už v prvý pracovný deň toho-ktorého mesiaca. Tento termín je dôležitý najmä preto, že v zmysle metodického pokynu sa finančný príspevok poskytnutý v priebehu mesiaca, t.j. už za uplynulé dni, považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, pretože vzhľadom na oneskorené vyplatenie nebol schopný plniť svoj účel, ktorým je zabezpečenie stravovania zamestnanca.

Zjednodušene povedané, neodporúča sa zasielať finančný príspevok na stravovanie na aktuálny mesiac spolu so mzdou za predchádzajúci mesiac.

Príklad: Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu za mesiac apríl spolu s finančným príspevkom na stravovanie na mesiac máj až 20.05. Vzhľadom na to, že zamestnanec nemá k dispozícii finančný príspevok v prvý pracovný deň daného mesiaca, tento príspevok neplní svoj účel. Preto sa za dni 01.05.-19.05 považuje na strane zamestnanca za zdaniteľný príjem.