Zasadnutie G20 zrejme neprinesie koordinované ekonomické stimuly

Šanghaj 24. februára (TASR) - Investori, ktorí s nádejou očakávajú veľkolepý plán ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk na oživenie svetovej ekonomiky počas nadchádzajúceho zasadnutia skupiny G20 v Šanghaji (26. až 27. februára), budú pravdepodobne sklamaní. Informovala o tom agentúra Reuters.
      Mimoriadne slabý dopyt, padajúce akciové trhy a kolísanie devízových kurzov predstavujú pre G20 veľkú výzvu. Niektorí situáciu prirovnávajú k aprílu 2009, keď sa zástupcovia skupiny stretli počas vrcholenia globálnej finančnej krízy. Ministri sa vtedy dohodli na koordinovanom stimule s cieľom odvrátiť celosvetovú recesiu.
      Mnohí členovia G20 vyzývajú k lepšej koordinácii politiky, avšak roztrieštenosť názorov na vhodné riešenia znižuje pravdepodobnosť dohody. Situácia je presne opačná než v roku 1985, keď tzv. dohoda z Plazy zastavila nekontrolované posilňovanie dolára. "Finančné trhy potrebujú niečo osviežujúce, no neočakávame dohodu v štýle Plazy," povedal nemenovaný zástupca Japonska.
      Rôznorodé menové politiky zvyšujú rozkolísanosť trhov a Čína, ktorá v tomto roku predsedá skupine G20, označila výraznejšiu koordináciu politík a zníženie rizika prenosu nepriaznivých dôsledkov vnútroštátnych opatrení na ostatné krajiny za najdôležitejšiu úlohu. Ostatní členovia, napríklad USA a Japonsko, chcú vyzvať štáty G20 k väčšiemu úsiliu na upokojenie situácie na trhoch a využitiu fiškálnej politiky na podporu svetovej ekonomiky.
      Dohodu z Plazy v roku 1985 uzatvorilo len päť priemyselne rozvinutých krajín. V súčasnosti však rozdielne záujmy rozvinutých a veľkých reformných ekonomík výrazne komplikujú prípadnú dohodu o rozsiahlom koordinovanom postupe. "Vzniká riziko, že výsledok rokovaní G20 dostane rovnaké kritiky ako nudné a zbytočné pokračovanie filmového trháku. Za to však môže vyvolať ešte väčší finančný stres a masívny odpredaj akcií," uviedla banka Citi vo svojom najnovšom vyhlásení. "Na druhej strane môže stretnutie poskytnúť dostatok náznakov, že politika ešte nezomrela a dodať akciovým trhom aspoň miernu podporu."
      Vážnym faktorom bude Čína, ktorá musí presvedčiť svet, že je schopná zvládnuť najpomalší hospodársky rast za 25 rokov, zreformovať ekonomiku a vykompenzovať padajúci dopyt v rozvinutých krajinách. "Obávame sa, že pretrvávajúce finančné turbulencie, rastúce riziká, ďalší pokles rizikových aktív, a to najmä v Číne, môžu stačiť na to, aby globálna ekonomika prekročila hranicu recesie," povedal Charles Collyns, hlavný ekonóm Inštitútu pre medzinárodné financie.
      Mimoriadne obavy vzbudzuje tempo úniku kapitálu z Číny, ktoré niektorých ekonómov prinútilo navrhnúť, aby Peking dočasne pozastavil liberalizáciu a sprísnil kontroly toku kapitálu. Navyše čínsky jüan oslabuje voči doláru od roka 2014 najmä v dôsledku oživenia dopytu po dolárových aktívach a poklesu úrokových sadzieb. Oslabovanie ešte urýchlila prekvapujúca devalvácia meny v auguste minulého roka.
      Medzinárodní investori sa obávajú aj o schopnosť čínskej vlády zvládnuť čoraz komplexnejšie hospodárstvo. Spackané vlaňajšie snahy Pekingu o zastavenie prepadu akciových trhov totiž výrazne oslabili dôveru a otriasli aj zahraničnými trhmi.
      Čína ale nie je jediná krajina, ktorá má problémy s komunikáciou. V rozvinutom svete zas zohráva nemalú úlohu nedostatočná koordinácia menových politík USA, Japonska a Európy. Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová preto vyzýva skupinu G20, aby jej členovia vždy mysleli aj na možné medzinárodné dôsledky ich menových politík.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.