Zvýšenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj by malo podporiť aktivitu firiem

Bratislava 25. septembra (TASR) - Motivačným faktorom pre firmy je zvýšenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj z 25 % na 100 %, ktoré bolo zavedené začiatkom roku 2018.
      Pre väčšinu slovenských spoločností by malo mať zvýšenie daňového odpočtu pozitívny dosah na ich činnosť v oblasti výskumu a vývoja. Až pre 87 % opýtaných je zvýšenie odpočtu motiváciou na jeho využitie a čo je ešte dôležitejšie, až 66 % spoločností by na základe toho chcelo rozšíriť svoje aktivity v tejto oblasti.
      "Výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sú stále výrazne nižšie ako priemer EÚ. Výsledky prieskumu však ukazujú povzbudivý trend. Spoločnosti plánujú svoje činnosti v oblasti výskumu a vývoja v najbližších rokoch zvýšiť. Zistili sme, že táto skutočnosť nevyplýva len z finančných prostriedkov EÚ, ktoré sú dostupné v rámci rozpočtu na roky 2014 – 2020, ale aj z rastúceho presvedčenia, že slovenské spoločnosti už čoskoro nebudú schopné zakladať svoju konkurenčnú výhodu len na lacnej pracovnej sile," uviedol Martin Rybár, partner spoločnosti Deloitte, pri prezentácii výsledkov prieskumu v utorok v Bratislave.
      Podľa neho medzi kľúčové faktory pre výskum a vývoj na Slovensku pritom patria dostupnosť viacerých typov podpory, viac hotovostných grantov v porovnaní s daňovými úľavami a lepšia dostupnosť skúsených výskumníkov. Keďže nedostatok kvalifikovaných výskumníkov v súčasnosti predstavuje pre spoločnosti na Slovensku veľký problém, bolo by účelné preskúmať politiku o zamestnávaní cudzincov. V situácii vážneho nedostatku výskumníkov by dávalo zmysel zmierniť pravidlá získavania pracovných povolení.
      Prieskum tiež ukázal, že za najväčší problém systému podpory výskumu a vývoja považuje 38 % spoločností identifikovanie činností výskumu a vývoja, ktoré môžu byť podporené. Ďalším problémom je nejasná interpretácia predpisov v oblasti výskumu a vývoja zo strany finančnej správy.
      Prekvapujúcim zistením prieskumu bolo, že až 11 % spoločností nijakým spôsobom nechráni svoje duševné vlastníctvo. Najbežnejšie používaným prostriedkom na jeho ochranu je obchodné tajomstvo (62 %), patenty a úžitkové vzory (42 %) a ochranná známka (40 %).
      Na akcii sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz, ktorý prítomných oboznámil s pripravovaným materiálom Stratégia hospodárskej politiky do roku 2030. Ako zdôraznil, ide o základný materiál, sledujúci udržanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ako aj udržanie dynamiky jej rastu. Podľa jeho slov na príprave sa zúčastnili podnikateľské zväzy a združenia, akademická obec a jednotlivé rezorty.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.